Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-194-2014.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/194/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: G. L., bytom Z. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená Mgr. Radovanom Ulehlom, advokátom so sídlom Piešťany, Winterova 62, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo podielnikov Tematín v Modrovke, družstvo, so sídlom Modrovka 916 35, IČO: 00 207 080, právne zastúpený Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom so sídlom Trenčín, Jilemnického 2, o splnenie povinnosti, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 8. januára 2014, č. k. 7Er/999/2008 - 196 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. januára 2014, č. k. 7Er/999/2008 - 201, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Er/999/2008-196 zo dňa 8. januára 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Er/999/2008 - 201 zo dňa 22. januára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. 7Er/999/2008 - 196 zo dňa 8. januára 2014 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v plnom rozsahu, ktoré rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodil, že súd v exekučnom konaní nemôže za vykonateľnosť rozsudku považovať vyjadrenie svedkov. Uviedol, že v pôvodnom konaní nebola určená konkrétna pôvodná výška terénu a tiež v tom čase konkrétna súčasná výška terénu, teda množstvo chýbajúcej zeminy ani bonita pôdy - konkrétne číslo, či charakteristika (tieto sú len konštatované vo viacerých vyjadreniach, či odborných posudkoch) a tento stav nie je možné odstrániť ani v rámci exekučného konania, ktoré nemôže ísť nad rámec exekučného titulu, resp. tento nahradiť. Tieto otázky mali byť riešené a dokazované znaleckými posudkami vyhodnotené v pôvodnom konaní. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca (povinný) si svoju povinnosť v zmysle citovaného súdneho rozhodnutia splnil, uviedol pozemky do pôvodného stavu a pôvodnej bonity. Súd prvého stupňa nevykonal obhliadku navrhovanú oprávnenou, nenariadil znalecké dokazovanie na určenie bonity pôdy, či zameranie polohopisu a výškopisu terénu, určenie pôvodného a súčasného stavu terénu, nakoľko zastával názor, že vykonanie týchto dôkazov je nad rámec exekučného konania. Uviedol, že vykonanie týchto dôkazov by súd nariadil, keby v pôvodnom konaní 7C/1763/93 bola presne určená výška pôvodného terénu, súčasný stav, či bonita pôdy a na porovnanie uskutočnených prác ako i bonity, by súd uložil znalcovi zistenie týchto skutočností, čo však v danom prípade nebolo možné. V rámci exekučného konania nie je možné porovnávať predložené listinné dôkazy - znalecké posudky, vyjadrenia, či určenie chýbajúcej zeminy, keď táto v pôvodnom konaní určená nie je. Súd prvého stupňa nezisťoval a neprepočítaval z predložených dokladov počet áut, či hmotnosť navážky, zeminy, výšku zeminy s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako nemožnosť porovnateľnosti výsledkov v pôvodnom konaní. Väčšinové spoluvlastníčky v čestných vyhláseniach uviedli, že odporca si svoju povinnosť splnil. Súd ich čestné vyhlásenia nespochybňuje, nakoľko v písomne podaných ospravedlneniach opätovne uviedli, že prevedené úpravy na pozemkoch sú dostatočné, pričom podpisy podielových spoluvlastníčok - Z. a N. Z., sú úradne overené. Súd prvého stupňa rovnako neprihliadal na technickú správu Geodetickej kancelárie Gepos zo dňa 15.03.2012, kde bol vypočítaný pravdepodobný chýbajúci objem zeminy v celkovom objeme 3.280 m3, nakoľko tento údaj nebol určený v pôvodnom konaní 7C/1763/93, nie je uvedený v exekučnom titule. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že námietky proti exekúcii boli podané dôvodne, povinný si splnil povinnosť uloženú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 7C/1763/93 - 254 zo dňa 07.09.2001, preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že námietkam povinného vyhovel.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom opravným uznesením č. k. 7Er/999/2008 - 201 zo dňa 22. januára 2014 vykonal opravu záhlavia vydaného uznesenia č. k. 7Er/999/2008 - 196 zo dňa 8. januára 2014.
Proti vyššie uvedeným uzneseniam súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne a právne nesprávne zmenil a námietky povinného v celom rozsahu zamietol, respektíve, aby napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal s tvrdeniami účastníkov konania a najmä nevykonal žiaden z navrhovaných dôkazov, vo veci teda nebol náležite skutkový stav a to napriek zjavne neprimeranej dĺžke konania
- takmer 7 rokov. Možno konštatovať, že súd bol počas niekoľko rokov nečinný a napriek tomu vydal predmetné uznesenia nepredvídateľne, takmer bez vykonania akýchkoľvek dôkazov a vyhovel námietkam povinného. Stalo sa tak bez náležitého zistenia skutkového stavu. Zastával názor, že sama skutočnosť, že v konaní nebola určená pôvodná výška terénu, ešte neznamená, že túto nie je možné zistiť a následne určiť, či vykonané práce boli, respektíve neboli dostatočné v súlade posúdenia uvedenia do pôvodného stavu. Uviedol, že súd prvého stupňa mal za účelom zistenia, či povinný uviedol nehnuteľnosti do pôvodného stavu, vykonať ohliadku miesta, prípadne pribrať do konania znalca z príslušného odboru, ktorý by určil, či práce, ktoré boli údajne povinným vykonané, boli v dostatočnom rozsahu tak, aby mohlo byť konštatované, že si povinný splnil povinnosť uloženú v predmetnom právoplatnom rozsudku. Súd prvého stupňa teda neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K podanému odvolaniu oprávnenej sa písomne vyjadril povinný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením. Uviedol, že vo svojich vyjadreniach upozornil na to, že pojem uviesť parcely do pôvodnej výšky je abstraktný vzhľadom na skutočnosť, že z exekučného titulu nie je zrejmé, v akej pôvodnej výške sa predmetné parcely nachádzali v čase, keď na nich povinný začal v roku 1989 so stavebnými prácami. Nakoľko niet žiadnych podkladov, ktoré by určili, v akej výške sa v roku 1989 nachádzala pôda na sporných parcelách, jediným logickým, ale i spoľahlivým určením výšky pôdy na sporných parcelách je porovnať túto výšku s výškou okolitých priľahlých, resp. susediacich parciel. Z tohto dôvodu povinný predložil súdu fotografie na porovnanie sporných parciel a susedných parciel, z ktorých je evidentné, že sú v rovnakej výške a nakoľko zo susedných parciel nebola v minulosti žiadna pôda odvážaná, je nepochybné, že v rovnakej výške ako susedné parcely museli byť v roku 1989 i predmetné parcely. Poukázal na nedôvodnosť argumentácie oprávnenej. Mal za to, že ak by povinný mal naviesť ďalších zhruba 3.858 m3 zeminy do chýbajúcich 7.000 m3, ako to tvrdí oprávnená, tak po navození zeminy v uvedenom množstve, by došlo k navýšeniu sporných parciel o ďalších 42 až 45 centimetrov a o takúto výšku by sporné parcely presahovali výšku okolitých parciel. Poukázal na svedectvá spoluvlastníčok sporných parciel Z. a N. Z., ktoré písomne potvrdili, že sporné parcely boli uvedené do pôvodného stavu. Dal do pozornosti, že ostatní spoluvlastníci nemajú žiadne požiadavky voči nemu, iba oprávnená vyslovuje neustálu nespokojnosť, pričom však sporná výška parciel nemôže jej brániť v ich užívaní. Zastával názor, že on si riadne splnil svoju povinnosť uloženú predmetným exekučným titulom, parcely sú uvedené do pôvodného stavu s neobmedzenou možnosťou zo strany oprávnenej tieto riadne poľnohospodársky užívať a mať z nich výnosy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa oprávnená návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. dňa 11.04.2007, domáhala vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 7C/1763/1993 - 254 zo dňa 7. septembra 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2004 a vykonateľnosť dňa 09.04.2004 (ďalej len „predložený exekučný titul“).
Predloženým exekučným titulom bol odporca (povinný v tomto exekučnom konaní) okrem iného zaviazaný k povinnosti uviesť v lehote 30 dní do pôvodného stavu pozemky parcelné číslo XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X k. ú. Z. spätným postupom podľa projektu sklad a pozberová linka obilnín a cibule, číslo zákazky XXXX XXXX tak, že vrchnú ornicu, ktorá bola nahnutá do 1,5 až 2 m hlbokého výkopu stavebnej jamy vyhnúť naspäť, stavebnú jamu naviesť zeminou a na povrchu rovnomerne rozprestrieť ornicu tak, aby bola dodržaná pôvodná bonita pôdy a pôvodná výška terénu.
Súd prvého stupňa dňa 18.05.2007 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie proti povinnému na vymoženie uvedenej nepeňažnej povinnosti povinného a trov exekúcie.
Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením v spojení s opravným uznesením v plnom rozsahu vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Riadne vykonanie dôkazov predpokladá nariadenie pojednávania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nim.
Podľa § 125 prvá veta O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto práva môže nepochybne dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu, ktorým súd vyhovie námietkam povinného, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko v prípade, že rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, nadobudne právoplatnosť, súd exekúciu obligatórne zastaví a proti tomuto rozhodnutiu už nie je prípustné odvolanie.
V predmetnej veci podal povinný v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že výkon predmetnej exekúcie je neprípustný, keďže povinnosti, ktorých splnenia sa oprávnená domáha, boli splnené pred začatím exekúcie a ďalší výkon takejto neopodstatnenej exekúcie môže mať pre povinného zvlášť nepriaznivé následky. Oprávnená s podaným námietkami nesúhlasila, pričom uviedla, že povinnosť uložená predmetným exekučným titulom splnená nebola a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne.
Medzi účastníkmi exekučného konania (oprávnenou a povinným) je sporné, či došlo k úplnému splneniu nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej z predloženého exekučného titulu. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že dôkazné bremeno zásadne zaťažuje toho účastníka, ktorý zo svojho tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé následky, teda v danom prípade povinného, ktorý v exekučnom konaní tvrdí, že svoje povinnosti si splnil a exekúcia je nedôvodná a túto je potrebné zastaviť. Za týmto účelom povinný s podanými námietkami doložil súdu aj listinné dôkazné prostriedky.
Súd prvého stupňa následne postupoval pri odstránení sporných otázok medzi účastníkmi tak, že dňa 27.10.2011 predvolal účastníkov konania na výsluch a výpovede účastníkov boli spísané do zápisnice o výsluchu.
Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že postup súdu prvého stupňa v posudzovanej veci nemožno považovať za dostatočný a správny, lebo ak exekučný súd o sporných otázkach vykonáva dokazovanie (za účelom zisťovania, či sú splnené predpoklady pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, prípadne na zastavenie exekúcie), je povinný v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa dospel ku svojím skutkovým záverom bez toho, že by na ich získanie vykonal potrebné dokazovanie na ústnom pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania, čím došlo k porušeniu zásady práva na spravodlivý súdny proces, čo dôvodne namietala aj oprávnená vo svojom odvolaní. Účastník konania nemal možnosť cielene sa pred exekučným súdom na pojednávaní vyjadriť k dôkazom tak, aby boli zachované princípy kontradiktórnosti konania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že na nariadenom pojednávaní má súd nepochybne bezprostredný kontakt s účastníkmi konania a ďalšími zúčastnenými osobami, strany si pri zachovaní procesných zásad môžu klásť otázky, prípadne navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení ďalšie dôkazy, a je tu tak vytvorený priestor na spravodlivé rozhodnutie medzi účastníkmi sporných otázok (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 30/2011 zo dňa 20. októbra 2011). Súd na nariadenom pojednávaní môže v súlade so zákonom k veci vypočuť účastníkov, ako aj ďalších svedkov, ktorí majú povinnosť vypovedať pravdu, vykonať navrhnuté listinné a ďalšie dôkazy. Záver o tom, že došlo k úplnému splneniu judikovanej povinnosti, potom nie je v napadnutom uznesení v spojení s opravným uznesením riadne odôvodnený na podklade zákonne zisteného skutkového stavu. Je pravdou, že splnenie povinnosti uvedenia pozemku do pôvodného stavu nie je v predloženom exekučnom titule vymedzený konkrétnejšími charakteristikami, čo by bolo nepochybne na prospech veci, na druhej strane nepostačuje podľa názoru odvolacieho súdu konštatovanie súdu prvého stupňa, že povinnosť bola splnená a ďalšie dokazovanie je nadbytočné, pokiaľ tento záver nie je s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a tiež pri súčasných technických možnostiach zákonným spôsobom preukázaný. Výber a potreba vykonania jednotlivých dôkazných prostriedkov je nepochybne v kompetencii konajúceho súdu. Skutkové a z nich vyplývajúce právne závery však musia byť riadne a logicky odôvodnené. Na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa uvedeného v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ na riadne zistenie skutkového stavu nebude dostatočné vykonanie výsluchov a listinných dôkazov, do úvahy prichádza aj vykonanie ďalších účastníkmi navrhnutých dôkazov, nevynímajúc ani ohliadku, prípadne nariadenie znaleckého dokazovania. V tomto smere odvolací súd zastáva názor, že znalec pri presnom vymedzení znaleckej úlohy bude schopný posúdiť otázku splnenia judikovanej povinnosti uvedenia sporného pozemku do pôvodného stavu a to aj porovnaním stavu so susediacimi pozemkami (čo napokon uvádza aj povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu), s charakteristikami pôdneho fondu v danej oblasti, hrúbkou jednotlivých pôdnych vrstiev, výškou pôdy oproti okoliu, bonity pôdy a podobne. Je zároveň potrebné mať na zreteli, že dôkazné bremeno zaťažuje v danom prípade v exekučnom konaní povinného, čiže predovšetkým povinný musí súdu preukázať úplné splnenie uloženej povinnosti, pričom dôsledky neunesenia dôkazného bremena nemôže niesť v tomto prípade oprávnený.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu uvedený v tomto rozhodnutí, súd prvého stupňa musí v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o podaných námietkach povinného. Vzhľadom na existenciu sporných skutočností je súd za týmto účelom povinný aj v exekučnom konaní v tomto štádiu vykonať potrebné dokazovanie zákonným spôsobom a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .