Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/47/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému N. L. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 14. októbra 2015 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a poškodeného V. X. ml. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp.zn.1T/48/2014 zo dňa 11. marca 2015, a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania prokurátora a poškodeného V. X. ml. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. marca 2015 sp.zn.1T/48/2014 bol obžalovaný N. L. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.-21 zo dňa 23.10.2014 podľa na skutkovom základe, že

-dňa 7.9.2013 v čase okolo 15.00 hod. v obci O. U. v chatovej oblasti B., na prístupovej ceste k chatám a v prítomnosti troch ďalších osôb, pri vedení osobného motorového vozidla zn. O. J., S.:Z toto vozidlo úmyselne nasmeroval na poškodeného V. X., pričom mu následne s vozidlom prešiel po priehlavku ľavej nohy a udrel ho spolujazdcovým spätným zrkadlom, čím svojim konaním spôsobil poškodenému V. X. zranenie, a to zmliaždenie ľavej nohy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie s narušením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 19 dní,

ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Zároveň podľa okresný súd poškodených V. X. ml., O. E., a. s. a M. B., pobočka G. odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bezprostredne po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním prokurátora pre nesprávnosť výroku o vine v neprospech obžalovaného a splnomocnencom poškodeného V. X. ml.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že podľa jeho názoru okresný súd pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a závery vykonaného dokazovania pokiaľ ide o preukázanie viny obžalovaného, keď dôsledne nepostupoval v súlade s ustanovením , pričom vykonané dôkazy vyhodnotil účelovo iba v prospech obžalovaného N. L.. Ďalej prokurátor poukázal na to, že podľa všeobecne zaužívanej súdnej praxe sa výpoveď svedka považuje za pravdivú, pokiaľ sa ostatnými vykonanými dôkazmi nepreukáže opak. Prokurátor poukázal na to,

že v predmetnej veci samosudca po vykonanom dokazovaní jednoznačne skonštatoval, že poškodený V. X. ml. bol spoluzodpovedný za to, že mu obžalovaný prešiel po priehlavku ľavej nohy, pričom táto skutočnosť podľa jeho názoru vyplynula z toho, že poškodený chcel udrieť po kapote auta obžalovaného. Na toto konštatovanie podľa názoru prokurátora nemal samosudca žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní. Poukázal ďalej na to, že znalec z odvetvia traumatológie W.. V. L. v znaleckom posudku ako aj pri výsluchu na súde jednoznačne uviedol, že mechanizmus vzniku zranenia poškodeného V. X. ml. bol priamy, a to pôsobením sily, ktorej nositeľom bola pneumatika osobného motorového vozidla, kedy sila pôsobila kolmo na chrbtovú časť nohy, čím vzniklo jej zmliaždenie. Vychádzajúc preto z tvrdenia, že znalec na hlavnom pojednávaní nevylúčil možnosť, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť jeho pričinením, predpokladá samopoškodzovacie sklony poškodeného V. X. ml., nakoľko operuje s možnosťou, že poškodený sám podstrčil svoju nohu pod kolesá auta. Podľa názoru prokurátora tvrdenie samosudcu, že obžalovaný nemohol ísť na automobile rýchlo, nakoľko podľa fotodokumentácie z miesta činu sa toto nachádza za tiahlou zatáčkou, a preto je nepravdepodobné, že by obžalovaný úmyselne namieril vozidlo na poškodeného, nemá oporu v žiadnom dôkaze, ktorý by súd produkoval v zmysle Ak mal súd pochybnosti, že skutok sa stal, ako tvrdí obžaloba, mohol na objasnenie skutkového deja vykonať rekonštrukciu skutku, prípadne vyšetrovací pokus. Prokurátor ďalej uviedol, že ak obžalovaný nešiel rýchlo a videl, že poškodený a jeho rodinní príslušníci mu mali údajne vytvoriť špalier a chcieť poškodiť jeho vozidlo, mal s vozidlom zastaviť, prípadne cúvnuť a od možného nebezpečenstva sa vzdialiť. Okresný súd svoje pochybnosti o zavinení obžalovaného N. L. odôvodnil v podstate iba tým, že uveril výpovedi obžalovaného, že svedok poškodený V. X. ml. chcel určite udrieť rukou po kapote auta, a vtedy mu obžalovaný neúmyselne prešiel po priehlavku ľavej nohy. Dôveryhodnosť výpovede poškodeného V. X. ml. a ostatných svedkov je podľa záveru okresného súdu spochybnená tým, že ide o rodinných príslušníkov a ich výpoveď je účelová, pričom ju treba brať ako jednu výpoveď. S touto argumentáciou sa prokurátor nestotožnil, nakoľko súd sa pri rozhodovaní jednostranne a bezdôvodne priklonil k verzii obžalovaného a za základ svojho rozhodnutia nevzal celý komplex vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným. Spochybňovanie výpovede svedkov, ktorí boli priamo prítomní na mieste činu z dôvodu, že ide o rodinných príslušníkov bez toho, aby vykonaným dokazovaním boli tieto výpovede akokoľvek spochybnené, nie je v právnom štáte prípustné. Vzhľadom k týmto dôvodom prokurátor má za to, že z vykonaných dôkazov tak jednotlivo ako aj vo svojom súhrne je jednoznačne preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorý svojim zavineným konaním ublížil na zdraví inej osobe a skutok spáchal na mieste verejnosti prístupnom pred viac ako troma osobami súčasne prítomnými. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle , zrušil napadnutý rozsudok, a aby v zmysle vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru obžalovaný mal byť na základe vykonaného dokazovania jednoznačne uznaný za vinného zo skutku kladeného mu za vinu v obžalobe. Na základe toho mal byť obžalovanému N. L. uložený primeraný trest a mal byť jednoznačne zaviazaný aj na náhradu spôsobenej škody, ktorú si poškodený v tomto trestnom konaní riadne a včas uplatnil a ju aj zdokladoval. Pokiaľ by sa okresný súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, výsledky dokazovania jednoznačne odôvodňovali uznanie viny obžalovaného, minimálne pri právnej kvalifikácii totožného skutku podľa § 158 Tr. zák. Svedkovia vypočutí na návrh obžalovaného neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by jeho vinu zo spáchaného skutku nejako spochybňovali, či vyvrátili. Neuznanie viny obžalovaného malo za následok aj nesprávne rozhodnutie výroku v napadnutom rozsudku o náhrade škody a z tohto dôvodu poškodený navrhol, aby odvolací súd vyslovil uznanie viny obžalovaného, uložil mu primeraný trest a okrem hlavného trestu aj vedľajší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a zároveň obžalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť náhradu škody poškodenému V. X. ml. tak, ako si ju riadne a včas prostredníctvom svojho zástupcu vyčíslil v prvostupňovom konaní.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný N. L. prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou prokurátora a jeho odvolanie považuje za nedôvodné. Uviedol, že predovšetkým nemožno súhlasiť s tým, že rozhodnutie súdu je arbitrárne, nakoľko takéto rozhodnutie nemá oporu v právnych predpisoch a je založené na svojvôli súdu. V predmetnej veci však súd postupoval pri vykonávaní ako aj hodnotení dôkazov v súlade s , pričom každý jeho argument má oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že dvaja zo štyroch svedkov a to W. X. a V. X. sa na mieste činu vôbec nenachádzali, čo bolo vidieť na ich nejednoznačných a

rozpačitých výpovediach, kedy si každý z nich jednoznačne pamätal len to, že obžalovaný úmyselne nasmeroval vozidlo na poškodeného a išiel ako blázon. Z výpovede poškodeného V. X. ml. však neskôr vyplynulo, že „ísť ako blázon“ znamenalo v uvedenom prípade rýchlosť 10-15 km/h. Výpovede svedkov tiež mohli byť ovplyvnené podľa názoru obhajcu obžalovaného dlhodobými susedskými spormi, pričom poškodený a jeho otec svedok V. X. st. boli právoplatne odsúdení za trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný voči synovi a neveste obžalovaného. Tiež z vykonaného dokazovania podľa názoru obžalovaného jednoznačne vyplynulo, že zo strany poškodeného tu bola snaha umelo predlžovať dobu práceneschopnosti (liečenia), nakoľko uvádzal, že doba jeho liečby trvala až 49 dní, pritom podľa vyjadrenia znalca MUDr. L., pri tomto druhu poranenia postačovala elastická bandáž s obmedzením na spôsobe života maximálne 7 dní, kedy by skutok dokonca ani nebol trestným činom ublíženia na zdraví. Obhajca uviedol, že tvrdenie, že obžalovaný nemohol ísť na automobile rýchlo, nie je nepodložené, ale vychádza z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie JHS, s.r.o. č.166/2014, z ktorého vyplýva, že na uvedenej komunikácii sú manévrovacie schopnosti vodiča s vozidlom, ako aj možnosti zrýchľovať značne obmedzené šírkou a povahou komunikácie. Obhajca sa domnieva, že okresný súd dôsledne prihliadol ku všetkým vykonaným dôkazom, nenechal sa ovplyvniť vymyslenými, nejednoznačnými a rozpačitými výpoveďami „očitých svedkov“, vyhodnotil ich správne a jeho výrok, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, považuje za správny a spravodlivý aj s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“. Obhajca obžalovaného z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa a poškodeného V. X. ml. ako nedôvodné zamietol.

Poškodená O. E. a.s. a M. B. pobočka G. sa k odvolaniam prokurátora a poškodeného V. X. ml. do konania verejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla, aby odvolací súd v zmysle , zrušil napadnutý rozsudok, a aby v zmysle vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený V. X. ml. v konečnom návrhu sa pripojil k odvolaniu prokurátorky v celom rozsahu a zotrval na svojom odvolaní.

Obžalovaný N. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolania prokurátora a poškodeného V. X. ml. boli zamietnuté podľa ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 2. júla 2015, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 14. októbra 2015 a postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a poškodeného V. X. ml. nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného N. L., o svedecké výpovede V. X. ml., V. X., W. X., V. X. st., R.. V. B., Z. L., o výpoveď znalca MUDr. V. L., PhD., prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. V. L., PhD. č.40/2014, prečítaním odborného vyjadrenia č.3/2014 MUDr. V. W., odborným vyjadrením spoločnosti JHS č.166/2014, ako aj o listinné dôkazy, a to záznamom o podanom vysvetlení, vyčíslením náhrady škody, kúpnou zmluvou, katastrálnou mapou a súvisiacimi listinami, evidenčnou kartou vodiča, priestupkovým spisom, lekárskou správou, fotodokumentáciou, správou o povesti obžalovaného, evidenciou priestupkov, odpisom z registra trestov na obžalovaného, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery

o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého rozsiahleho dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že dňa 7.9.2013 v čase okolo 15.00 hod. v obci O. v chatovej oblasti B., na prístupovej ceste k chatám obžalovaný N. L. prešiel svojim vozidlom značky škoda J. zelenej farby po nohe poškodeného V. X. ml., avšak nie tým spôsobom a v takej forme zavinenia, ako mu to bolo kladené v obžalobe za vinu. Okresný súd správne dospel k záveru, že k zraneniu poškodeného došlo i jeho spoluzavinením tak, že v inkriminovanom čase sa obžalovaný vracal cestou zhora a v tiahlej zatáčke prechádzal okolo chaty X. a v tom čase mu poškodený chcel udrieť rukou po kapote, pričom mu obžalovaný neúmyselne prešiel po jeho priehlavku ľavej nohy. Okresný súd správne vyhodnotil výpoveď obžalovaného ako dôveryhodnú, ktorá je podporená fotodokumentáciou z miesta činu a odborným vyjadrením č.166/2014 z 12. marca 2014. Miesto, kde došlo k predmetnému skutku je miestna komunikácia, ktorá slúži ako prístupová komunikácia k rekreačným chatám a je vydláždené panelmi a obsypané štrkom (ležiaca na parcele č.2653/8 v katastri obce O. U. v chatovej oblasti zvanej B.), pričom sa nachádza za tiahlou zatáčkou (ide o úzku panelovú cestu). Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že tvrdenie, že obžalovaný šiel do tejto zatáčky „ako blázon“, teda veľkou rýchlosťou je nepravdepodobné, nakoľko z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie V., s.r.o. č.166/2014 vyplýva, že na uvedenej komunikácii sú manévrovacie schopnosti vodiča s vozidlom, ako aj možnosti zrýchľovať značne obmedzené šírkou a povahou komunikácie. Okresný súd ďalej správne vyhodnotil výpoveď poškodeného V. X. ml. ako aj svedkov V. X. st., V. X. a W. X. ako výpovede, ktoré nezodpovedajú reálnemu priebehu uvedeného deja. Svedok V. X. st. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný skutok ani nevidel, nakoľko v tom čase osádzal stĺpik plota a bol otočený chrbtom k danému miestu. Vo svojej výpovedi uviedol, že na uvedené miesto sa pozrel až po náraze. Okresný súd zároveň správne vyhodnotil výpovede poškodeného, ako aj svedkov X. (rodinných príslušníkov poškodeného) ako jednu konzistentnú výpoveď, ktorá sa vo vzťahu k výpovedi obžalovaného dostala do stavu tvrdenia proti tvrdeniu. Zo záverov znalca W.. V. L., PhD., z odborného vyjadrenia č.3/2014 zo dňa 13. januára 2014 W.. V. W. a z lekárskej správy MUDr. B.. zo dňa 30.10.2013 je dostatočne preukázané, že u poškodeného V.. skutočne došlo k poraneniu nohy, avšak znalec W.. V. L., B.. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní nevylúčil, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť aj jeho pričinením. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nemal v konaní bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok stal tak, ako bolo obžalovanému kladené v obžalobe za vinu. Na jednej strane je výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel (pripustil len možnosť, že mohol poškodenému nechtiac prejsť po nohe) a na druhej strane výpovede poškodeného a jeho rodinných príslušníkov, ktorí zhodne tvrdia, že obžalovaný chcel poškodeného zraziť, pričom tento išiel rýchlo a auto nasmeroval priamo na poškodeného V. X. ml. B. ako nositeľ dôkazného bremena v uvedenom smere neuniesol v predmetnej trestnej veci dôkazné bremeno. V konaní nebolo jednoznačne bez pochybností preukázané zavinenie obžalovaného a nebolo možné taktiež jednoznačne vylúčiť skutočnosť, že poškodený V.. aj svojim vlastným pričinením utrpel uvedený úraz. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval okresný súd správne, keď obžalovaného N. L. podľa spod obžaloby oslobodil.

K námietke prokurátora, že v prípade pochybností súdu, že sa stal skutok, mohol okresný súd na objasnenie skutkového deja vykonať rekonštrukciu skutku, prípadne vyšetrovací pokus odvolací súd uvádza, že navrhovaná rekonštrukcia, prípadne vyšetrovací pokus v predmetnej trestnej veci by bol nadbytočný procesný úkon, ktorý by neprispel ku náležitému zisteniu skutkového stavu veci a predmetné trestné konanie by len zbytočne predĺžil. V predmetnej trestnej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu vykonané rozsiahle dokazovanie tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom dôkazy boli vykonané v súlade s ustanoveniami , ktorými bol skutkový stav v danom prípade náležite zistený.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že okresný súd v súlade s ustanovením správne odkázal poškodených V. X. ml., O. E., a. s. a M. B. pobočka G. s nárokom na občianske súdne konanie, nakoľko obžalovaný N. L. bol spod obžaloby oslobodený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že poškodený je oprávnený v zmysle ustanovenia napadnúť odvolaním rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne z dôvodu, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba ( ). Poškodený nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozsudku pre nesprávnosť výroku o vine a treste.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a poškodeného V. X. ml. za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu vo výrokoch napadnutého rozsudku na podklade ich odvolaní, a preto odvolanie prokurátora a poškodeného V. Dobiáša ml. ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.