Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-88-2014.pdf
PDF · 93.11 KB
No categories available
6C/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni W. S., R.. XX. XX. XXXX, D. Q. H., D. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 81,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 81,48 eur, zmenkové úroky 0,25 % denne zo sumy 139,48 eur od 17. 09. 2010 do 01. 12. 2010 (t. j. 26,79 eur), 6 %-né úroky zo sumy 139,48 eur od 01. 12. 2010 do 10. 01. 2012, zo sumy 109,48 eur od 11. 01. 2011 do 22. 02. 2011, zo sumy 94,48 eur od 23. 02. 2011 do 20. 03. 2011, zo sumy 89,48 eur od 21. 03. 2011 do 10. 05. 2011, zo sumy 84,48 eur od 11. 05. 2011 do 19. 06. 2011, zo sumy 81,48 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 0,46 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 28. 03. 2013, sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 81,48 eur, zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne zo sumy 139,48 eur od 17. 09. 2010 do 10. 01. 2011 čo predstavuje sumu 40,45 eur, zo sumy 109,48 eur od 11. 01. 2011 do 22. 02. 2011 čo predstavuje sumu 11,77 eur, zo sumy 94,48 eur od 23. 02. 2011 do 20. 03. 2011 čo predstavuje sumu 6,14 eur, zo sumy 89,48 eur od 21. 03. 2011 do 10. 05. 2011 čo predstavuje sumu 11,41 eur, zo sumy 84,48 eur od 11. 05. 2011 do 19. 06. 2011 čo predstavuje sumu 8,45 eur, zo sumy 81,48 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia. Ďalej žiadal priznať 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 139,48 eur od 01. 12. 2010 do 10. 01. 2011 čo predstavuje sumu 0,94 eur, zo sumy 109,48 eur od 11. 01. 2011 do 22. 02. 2011 čo predstavuje sumu 0,78 eur, zo sumy 94,48 eur od 23. 02. 2011 do 20. 03. 2011 čo predstavuje sumu 0,40 eur, zo sumy 89,48 eur od 21. 03. 2011 do 10. 05. 2011 čo predstavuje sumu 0,75 eur, zo sumy 84,48 eur od 11. 05. 2011 do 19. 06. 2011 čo predstavuje sumu 0,56 eur, zo sumy 81,48 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia. Žiadal priznať aj zmenkovú odmenu 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,46 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 15. 02. 2010 na zmenkovú sumu 139,48 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17. 09. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 58,-eur na zmenkovú sumu. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť uplatnený nárok.
Nakoľko mal tunajší súd za to, že nie je miestne príslušným, po doručení návrhu postúpil vec Okresnému súdu Žilina. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 06. 2014, č. k. 14Ncb/6/2014-30, nadriadený súd rozhodol, že námietka proti postúpeniu veci a nesúhlas Okresného súdu Žilina s postúpením vecí sú dôvodné a miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš.
Následne podaním zo dňa 20. 10. 2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 10. 2014, oznámilo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, že vstupuje do tohto konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, s čím odporkyňa súhlasila písomným oznámením, doručeným súdu dňa 13. 11. 2014. Preto okresný súd uznesením zo dňa 09. 12. 2014, č. k. 6C/88/2014-50, pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Na základe odvolania navrhovateľa podaného proti tomuto uzneseniu, rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením zo dňa 22. 07. 2015, č. k. 13Cob/56/2015-74, uznesenie okresného súdu zrušil a nepripustil vstup Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania na strane odporkyne - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31. 08. 2015.
Odporkyňa, ktorej bolo doručené tlačivo na odpoveď vo veciach európskeho konania s nízkou hodnotou sporu dňa 22. 08. 2014, sa podľa čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia č. 861/2007 k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a odporca fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci ide o cezhraničný spor v občianskoprávnej veci, predmetom ktorého je pohľadávka, ktorá bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov nepresahuje sumu 2 000,-eur. Preto sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 na tento spor uplatňuje predmetné nariadenie.
Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedenú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Právne záväzné akty Európskej únie majú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, preto súd v súlade s citovaným článkom nariadenia č. 861/2007 vo veci nenariadil pojednávanie. Vzhľadom na okolnosti prípadu mal súd za to, že pre spravodlivé vedenie konania, za súčasného dodržania zásady hospodárnosti, nie je potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. Na základe uvedeného súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania jeho verejným vyhlásením dňa 13. 10. 2015, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 02. 10. 2015.
Z predloženej zmenky vyplýva, že bola vystavená dňa 15. 02. 2010 v Liptovskom Mikuláši na sumu 239,48 eur. Odporkyňa v zmenke vyhlásila, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, zmenkovú sumu spolu s 0,25 %-ným denným zmenkovým úrokom od 17. 09. 2010. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku previedol bližšie neuvedený deň na CD Consulting, s. r. o., Česká republika, IČO: 264 29 705, teda na navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia ako aj platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a účastníci si voľbu iného rozhodujúceho práva nedohodli, ich vzájomné majetkové vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Zb., úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Preskúmaním súd zistil, že predložená zmenka vystavená na videnie je zmenkou platnou, nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. To znamená, že je z nej zrejmé, že ide o zmenku obsahujúcu bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú zmenkovú sumu zaplatiť, údaj miesta, kde sa má platiť, označenie toho, komu sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis jej vystaviteľa. Splatnosť zmenky nastala jej predložením. Aj keď to navrhovateľ v návrhu na začatie konania výslovne neuviedol, z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovenské rameno 8, Bratislava zo dňa 29. 04. 2011, sp. zn. SR 02782/11, ktorý prejednával nárok právneho predchodcu navrhovateľa voči odporkyni z predmetnej zmenky a z dátumu začatia úročenia uplatneným zákonným 6 %-ným úrokom mal súd preukázané, že k predloženiu zmenky na zaplatenie došlo 01. 12. 2010. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenkového vzťahu vyjadrený v § 17 zákona č. 191/1950 Zb. spočívajúci v tom, že všetky záväzky plynúce zo zmenky sú úplne oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku, neboli zistené pochybnosti o nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku odporkyne. Odporkyňa počas konania nevzniesla žiadne námietky z ktorých by bolo možné usúdiť, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jej škodu, resp., že indosamentom zmenky došlo k nepoctivému nadobudnutiu zmenky navrhovateľom na škodu odporkyne. Potom zo zmenky vystavenej odporkyňou vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť majiteľovi zmenky sumu s príslušenstvom a to ku dňu je predloženia 01. 12. 2010. Zmenka znela síce na sumu 239,48 eur, ale navrhovateľ v tomto konaní vychádzal len zo sumy 139,48 eur, pričom súd bol v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. návrhom viazaný. Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporkyňa nespochybnila, došlo čiastočne k splateniu zmenkovej sumy, keď odporkyňa, ako vystaviteľka, zaplatila čiastku 58,-eur. Vzhľadom na žalobný petit súd vychádzal z predpokladu, že dňa 10. 01. 2011 odporkyňa zaplatila čiastku 30,-eur, dňa 22. 02. 2011 čiastku 15,-eur, dňa 20. 03. 2011 a 10. 05. 2011 po 5,-eur a dňa 19. 06. 2011 sumu
3,-eurá. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania zmenkovej sumy 81,48 eur.
Okrem zmenkovej sumy si navrhovateľ uplatnil aj zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne zo sumy 139,48 eur od 01. 12. 2010 do 10. 01. 2011 čo predstavuje sumu 0,94 eur, zo sumy 109,48 eur od 11. 01. 2011 do 22. 02. 2011 čo predstavuje sumu 0,78 eur, zo sumy 94,48 eur od 23. 02. 2011 do 20. 03. 2011 čo predstavuje sumu 0,40 eur, zo sumy 89,48 eur od 21. 03. 2011 do 10. 05. 2011 čo predstavuje sumu 0,75 eur, zo sumy 84,48 eur od 11. 05. 2011 do 19. 06. 2011 čo predstavuje sumu 0,56 eur, zo sumy 81,48 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia. Nakoľko zákon umožňuje pri zmenke splatnej na videnie vystaviteľovi ustanoviť úročenie zmenkovej sumy a súčasťou zmenky je údaj o zmenkových úrokoch 0,25 % denne od 17. 09. 2010, súd priznal navrhovateľovi aj 0,25 %-né denné zmenkové úroky zo zmenkovej sumy 139,48 eur od 17. 09. 2010 do 01. 12. 2010, nakoľko konečným termínom pre beh dohodnutých zmenkových úrokov je deň splatnosti zmenky. Ak nie je zmenka včas zaplatená, môže jej majiteľ po splatnosti vykonať postih proti vystaviteľovi podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., t. j. môže postihom žiadať zmenkovú sumu s úrokmi, ak boli dojednané 6 %-né úroky odo dňa splatnosti zmenky, trovy protestu a ostatné trovy a odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Potom okamih splatnosti zmenky, v danom prípade okamih predloženia zmenky odporkyni, je posledným dňom úročenia zmenkovej sumy dohodnutými zmenkovými úrokmi a po splatnosti zmenky vzniká jej majiteľovi právo postihom žiadať len 6 % úroky zo zmenkovej sumy. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno stanoviť ľubovoľne a tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Skutočnosť, že zákon č. 191/1950 Zb. v ustanovení § 5 ods. 1 umožňuje úročiť len zmenku splatnú na videnie alebo na určitý čas po videní, neznamená, že zmenkovú sumu pri tzv. fixnej zmenke, ktorá je splatná v konkrétny deň, nie je možné úročiť. V takom prípade zákon počíta s tým, že suma dohodnutých úrokov bude súčasťou zmenkovej sumy, lebo pri určenom dni splatnosti zmenky je možné dohodnutý úrok vyčísliť a pripočítať ho k istine. Pokiaľ teda zákon zakazuje úročenie zmenkovej sumy pri fixnej zmenke, ktorej splatnosť je dopredu daná, čím vylučuje nárok majiteľa zmenky na dohodnuté zmenkové úroky aj po splatnosti zmenky, je možné konštatovať, že takýto zákaz sa vzťahuje aj na vistazmenku. Iným výkladom by došlo k bezdôvodnému zvýhodňovaniu zmeniek, ktoré sú úročené oproti ostatným zmenkám. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi dohodnuté zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne odo dňa vystavenia zmenky do jej splatnosti. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať zmenkové úroky 0,25 % denne zo zmenkovej sumy aj od 02. 12. 2010 do zaplatenia, súd jeho návrh, ako nedôvodný, zamietol.
Návrh navrhovateľa bol dôvodný aj v časti, pokiaľ ide o zákonné úroky podľa § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb., a preto súd navrhovateľovi priznal 6 %-ný ročný úrok zo sumy 139,48 eur od 01. 12. 2010 do 10. 01. 2012, zo sumy 109,48 eur od 11. 01. 2011 do 22. 02. 2011, zo sumy 94,48 eur od 23. 02. 2011 do 20. 03. 2011, zo sumy 89,48 eur od 21. 03. 2011 do 10. 05. 2011, zo sumy 84,48 eur od 11. 05. 2011 do 19. 06. 2011, zo sumy 81,48 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia. Zákonné úroky totiž okamihom splatnosti zmenky na seba preberajú uhradzovaciu funkciu od dohodnutých zmenkových úrokov, čím nie je dotknutá požiadavka majiteľ zmenky na úročenie pohľadávky až do okamihu jej zaplatenia. Rovnako súd, v súlade s vyššie citovaným ustanovením, priznal navrhovateľovi uplatnenú zmenkovú odmenu vo výške 0,46 eur, čo predstavuje 1/3-inu percenta navrhovateľom uvedenej zmenkovej sumy 139,48 eur.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania. ale v konaní mal úspech iba čiastočný. Ku dňu rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p.) predstavoval totiž ním uplatnený nárok na zmenkový úrok 634,14 eur, ale priznaný mu bol tento úrok iba vo výške 26,79 eur. Potom, aj keď v ostatnej časti súd návrhu vyhovel, úspech odporkyne prevýšil úspech navrhovateľa, a preto súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.