Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4C-23-2021.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Subarea
4C/23/2021
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: JUDr. Alexandra Vrlíková, notár, so sídlom Národná 38, 010 01 Žilina, IČO: 42 387 825, proti žalovanej: Mária Cingelová, nar. 21.06.1989, trvale bytom: Školská 95/14, Terchová, adresa na doručovanie: Poľnohospodárska 758, 013 01 Teplička nad Váhom, o zaplatenie 333,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.03.2021 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 333,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 333,90 Eur od 23.04.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa odôvodnila uplatňovaný nárok skutočnosťou, že z právoplatného dedičského Uznesenie Dnot 79/2018, 21D/485/2017 - 85, kde bola na konanie v dedičskej veci poverená žalobkyňa ako notárka, vyplýva, že nadobúdateľovi dedičstva- žalovanej bola za prejednanie dedičstva určená suma 333,90 Eur vrátane DPH 20%, ako odmena a náhrada hotových výdavkov žalobkyne ako súdnej komisárky. Žalovaná sa zaviazala uvedenú sumu uhradiť do pokladne notára v deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, t.j. 10.05.2019, kedy uznesenie nadobudlo aj vykonateľnosť. Do 20.12.2019 nebola uvedená suma uhradená, a to ani na základe písomnej výzvy žalobkyne zo dňa 25.07.2019, ktorú žalovaná prevzala a bola potvrdená prevzatím doručenky zo dňa 30.07.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica žalobkyňu vyzval výzvou zo dňa 06.08.2020, aby v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy uviedla, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 333,90 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 333,90 Eur od 11.05.2019 do zaplatenia, keďže výška uplatneného úroku z omeškania je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobkyňa s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýkal súhlasila. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 5Up/468/2020 zo dňa 11.08.2020. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, sa platobný rozkaz v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušil. Vzhľadom na to, že žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na príslušnom súde, bola vec dňa 15.04.2021 postúpená Okresnému súdu Žilina, ako súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu.
3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku zo dňa 07.05.2021 riadne doručená do vlastných rúk dňa 07.12.2021. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Z uznesenia Okresného súdu Žilina o dedičstve po poručiteľovi Jánovi Cingelovi č.k. 21D/485/2017 - 85, Dnot 79/2018 zo dňa 23.04.2019 (č.l. 8-15) súd zistil, že dedičia po poručiteľovi uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva (III. výrok uznesenia), kedy nadobúdateľkou dedičstva sa v celosti stala žalovaná bez povinnosti výplatkov v prospech ustupujúcich dedičov. Výrokom IV. predmetného uznesenia súd určil odmenu a náhradu hotových výdavkov notárky- žalobkyne ako súdnej komisárky v dedičskej veci podľa vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z. v znení noviel na sumu 333,90 Eur vrátane DPH, ktorú sa nadobúdateľka dedičstva (žalovaná) zaviazala uhradiť do pokladne notára v deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, a to podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.
5. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
8. Medzi negatívne procesné podmienky je zaradená aj prekážka rozhodnutej veci, teda prekážka res iudicata, ktorú zákon vymedzuje v ustanovení § 230 CSP. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, a preto vždy vedie k zastaveniu konania.
9. Predpokladom použitia prekážky res iudicata vyplývajúcej z § 230 CSP (právoplatne rozhodnutej veci, ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal) je súčasné splnenie troch podmienok, a to 1. súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. súd začne konať s tými istými stranami sporu a 3. súd začne opätovne konať o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 230 CSP je potrebné považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, a to ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, to znamená ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. O tie isté strany sporu ide aj v prípade, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom postavení, prípadne ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu sporu musia byť splnené súčasne.
10. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia peňažného plnenia 333,90 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré vyplývalo z dedičského rozhodnutia (výrok IV. Uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 21D/485/2017- 85) zo dňa 23.04.2019, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť sumu 333,90 Eur titulom odmeny a náhrady hotových výdavkov žalobkyne ako súdnej komisárky. Súd mal preukázané, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2019. Uznesenie o dedičstve je zákonným exekučným titulom, ktorým bola žalovanej ako nadobúdateľke dedičstva uložená povinnosť zaplatiť odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony notárky ako súdnej komisárky v konaní o dedičstve. O tú istú vec ide v danom prípade, keď v tomto konaní si žalobkyňa uplatňuje ten istý nárok z toho istého právneho dôvodu vyplývajúci z totožného skutkového stavu a súčasne je splnená aj podmienka totožnosti strán sporu, keďže sa uplatňovaný nárok týka tých istých subjektov, ako tomu bolo v právoplatnom uznesení o dedičstve. Uznesenie o dedičstve je rozhodnutím, ktorým sa dedičské konanie končí a v ktorom v zmysle § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok je potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu a o výške trov konania. S poukazom na uvedené nárok žalobkyne ako súdnej komisárky na odmenu a náhradu hotových výdavkov už bol teda právoplatne priznaný, a to predmetným uznesením o dedičstve. Čo sa týka úroku z omeškania súd udáva, že tento nárok žalobkyne nemôže posudzovať zvlášť, keďže z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom.
11. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k neodstrániteľným procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Vzhľadom na uvedené súd nemohol rozhodnúť inak, ako konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP pre prekážku res iudicata v zmysle § 230 CSP zastaviť.
12. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá sa domáhala nároku, o ktorom už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobkyne a žalovanej by tak prináležal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko však z obsahu spis vyplýva, že žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli rozhodol súd tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.