Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-205-2014.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/205/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom advokátskej kancelárie Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31 819 702 proti odporcom: 1. T. S., N.. XX.X.XXXX, Š. Y. B., C. W. B.. Q. XXXX/XX, B., toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou Vierou Kesslovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Senica a 2. V. A., N.. XX.X.XXXX, Š. Y. B., A. B.C. XXX o zaplatenie 615,00 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 4.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 615,00 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 615,00 € od 8.2.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia a iné trovy konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje nesplatený zvyšok úveru.
Odporca v 1. rade sa zdržiava sa na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníčku v osobe Viery Kesslovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Senica.
Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 14.10.2015 verejne vyhlásil rozsudok. Účastníci sa nedostavili, predvolaní osobne neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.8.2009, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 13.4.2010, prehlásením ručiteľa a dohodou o podmienkach ručenia zo dňa 27.8.2009, výzvou ručiteľovi zo dňa 16.3.2010, predžalobnou upomienkou zo dňa 23.2.2010, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzavrel dňa 27.8.2009 s odporcom v 1. rade ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade úver vo výške 500,00 €. V zmluve sa odporca v 1. rade zaviazal úver spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 345,00 €, teda celkom sumu 845,00 €, zaplatiť v pravidelných 13. mesačných splátkach vo výške po 65,00 €, pričom splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného vyrovnania bola splatná 30. deň po splatnosti splátky predchádzajúcej. Z bodu 1 Obchodných podmienok zmluvy o úvere vyplýva, že veriteľ má právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Dňa 27.8.2009 bolo medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade ako ručiteľom uzavreté Prehlásenie ručiteľa a dohoda o podmienkach ručenia, v ktorom sa odporca v 2. rade zaviazal zaplatiť pohľadávku v celkovej výške 845,00 € v prípade, že ju odporca v 1. rade neuspokojí ani po písomnej výzve. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade riadne neplnil svoju povinnosť, navrhovateľ mu listom zo dňa 13.4.2010 oznámil, že záväzok zo zmluvy o úvere bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 7.2.2010 zosplatnený a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej čiastky, ktorá k uvedenému dňu spolu so zmluvnou pokutou a náhradou nákladov vynaložených veriteľom predstavovala sumu 868,08 €. Po zosplatnení záväzku bola odporcom v 1. rade dňa 30.12.2010 uhradená suma 100,00 €. Výzvou ručiteľovi zo dňa 16.3.2010 vyzval navrhovateľ odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy 715,00 €, pretože odporca v 1. rade neplácal úver v súlade so splátkovým kalendárom. Navrhovateľ si uplatnil v konaní sumu 615,00 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 845,00 € a čiastkou vo výške 230,00 €, ktorá bola odporcami uhradená.
Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasledujúcich Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd mal preukázané, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom dlžníci mali v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ručiteľský záväzok je akcesorický, preto pre určenie povahy tohto záväzkového vzťahu je podstatné, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah. Z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, tzn. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, nakoľko súd ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie, hoci sa spotrebiteľ tejto skutočnosti nedovolal. V zmysle doterajšej právnej úpravy bolo potrebné vzniesť námietku premlčania dlhu, avšak v súčasnosti v prípade spotrebiteľa súd prihliada na premlčanie ex offo. V konaní bolo oznámením o zosplatnení dlhu preukázané, že splatnosť dlhu nastala dňa 7.2.2010, teda viac ako tri roky pred podaním návrhu, ktorý bol na súd podaný až dňa 4.6.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty. Súd v danom prípade aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľský úver. Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadol na námietku premlčania ex offo, preto nemohol premlčané právo navrhovateľovi priznať, a z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že odporcovia v 1. a 2. rade si žiadnu náhradu trov konania neuplatnili a podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).