Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/130/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. s.r.o., G. č. 2, G., IČO: XX XXX XXX, zast. C.. J. Y. LL.M., advokátom, konateľom K. Y. & G., Advokátska kancelária, s.r.o., Q. č. X/a, J., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. distribučná, a.s., C. č. XX, T., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -93 zo 16.3.2015 jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku

- o povinnosti žalovaného bezodkladne umožniť žalobcovi plný prístup do užívateľského rozhrania webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke www.vsds.sk, ktorá obsahuje formulár „Údaje o výrobe a dodávke elektriny“,

- o povinnosti žalovaného bezodkladne umožniť žalobcovi plný prístup do akejkoľvek inej webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke spravovanej žalovaným, prípadne poverenou treťou osobou, prostredníctvom ktorej by bol umožnený prístup do alternatívneho užívateľského rozhrania webovej aplikácie, ktoré je potrebné pre plnenie zmluvných povinnosti žalobcu voči žalovanému,

- o povinnosti žalovaného bezodkladne odstrániť všetky technické obmedzenia, ktoré by žalobcovi znemožnili prístup do webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke www.vsds.sk, ktorá obsahuje formulár „Údaje o výrobe a dodávke elektriny“,

- o povinnosti žalovaného bezodkladne odstrániť všetky technické obmedzenia, ktoré by žalobcovi znemožnili prístup do akejkoľvek inej webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke spravovanej žalovaným, prípadne poverenou treťou osobou, ktoré je potrebné pre plnenie zmluvných povinností žalobcu voči žalovanému.

M e n í uznesenie vo výroku o nariadení žalovanému odo dňa vydania predbežného opatrenia vykonávať úkony výlučne v súlade s platnou a účinnou Zmluvou č. M._XXX_XXXX_XX, číslo zmluvy VSE: M._XXX_XXXX_XX_VSE riadne odoberať elektrinu dodávanú žalobcom do sústavy žalovaného a zaradenie žalobcu a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015 až do rozhodnutia súdu vo veci samej, v zmysle Zmluvy a Zákona o , pričom sa žalovanému zároveň zakazuje vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu žalobcu zo sústavy VSD a jeho vylúčenie zo systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy a Zákona o , a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností žalobcu v zmysle Zákona o tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť bezodkladne umožniť žalobcovi plný prístup do užívateľského rozhrania webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke

www.vsds.sk <Y.>, ktorá obsahuje formulár „Údaje o výrobe a dodávke elektriny a plný prístup do akejkoľvek inej webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke spravovanej žalovaným, prípadne poverenou treťou osobou, prostredníctvom ktorej by bol umožnený prístup do alternatívneho užívateľského rozhrania webovej aplikácie, ktoré je potrebné pre plnenie zmluvných povinnosti žalobcu voči žalovanému. Zároveň mu uložil povinnosť bezodkladne odstrániť všetky technické obmedzenia, ktoré by žalobcovi znemožnili prístup do webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke F. <Y., ktorá obsahuje formulár „Údaje o výrobe a dodávke elektriny" a všetky technické obmedzenia, ktoré by žalobcovi znemožnili prístup do akejkoľvek inej webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke spravovanej žalovaným, prípadne poverenou treťou osobou, ktoré je potrebné pre plnenie zmluvných povinnosti žalobcu voči žalovanému.

V ďalšom žalovanému nariadil odo dňa vydania predbežného opatrenia vykonať úkony výlučne v súlade s platnou a účinnou Zmluvou č. OZE_XXX_XXXX_XX, číslo Zmluvy VSE: OZE_XXX_XXXX_XX_VSE, riadne odoberanie elektriny dodávanej žalobcom do sústavy žalovaného a zaradenie žalobcu a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015 až do rozhodnutia súdu vo veci samej, v zmysle Zmluvy a Zákona o , pričom žalovanému zakázal vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu žalobcu zo sústavy VSD a jeho vylúčenia zo systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy a Zákona o , a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností žalobcu v zmysle Zákona o .

Žalobcovi súd uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania-žalobu na súde.

Navyše žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 175,01 eur a iné trovy konania vo výške 33,00 eur C.. J. Y., advokátovi, konateľovi na účet K. Y. & G., advokátska kancelária, s.r.o., Q. č.X/a, J., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vyššie ako aj umožnenia prístupu k ohlasovaciemu formuláru, sp.zn. , týkajúceho sa zariadenia žalobcu: Typ zdroja a označenie generátora: - solárne zariadenie; Lokalita umiestnenia: V., p.c. XXXX/X; celk.inšt.el. výkon: O,XXXXX MW; EIC a číslo odberného miesta: XXZVSXXXXXXXXXXC OM XXXXXXX; odpočtový cyklus pre dodávku elektriny na: mesačný.

Žalovaný v podaní z 13.2.2015 uviedol, že opätovne preveril všetky skutočnosti rozhodujúce pre možnosť uplatňovania si podpory v roku 2015 podľa Zákona o podpore a konštatoval, že „na základe právnych skutočností predpokladaných zákonom nie je ex lege možné uplatniť si vo vzťahu na zriadenie na výrobu elektriny s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXC v roku 2015 podporu podľa a , nakoľko nebola splnená povinnosť uvedená v zákona“ a že „Toto stanovisko spoločnosti VSD je konečné, a teda na ďalšie sťažnosti a žiadosti rovnakého druhu týkajúce sa vyplácania podpory v roku 2015 pre vyššie uvedený zdroj spoločnosť nebude reagovať“. Opätovne sa však nevyjadril, z akého dôvodu má byť obmedzené právo žalobcu uplatniť si podporu podľa Zákona o a na základe akého ustanovenia tohto zákona mu prislúcha oprávnenie rozhodnúť o nemožnosti uplatnenia si podpory podľa Zákona o pre rok 2015, ktorá má byť vyplatená oprávnenému subjektu. Podľa žalobcu list s totožným obsahom bol zo strany žalovaného zasielaný aj ostatným dotknutým subjektom a teda nijakým spôsobom nereflektoval konkrétnu situáciu žalobcu.

Následne žalovaný zaslal žalobcovi 19.2.2015 oznámenie („Vrátenie faktúru č. XXXXXXXX“), na základe ktorého bol žalobca upovedomený o skutočnosti, že doteraz vystavené faktúry za odber elektriny zo zariadenia žalobcu z roku 2015 ako aj prípadné budúce faktúry pravdepodobne nebudú zo strany žalovaného uhradené a budú vrátené z dôvodu, že podľa žalovaného nemá žalobca nárok v roku 2015 uplatniť si podporu.

Dňa 24.10.2014 bola zo strany žalobcu, žalovaného a 19.11.2014 zo strany spoločnosti E. energetika a.s. uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo Zmluvy PDS: XXX XXXX XX, číslo Zmluvy E.: XXX XXXX XX VSE, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a účinnosť 1.1.2015. Dňa 16.12.2014 bol žalobcovi zo strany žalovaného doručený list s označením „Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“.

Keďže toto oznámenie bolo doručené žalobcovi len niekoľko dní po zaslaní Zmluvy 2014, je zrejmé, že žalovaný nemal záujem na riadnom plnení, a preto takéto konanie považuje žalobca za nesprávne a nesúladné s platnými právnymi predpismi a priečiace sa dobrým mravom. Žalovaný mal od 16.8.2014 vedomosť o skutočnosti, že oznámenia boli predložené vo forme, ktorú si žalovaný želá, avšak podľa jeho nesprávneho výkladu právnych predpisov, po lehote.

Žalobca 14.8.2014 oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako aj žalovanému rozsiahle množstvo údajov (napr. z Oznámenia o uplatnení podpory podľa a Zákona o ; z Oznámenia predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok), avšak žalovaný čakal až do konca roka 2014 s informovaním žalobcu o svojom zámere, že považuje (v rozpore s ustanoveniami Zákona o ) tieto oznámenia za nedostatočné, a že žalobcovi nebude vyplatená podpora pre rok 2015. Zároveň vyvíjal tlak na zmenu zmluvných podmienok pod hrozbou, že v nadchádzajúcom roku nebude od žalobcu vykupovať žiadnu elektrinu. Takéto konanie je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Jediným cieľom žalovaného bolo dostať žalobcu do časovej tiesne a pod hrozbou neoprávnenej a nevyžiadanej dodávky elektriny do sústavy žalovaného donútiť žalobcu k súhlasu so stratou podpory aj napriek skutočnosti, že žalobca je predovšetkým v zmysle a Zákona o oprávnený uplatniť si v plnom rozsahu v roku 2015 podporu uvedeného zákona. Žalovaný si bol s najväčšou pravdepodobnosťou vedomý, že z technologického hľadiska a pri dodržaní právnych predpisov nie je možné (vzhľadom na krátkosť času) vykonať riadne odpojenie zariadenia žalobcu zo sústavy žalovaného. Takéto konanie, prípadne akceptácia právneho názoru žalovaného, by spôsobilo žalobcovi škody veľkého rozsahu pozostávajúce v nutnosti zastavenia prevádzky zariadenia a zároveň by bol žalobca donútený ukončiť spoluprácu s externými poskytovateľmi služieb, ktorí zabezpečovali riadny chod a prevádzku dotknutého zariadenia žalobcu. V konečnom dôsledku by došlo aj k zníženiu celkovej hodnoty zariadenia z dôvodu zanedbania nutnej údržby a starostlivosti o zariadenie, čím by došlo na jednej strane k poškodeniu žalobcu a v konečnom dôsledku aj finančných inštitúcií, ktoré sa podieľajú na financovaní zariadenia. Bez zabezpečenia riadneho chodu prevádzky hrozí reálne poškodenie zariadenia z dôvodu živelných udalostí. Vzhľadom na neexistujúcu strážnu službu sa zvyšuje riziko krádeže a poškodenia zariadenia, neoprávnenej a neodbornej manipulácie so zariadením, ktoré by mohlo ohroziť život a zdravie osobám pokúšajúcim sa o manipuláciu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v prípade odopretia žalobcovho nároku na podporu podľa Zákona o zo strany žalovaného má takéto konanie žalovaného za následok vznik hmotných škôd.

Žalobca predložil Rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ zo 17.10.2013, v ktorom ÚRSO schválilo žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/ MWh. Zároveň sa v tomto rozhodnutí nachádzajú údaje o odhadovanom ročnom množstve vyrobenej elektriny ako aj o odhadovanom ročnom množstve elektriny, na ktorú si žalobca bude uplatňovať podporu formou doplatku. Okrem toho ÚRSO konštatuje, že „ Právo na podporu doplatkom pre zariadenie výrobcu elektriny sa skončí dňa 30.6.2026.“ Skutočnosť, že je žalovaný poverený výplatou podpory a vyhodnotením splnenia podmienok pre výplatu podpory podľa Zákona o ešte nelegitimuje žalovaného k právu odoprieť výplatu podpory, čím by došlo k zrušeniu vyššie uvedeného rozhodnutia ÚRSO.

Teda všetky potrebné údaje, informácie a príslušné rozhodnutia, boli žalobcom ako prevádzkovateľom zariadenia príslušným osobám vrátane žalovaného pravidelne oznamované, teda žalovaný disponuje dostatočnými informáciami o množstvách vyprodukovanej elektriny zo zariadenia, môže vytvoriť príslušné plány, predstavuje odopretie podpory neoprávnený zásah do práv žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (, , , , SR) súd dospel k záveru, že žalobca má naďalej záujem na plnení svojich povinností zo Zmluvy 2014 voči žalovanému, a preto tu existuje naliehavá potreba nariadenia predbežného opatrenia. Takýto stav ohrozuje práva žalobcu a bezprostredne mu hrozí ujma, a preto súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. . Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prvého stupňa priznal náhradu v sume 208, eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 33,00 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 175,01 eur za

2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) po 64,53 eur; 2x 8,39 eur režijný paušál + DPH - 29,17 eur (20%).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobcu zamietol, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh žalobcu zamietol.

V odvolaní poukázal na to, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, pretože žalobca neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. Podľa ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si uvedenej povinnosti. Z napadnutého uznesenia vyplýva tvrdenie žalobcu o tom, že oznámil žalovanému rozsiahle množstvo údajov, čo údajne preukázal podacími lístkami zo 14.8.2014. Žalovaný však trvá na tom, že podmienka včasného oznámenia o uplatnení práva podľa v danom prípade nebola splnená.

Uvedená zásielka bola totiž žalovanému doručená t.j. dostala sa do dispozičnej sféry žalovaného až 16.8.2014 tým spôsobom, že bola uložená na pošte Košice I do poštového priečinku žalovaného a žalovanému bola vydaná 18.8.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota uvedená v ust. § 4 ods. 2 písm.c/ je hmotnoprávnou lehotou oznamovacia povinnosť žalobcu nebola splnená včas. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. Augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

Na základe uvedeného vyplýva, že pre splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ nepostačuje v danom termíne (do 15. augusta) odoslať predmetné oznámenie len na poštovú prepravu, ale je potrebné, aby najneskôr v tomto termíne bolo toto oznámenie doručené do dispozičnej sféry adresáta. Uvedené vyplýva jednak z gramatického výkladu predmetného ustanovenia a tiež zo skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu. Právo na podporu v zmysle je právom priznaným hmotnoprávnymi predpismi a každoročná oznamovacia povinnosť nie je procesný úkon, nakoľko sa nevzťahuje k žiadnemu konaniu, ale je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený v prekluzívnej lehote do 15. augusta.

Keďže neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti v zmysle konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou právneho úkonu. Nie je preto možné považovať za splnenie si predmetných povinností odovzdávanie rôznych plánov, hlásení a oznámení na spoločnosť M., a.s. alebo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak ako to uviedol žalobca, a ktoré navyše neboli v uznesení o nariadení predbežného opatrenia ani bližšie špecifikované.

Takéto tvrdenia žalobcu len potvrdzujú skutočnosť, že žalobca si nesplnil voči žalovanému povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia Cieľom týchto tvrdení je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody na strane žalobcu, pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia a Toto právo žalobcovi zaniklo priamo zo zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného, ale vyplynulo „ex lege“ z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane žalobcu. Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ust. žalovaný nie je zo zákona ani povinný tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia.

V rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí žalobca o. i. preukázať dôvodnosť svojho nároku, teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde

o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenia predbežného opatrenia musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle a teda pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný. V tomto prípade sa jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku vo veci samej.

V ďalšom žalovaný namieta neexistenciu nároku žalobcu. ÚRSO dňa 9.02.2015 zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa , v ktorom sa nachádza aj žalobca. Žalovaný je subjektom povinným postupovať v súlade so a ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne, a preto po zverejnení vyššie uvedeného zoznamu zo strany ÚRSO nemôže postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych predpisov.

Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme „štátom dotovanej politiky" žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR a vystavuje žalovaného platobnej neschopnosti. Aby nevznikla pre žalovaného priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa , musela by finančná výška prostriedkov určená ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však ÚRSO určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle

Žalovaný je toho názoru, že porušenie zákonných povinností žalobcu je nesporné a jeho nárok nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy (č. PDS: OZE_XXX_XXXX_XX) medzi žalovaným, spoločnosťou E. energetika a.s. a žalobcom. Žalobca si totiž nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle ustanovenia Samotná zmluva v sebe obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi aj ustanoveniami Navyše predmetná zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Z uvedeného je možné konštatovať, že v časti, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory podľa , a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ustanovenia

Tvrdenie žalobcu o škodách veľkého rozsahu považuje žalovaný za neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že žalobca stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle na rok 2015, stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade, ak si podporu neuplatňuje. Navyše žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Žalobca však nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Právny záujem žalobcu je v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.

Odvolateľ poukázal na ustálenú judikatúru súdov SR a má za to, že vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory, len v nevyhnutnej miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv žalovaného, keďže v danom prípade

neexistuje žiadna istota, že nárok žalovaného na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu žalobcu so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný. Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo žalovaný považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane žalobcu.

Vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech žalobcu v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nie len svojich práv, ale aj povinností, splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle . Každý výrobca by mal preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na ne upozorňovať. Žalobca teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ustanovenia bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany žalovaného malo na hospodárske výsledky žalobcu negatívny vplyv, žalovaný konštatuje, že neposkytnutie podpory je povinnosťou žalovaného a žalobca opomenutím svojej vyššie uvedenej zákonnej povinnosti sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav straty rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje".

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje žalovaný rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia za zmätočné, a teda nevykonateľné. Navyše podľa jeho gramatického výkladu je žalovaný povinný odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve č. OZE_XXX_XXXX_XX. Takáto formulácia je nepresná z dôvodu, že v zmysle predmetu tejto zmluvy takáto povinnosť t.j. odoberať elektrickú energiu od žalobcu vyplýva pre spoločnosť E. energetika a.s. (v zmluvnom vzťahu ako „Odberateľ") a nie pre žalovaného. Žalovaný na základe tejto zmluvy poskytuje žalobcovi podporu vo forme doplatku, ktorý však s odobratou elektrinou nesúvisí. V zmysle ustanovenia sa doplatok vzťahuje na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písm. b) neuplatňuje.

Žalovanému taktiež nie je zrejmé, v akej výške by mal žalobcovi za odobratú elektrinu platiť, keďže žalobca stratil nárok na „garantovanú cenu" vyplývajúcu z rozhodnutia ÚRSO.

Nakoľko zo znenia samotnej výrokovej časti uznesenia nie je zrejmé, aké plnenie a v akej výške má žalovaný žalobcovi poskytovať, považuje žalovaný toto uznesenie za nevykonateľné.

Žalovaný napáda rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia aj vo zvyšných častiach, a to z dôvodu, že žalobca neosvedčil nárok vo veci samej, teda neosvedčil právo na uplatnenie si podpory v zmysle pre rok 2015.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa s právnym názorom žalovaného nestotožňuje. Má za to, že dostatočne osvedčil svoj nárok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 13.12.2012). Je totiž nemysliteľné, aby žalovaný, ako zmluvná strana a súkromnoprávny subjekt, zo zákona poverený výlučne vyplácaním podpory a nie vyhodnocovaním podmienok pre získanie (resp. zachovanie, stratu) podpory v zmysle Zákona o na základe svojvoľnej interpretácie príslušných právnych predpisov si prisvojil akúkoľvek rozhodovaciu činnosť a bez dodržania základných princípov správneho konania rozhodol o strate nároku žalobcu na podporu.

Citujúc ust. a ust. , uviedol, že Zákona o v žiadnom prípade neuvádza, že prípadným zmeškaním lehoty dochádza k zániku práva (preklúzii) žalobcu na podporu. Znenie uvedeného ustanovenia v súvislosti so splnením lehoty „vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok“ považuje žalobca za nejasné. V tejto súvislosti poukázal na to, že ÚRSO akceptuje aj oznámenia doručené po 15.8.2014, čím si ako príslušný správny

orgán vykladá danú lehotu v rozpore s argumentáciou žalovaného, ako procesnú lehotu, nakoľko na jej splnenie je dostatočné uskutočnenie právneho úkonu v posledný deň lehoty.

Taktiež sa nestotožnil s názorom žalovaného, že „k 15. augustu“ jednoznačne znamená „do 15. augusta“ a nepripúšťa iné možné interpretácie. Práve naopak slovný zvrat použitý v Zákone o na stanovenie lehoty nie je jednoznačný a pripúšťa viacero výkladov. Žalobca sa z dôvodu správneho postupu pred uskutočnením ohlásenia obrátil telefonicky na pracovníkov ÚRSO, ktorí mu poskytli stanovisko, podľa ktorého je pre ÚRSO (ako príslušný správny orgán) lehota zachovaná, ak sa oznámenie o uplatnení podpory odovzdalo do poštovej prepravy najneskôr 15.8.2014. Rovnaký postup žalobca zvolil aj v komunikácii so žalovaným a 14.8.2014 sa telefonicky obrátil na pracovníkov žalovaného, ktorí mu poskytli stanovisko, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa oznámenie o uplatnení podpory odovzdalo do poštovej prepravy najneskôr 15.8.2014. V zmysle ustálenej judikatúry nemôže byť viacero prípustných výkladov zákonnej normy na ťarchu jednotlivca (rozhodnutie NS SR z 1.7.2010).

Navyše žalobca považuje znenie Zákona o za zmätočné, nakoľko zákon nešpecifikuje, akým spôsobom a akou formou má byť uvedené oznámenie uskutočnené a podľa ktorých právnych predpisov sa má následne vykladať.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má Zákonom o uloženú rovnakú povinnosť voči žalovanému aj voči ÚRSO, má za to, že je potrebné vykladať lehotu a obsah oznámení a hlásení voči týmto dvom subjektom rovnako a to ako podania učinené na správny orgán, ktoré je nutné chápať materiálne. Takéto podanie sa vykladá široko a posudzuje podľa jeho obsahu. Taktiež nie je možné opomenúť skutočnosť, že ÚRSO akceptuje hlásenie vykonané zo strany výrobcu elektriny podľa o energetike k 30. máju, ako splnenie si povinnosti výrobcu elektriny s právom na podporu podľa Zákona o (oznámenie k 15.8.2015 o uplatnení podpory na nasledujúci kalendárny rok) vzhľadom na skutočnosť, že obsahuje viac menej identické údaje. Teda aj údaje poskytnuté žalovanému v priebehu roka 2014 sú postačujúce na vykonanie a vypracovanie plánov. Taktiež sa prieči akýmkoľvek ekonomickým úvahám predpoklad, že žalobca nemá záujem uplatniť si podporu, keďže svoje zariadenie vybudoval za predpokladu 15 ročnej garantovanej podpory a z tohto dôvodu požiadal ÚRSO o stanovenie ceny do roku 2026 a s týmto cieľom uzavrel so žalovaným zmluvný vzťah.

Nakoľko je žalobca povinný ohlasovať žalovanému „rôzne plány, hlásenia a oznámenia“ za účelom získania podpory podľa Zákona o má za to, že uskutočňovaním daných oznámení si v dostatočnej miere splnil povinnosť oznámiť žalovanému uplatnenie podpory, a preto argument žalovaného o nepredložení dostatočných dôkazov k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepovažuje za právne relevantný. V súvislosti s tvrdením žalovaného v odvolaní, (že do dátumu 15. augusta 2014 neeviduje dokument, ktorý by obsahoval náležitosti, z ktorých by vyplývalo splnenie si oznamovacej povinnosti), žalobca opätovne poukázal na nejasnosť znenia ust. Zákona o , ktoré žiadnym spôsobom nešpecifikuje spôsob a formu oznámenia. Požiadavku žalovaného na žalobcu o predloženie dokumentu, čím je zo strany žalovaného podmieňované vyplácanie podpory prislúchajúcej žalobcovi zo zákona, považuje žalobca za šikanózny výkon práva. K záväznému výkladu zákonných ustanovení nie je žalovaný v žiadnom prípade oprávnený a jeho subjektívne požiadavky presahujúce zákonný nárok považuje žalobca za právne irelevantné.

Koncom roka 2014 na podnet žalovaného, uzavrel žalovaný (a z jeho poverenia aj spoločnosť E. energetika, a.s.) so žalobcom novú zmluvu o dodávke elektriny na straty a doplatku (Zmluvu o podpore). Cenovým rozhodnutím ÚRSO bola žalobcovi stanovená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026 a teda mu podpora prináleží. Zariadenie žalobcu je odkázané na podporné mechanizmy uvedené v Zákone o a už z podstaty prevádzky, vydaného cenového rozhodnutia, uzatvorených zmlúv so žalovaným, návratnosti, atď., je viac ako zrejmé, že má záujem podporu celých garantovaných 15 rokov využívať.

Žalobca ďalej poukázal na to, že ÚRSO na svojej internetovej stránke zverejnil zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa Zákona o , na ktorom je žalobca uvedený medzi množstvom ostatných subjektov. Avšak ÚRSO pri vytváraní týchto zoznamov postupoval podľa informácií, ktoré boli úradu doručené práve od distribučných spoločností (teda žalovaného), nijakým spôsobom ich nepreveroval a ani nerozhodol v správnom, či inom konaní, o tom, či si žalobca splnil svoje

povinnosti alebo nie. Navyše na svojej stránke uvádza, že údaje môžu byť neaktuálne. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že 6.3.2015 prišlo k prvej oprave zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť z dôvodu, že bolo preukázané splnenie povinností (t.j. ÚRSO a distribučné spoločnosti nesprávne vyhodnotili splnenie povinností). Preto nie je možné z uvedeného zoznamu vyvádzať akékoľvek právne závery. Zoznam ÚRSO preukazuje nanajvýš nejednoznačnosť výkladu Zákona o v súvislosti so zachovaním lehoty na predloženie oznámenia o uplatnení podpory. Z uvedeného zoznamu považuje žalobca za preukázané, že okrem žalobcu aj mnoho ostatných subjektov postupovalo v zmysle stanoviska ÚRSO o včasnosti zaslania potrebných hlásení v posledný deň lehoty.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu úpravu, na základe ktorej ÚRSO zverejnil zoznam predložený žalovaným ( Zákona o ), a na právnu úpravu, kedy právo na podporu zanikne ( Zákona o ). V predmetnom prípade neprišlo k zániku práva, ale Zákona o odopiera možnosť uplatniť právo na podporu na budúci rok. Z uvedeného vyplýva, že ÚRSO nemá oprávnenie zverejňovať zoznam subjektov, ktorým bola odňatá možnosť si právo uplatniť, ktorým verejne označuje spoločnosti za subjekty porušujúce právne predpisy, pričom sa jedná často o nepotvrdené a nesprávne vyhodnotené informácie, ktoré ohrozujú dobré meno mnohých spoločností. Odvolávanie sa žalovaného na tento zoznam nepredstavuje právny základ pre ďalšie konanie.

Podľa žalobcu hrozba platobnej neschopnosti uvedená žalovaným vznikla ako následok samostatného konania žalovaného, ktorého negatívne hospodárske dopady nemôžu byť kladené na ťarchu žalobcovi. Práve žalovaný je zodpovedný za ohlásenie správnych údajov na ÚRSO s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Teda je povinnosťou žalovaného zabezpečiť na daný kalendárny rok od ÚRSO dostatočné množstvo finančných prostriedkov, ktoré by pokrývali výplatu podpory pre všetky oprávnené subjekty bez toho, aby sa žalovaný dostal do platobnej neschopnosti. V žiadnom prípade nie je povinnosťou žalobcu znášať následky konania žalovaného. Poskytnutie podpory je povinnosťou žalovaného a žalovaný opomenutím povinnosti zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav hrozby vzniku platobnej neschopnosti. Rovnako ako žalovaný pri svojej argumentácii nezohľadňuje následky svojho postupu na hospodársky stav žalobcu, tak ani žalobca nevidí žiadny súvis medzi vydaním predbežného opatrenia v prospech žalobcu a hrozbou vzniku platobnej neschopnosti na strane žalovaného.

Zákon o nehovorí o strate práva na podporu, ale uvádza, že výrobca elektriny si „nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm.b) a c) na na nasledujúci kalendárny rok“. Koncept možnosti uplatnenia práva („môže si uplatniť právo“) je známy zo súkromného práva a rozumie sa ním domáhanie sa splnenia práva alebo záväzku u protistrany alebo na súde. Zákon v konkrétnom prípade špecifikuje, u akého subjektu a v akej lehote si je potrebné uplatniť právo. Slovný zvrat „nemôže si uplatniť právo“ však známy nie je. Preto je potrebné zdôrazniť, že právu jednej strany domáhať sa určitého plnenia zodpovedá povinnosť druhej strany plniť. Povinnosť z právneho hľadiska buď existuje alebo nie. Ak existuje je druhá strana oprávnená domáhať sa splnenia tejto povinnosti tým, že svoje právo uplatní u povinnej osoby, prípadne na súde. Zákon o v danom ustanovení nerieši existenciu, trvanie, resp. zánik práva na podporu, ale len fakticky odníma možnosť si ho uplatniť, pričom však toto právo stále existuje. Otvorené teda zostáva, či Zákon o môže všeobecne výrobcovi a v predmetnom prípade žalobcovi touto formou odňať možnosť uplatniť si právo. Navyše Zákon o nerieši ani to, akým spôsobom sa právo uplatňuje (u ktorého správneho orgánu, zmluvného partnera, resp. iného subjektu a v akej lehote).

Na základe uvedeného sa teda nie je možné stotožniť a argumentom žalovaného, že žalobcovi právo na podporu zaniklo zo zákona. Žalovanému ani neprislúcha oprávnenie rozhodovať o skutočnosti, či žalobca stratil alebo nestratil právo na podporu podľa Zákona o , resp. či si môže alebo nemôže uplatniť. Uvedená rozhodovacia činnosť spadá buď do právomoci ÚRSO, alebo kontrolného orgánu SOI, prípadne súdov SR. Ak má rozhodnutie prináležať žalovanému, tak by tak musel urobiť v zmysle správneho poriadku v správnom konaní.

Ďalej žalobca uviedol, že je zrejmé, že mu vznikajú reálne pravidelné náklady, ktoré v prípade neočakávaného a nedôvodného odopretia podpory zo strany žalovaného nie je schopný finančne pokryť. Odopretím podpory zo strany žalovaného dochádza na strane žalobcu k vzniku škody na dennej báze, nakoľko príjem z predaja elektriny v zmysle Zákona o tvorí jediný príjem žalobcu. Akékoľvek

neplánované výpadky príjmov podstatne zhoršujú hospodársku situáciu žalobcu a v priebehu krátkeho obdobia môžu viesť k úpadku na strane žalobcu voči jeho veriteľom. Žalobca vidí v konaní žalovaného jednoznačnú snahu zlepšiť hospodársku situáciu žalovaného formou neplnenia zmluvných povinností voči žalobcovi, argumentujúc výlučne pri tomto postupe výlučne vlastnou, právne nepotvrdenou teóriou o vzniku(zániku) podpory pre žalobcu.

Žalovaný vo svojom stanovisku jednoznačne uvádza, že vydané vykonateľné predbežné opatrenie úmyselne neplní. Argumentuje pritom obavou, či „nárok žalovaného na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu žalobcu so žalobou vo veci samej bude skutočne vymáhateľný.“ Takúto argumentáciu zo strany žalovaného je potrebné považovať za tendenčnú, nakoľko žalovaný si je vedomý, že bol vydaným predbežným opatrením zaviazaný ho riadne dodržiavať a plniť jemu uložené povinnosti. Toto žalovaný vedome a cielene neplní a vydané predbežné opatrenie ignoruje.

Žalobca trvá na podpore v plnom rozsahu a uzavretie dodatku by na vznik súčasnej situácie nemalo vplyv. Ponuka možnosti odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorá bola súčasťou listu z 15.12.2014 bola pre žalobcu z pohľadu hospodárnosti finančne nevýhodná a pokrývala by sotva prevádzkové náklady žalobcu na zariadenie. Takého konanie, ktorým zmluvná strana núti svojho zmluvného partnera v tiesni ( v danom prípade sa jednalo o časovú ako aj finančnú tieseň) a za nápadne nevýhodných podmienok podpísať zmenu zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zásadami poctivého obchodného styku.

Taktiež argumentáciu žalovaného, že nariadené predbežné opatrenie je zmätočné a nevykonateľné, nakoľko sa žalovaný nepovažuje za osobu zaviazanú odoberať elektrinu od žalobcu, považuje žalobca za účelovú. Žalovaný je vlastníkom distribučnej sústavy, do ktorej žalobca dodáva elektrinu a má v zmysle znenia v súvislosti s Zákona o zákonnú povinnosť odoberať elektrinu od žalobcu, prípadne takýmto odberom poveriť tretiu osobu. Vzhľadom na skutočnosť, že až do podania návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia spoločnosť E. a.s. (ako osoba poverená žalovaným), nijako žalobcovi podporu neodoprela, neadresoval žalobca návrh voči VS., ako žalovanému.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na zmätočnú a odporujúcu si argumentáciu žalovaného, z ktorej má za preukázané, že žalovaný koná vedome v mene spoločnosti E. vždy, keď to považuje za vhodné, ale v iných prípadoch sa odvoláva na zmätočný a nejednoznačný výklad. S cieľom preukázania účelovosti argumentácie žalovaného, žalobca uviedol, že 22.6.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy č. MZ X./XXXX/XXX. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. II, bod 1 je záväzok žalovaného „pripojiť zariadenie žiadateľa špecifikované v čl. V a VI tejto zmluvy do distribučnej sústavy a umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS (žalovaný)....“. Na základe daných skutočností a postavenia žalobcu, ktorého je stále potrebné považovať za osobu s právom na podporu podľa Zákona o má žalobca za to, že výrok súdu je v danej časti jasný, zrozumiteľný a riadne vykonateľný.

Argumentácia žalovaného ohľadom nemožnosti určenia ceny elektriny je podľa názoru žalobcu účelová, s cieľom spochybnenia jednoznačnosti nároku žalobcu. Nakoľko žalovaný doteraz neosvedčil svoju právomoc, podľa ktorej by mu prislúchalo rozhodnúť o odobratí nároku na podporu žalobcovi, zároveň nakoľko nebolo žalobcovi toto právo odobraté, je potrebné žalobcu považovať za osobu s plným právom na podporu, teda na úhradu ceny za elektrinu v plnej výške v zmysle Zákona o a platnej a účinnej zmluvy (t.j. cena elektriny na straty a doplatok).

V zmysle prechodného ustanovenia Zákona o k úpravám účinným od 1.1.2014 platí, že „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“

Z uvedeného vyplýva, že na základe skutočností, že zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, nepredstavuje oznámenie podľa Zákona o podmienku na uplatnenie podpory výroby elektriny v zmysle Zákona o a Zákona o sa v predmetnom prípade vôbec neuplatní.

V závere poukázal na to, že napriek doručeniu predbežného opatrenia žalovanému 24.3.2015 t.j. uplynutiu viac ako jeden mesiac od jeho vykonateľnosti, neprišlo k plneniu v celom rozsahu, predovšetkým k úhrade dlžných čiastok.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 18.6.2015 (elektronicky) žalobca vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci (porada s klientom a vyjadrenie k odvolaniu žalovaného), t.j. 154,88 eur s DPH (2x 77,44 eur) + režijný paušál 20,14 eur s DPH (2x 10,07 eur), spolu teda 175,02 eur. Preto navrhol, aby konajúci súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 175,02 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania a jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi osvedčením hrozby bezprostrednej ujmy navrhovateľa.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vziať vždy do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne, a že zaisťuje nároky doteraz právoplatne nepriznané. Preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie vydať predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcov alebo tretej osoby. Vzhľadom na to, že ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len budúceho času, prípadne aj pre dobu od podania návrhu vo veci samej do jej právoplatného skončenia. Predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy a nemá zásadne prejudikovať práva a záujmy účastníkov.

Ďalším predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, to znamená, že nutnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia je potrebné posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k veci samej, a konanie ktoré si takúto dočasnú úpravu vyžaduje.

Žalobca v návrhu odôvodňoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia - umožniť mu prístup k ohlasovaciemu formuláru „údaje o výrobe a dodávke elektriny“ umiestnenému na webovej stránke odporcu www.vsds.sk tým, že znemožnenie tohto prístupu pre žalobcu zo strany žalovaného bude mať za následok vznik škody veľkého rozsahu žalobcovi a nutnosť zastavenia prevádzky zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie.

V konaní nie je sporné, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestnenej v kat. úz. V. a že vyrobenú elektrinu dodáva na základe trojstrannej Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_XXX_XXXX uzatvorenej 24.10.2014 na dobu neurčitú medzi žalobcom ako výrobcom, E. energetickou, a.s. ako odberateľom

a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej siete. Podľa tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov odberateľovi (t.j. E.. energetickej, a.s.), odberateľ sa zaviazal takto vyrobenú elektrinu vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu odobrať, zaplatiť určenú cenu a prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete sa zaviazal zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO. Zmluva sa odvoláva v súvislosti s dodávkou, meraním a fakturáciou na Prevádzkový poriadok žalovaného. Z článku 6 bodu 6.3 Prevádzkového poriadku vyplýva, že výrobca elektriny s právom podpory s mesačným odpočtovým intervalom odovzdá údaje s určenou presnosťou prostredníctvom internetovej aplikácie zriadenej na tento účel zo strany žalovaného a podpísanú kópiu formulára je povinný doručiť žalovanému v stanovenej lehote.

Žalovaný znemožnil žalobcovi prístup do užívateľského rozhrania webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke žalovaného, čo vyplýva z e-mailového podania žalovaného zo dňa 10.2.2015, ktorým informoval žalobcu o množstve elektriny dodanej do regionálnej distribučnej sústavy za január 2015 s upozornením, že uvedené množstvo elektriny neslúži ako podklad pre uplatnenie si podpory a z fotokópie „aplikácie pre nahlasovanie formulára“ (č.l. 66 spisu), v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi, že pre odberné miesto V. nemá v zúčtovacom období január 2015 podporu a preto „zadané obdobie nie je možné upravovať“.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej žalovanému uložil predmetnými prvými 4 výrokmi povinnosť umožniť žalobcovi prístup do užívateľského rozhrania webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke www.vsds.sk a na každej ďalšej webovej stránke a alternatívneho užívateľského rozhrania, ktoré je potrebné pre plnenie zmluvných povinností žalobcu voči žalovanému pri nahlasovaní údajov o výrobe a dodávke elektriny a taktiež povinnosť odstrániť všetky technické obmedzenia, ktoré by znemožňovali žalobcovi prístup k predmetnému formuláru. Odvolací súd považuje toto rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia za správne, pretože takéto hlásenie žalobcu na predmetnom formulári je potrebné pre riadnu fakturáciu doplatku zo strany žalobcu podľa čl. IV bod 4 a 5 zmluvy zo dňa 24.10.2014 v nadväznosti na Prevádzkový poriadok žalovaného, z ktorého bodu 6.1.1 vyplýva, že výrobca s právom na podporu podáva oznámenie o uplatnení podpory vo forme doplatku, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle žalovaného.

Žalovaný v odvolaní nepoprel, ani nespochybnil tvrdenie žalobcu, že mu znemožnil prístup do svojej webovej aplikácie za účelom hlásenia výroby a dodávky elektriny a nespochybnil ani to, že nariadené predbežné opatrenie by malo pre žalobcu nepriaznivý dôsledok v jeho podnikateľskej aktivite a je v hrubom nepomere voči právam žalobcu, ktorým súd nariadeným predbežným opatrením poskytol predbežnú ochranu. Pokiaľ žalovaný odvolaním napadol výroky súdu prvého stupňa, ktorými mu súd uložil povinnosť žalobcovi sprístupniť označené webové stránky žalovaného len z dôvodu, že neosvedčil nárok vo veci samej, odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodnosť nároku žalobcu proti žalovanému na doplatok bude predmetom konania vo veci samej, v tomto štádiu konania je však podstatné, že postupom žalovaného bolo znemožnené žalobcovi plniť povinnosti podľa platnej zmluvy účastníkov konania, t. j. prostredníctvom webovej stránky žalovaného na ním predpísanom formulári oznamovať a uplatňovať práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

Odvolací súd zastáva názor, že nariadené predbežné opatrenie neobmedzuje neprimerane žalovaného v jeho podnikateľskej činnosti ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, pretože takéto umožnenie prístupu do svojej webovej aplikácie pre nahlasovanie údajov o výrobe a dodávke energie nespôsobí žalovanému žiadne škody, ani ho nijako neobmedzí a nepoškodí v jeho podnikateľskej činnosti. Ak by však súd nenariadil navrhované predbežné opatrenie, žalobca by nemal možnosť prístupu do tejto webovej aplikácie žalovaného a nemohol by splniť svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému. Pokiaľ predmetná zmluva medzi účastníkmi konania nebola zrušená žiadnym spôsobom a žalovaný odmieta na jej základe poskytnúť žalobcovi podporu podľa tejto zmluvy, je daný dôvod pre potrebu dočasnej úpravy práv účastníkov konania podľa , aby nedochádzalo k hrozbe bezprostrednej ujmy žalobcu na jeho majetku v dôsledku znemožnenia fakturácie doplatku za dodávky elektrickej energie do distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovaným. To, či žalobca má právo na doplatok, bude predmetom konania vo veci samej, nariadené predbežné opatrenie však neobmedzí žalovaného do rozhodnutia vo veci samej neprimeraným spôsobom bez ohľadu na výsledok konania vo veci samej.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s .p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých prvých 4 výrokoch o povinnosti žalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia odvolacieho súdu.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v poslednom výroku, ktorým nariadil žalovanému vykonať úkony výlučne v súlade s platnou a účinnou zmluvou č. OZE_XXX_XXXX_XX E. riadne odoberanie elektriny dodávanej žalobcom do sústavy žalovaného a zaradenie žalobcu a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015, t.j. od 1.1.2015 až do rozhodnutia súdu vo veci samej v zmysle zmluvy a Zákona o , pričom žalovanému zároveň zakázal vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu žalobcu zo sústavy E. a jeho vylúčenie zo systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy a Zákona o , a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností žalobcu v zmysle Zákona o , je potrebné považovať za výrok, ktorý je nevykonateľný, pretože neobsahuje výpočet úkonov, ktoré má vykonať žalovaný a ktoré sa mu zakazujú vykonať.

Materiálnym predpokladom vykonateľnosti každého súdneho rozhodnutia, aj predbežného opatrenia, je presné a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia, lehoty na plnenie a rozsahu zákazu, ktorý sa predbežným opatrením nariaďuje žalovanému. Posledný výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nespĺňa zákonné predpoklady pre určitosť a tým aj vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, lebo nie je z neho zrejmé, aké úkony výlučne so zmluvou má žalovaný vykonať a aké úkony v súvislosti so zákazom odpojenia žalobcu zo sústavy E. a jeho vylúčenia zo systému podpory pre rok 2015 súd prvého stupňa žalovanému zakázal vykonať. Odvolací súd nemohol tento výrok rozhodnutia potvrdiť a nepovažoval takéto rozhodnutie v poslednom výroku za materiálne vykonateľné, lebo je veľmi široko koncipované a takéto predbežné opatrenie by nebolo možné ani vykonať, ak by ho žalovaný dobrovoľne nesplnil.

Odvolací súd preto podľa zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia v poslednom výroku tak, že zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nariadením vykonania úkonov výlučne v súlade s platnou a účinnou Zmluvou č. OZE_XXX_XXXX_XX, číslo zmluvy VSE: OZE_XXX_XXXX_XX_VSE riadne odoberanie elektriny dodávanej žalobcom do sústavy žalovaného a zaradenie žalobcu a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015 až do rozhodnutia súdu vo veci samej v zmysle zmluvy a Zákona o , pričom sa žalovanému zároveň zakazuje vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu žalobcu zo sústavy E. a jeho vylúčenia zo systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy a Zákona o , a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností žalobcu v zmysle Zákona o .

O náhrade trov konania rozhodne súd v konaní vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.