Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/92/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Ing. P. C., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX X., proti odporcovi: D. A., a.s., so sídlom O. 1, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, zast. P.. Eduard Moravský, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Hlavná 1, v konaní o návrhu na obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.1.2015, č.k. -59 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na obnovu konania zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 250,42 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 10.6.2013 sa navrhovateľ domáhal obnovy konania vedeného pod sp.zn. V návrhu dôvodil, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 26.11.2009, č.k. -323 rozhodol o zamietnutí jeho žaloby z dôvodu, že nepredložil konečnú faktúru za naviac práce v zmysle zmluvy, neexistuje príloha k zmluve č. 01/03, ktorá definovala samotný rozsah diela a že nepreukázal, že následne došlo aj k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom boli interiéry realizovanej stavby a teda, že táto rovnako spadá pod zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi v písomnej forme. Navrhovateľ dôvodil, že v mesiaci máj 2013 sa náhodne stretol s bývalým riaditeľom Grandhotelu Q. Q. Ing. Vladimírom C., ktorý v tejto funkcii pôsobil v období, kedy navrhovateľ vykonával stavebné práce a predmetné dielo pre odporcu. Z vyjadrení dotyčného pána vyplynulo, že má vedomosť tak o zmluvách, na základe ktorých bolo dielo realizované, t.j. nielen o zmluve písomnej, ale i nadväzujúcej ústnej zmluve o dielo, predmetom ktorej boli interiéry realizovanej stavby a taktiež má vedomosť o dohodách medzi účastníkmi sporu, na základe ktorých boli realizované ďalšie práce mimo písomnej zmluvy. O uvedenom má vedomosť z dôvodu, že Ing. C. bol uvedený v zmluve o dielo ZOD 01/03 ako osoba oprávnená jednať v technických veciach a bol prítomný pri tom, keď sa prejednávali práce naviac, ktoré boli pre odporcu vykonané. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že Ing. C. môže poskytnúť dôkazy a skutočnosti, ktoré mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, teda môžu byť preukázané tie skutočnosti, ktoré navrhovateľ v pôvodnom konaní objektívne preukázať nemohol.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie sú dané zákonné podmienky, aby mu súd vyhovel.

Súd prvého stupňa z rozsudku č.k. -323 zo dňa 26.11.2009 zistil, že Okresný súd Košice I zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému D. A., a.s., O.

1, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX povinnosť zaplatiť mu 2.423.976,70 Sk s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr č. 02/2004 zo dňa 29.2.2004, č. 03/2004 zo dňa 29.2.2004, č. 05/2004 zo dňa 25.3.2004 vystavených, za vykonané práce na akcii „B. hotela U.“ Q. Q..

Z odôvodnenia tohto rozsudku mal za preukázané, že navrhovateľ nenavrhol, aby súd vykonal dôkaz - výsluch Ing. Vladimíra C., pričom navrhovateľ v svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 2.7.2009 uviedol, že objednávanie naviac prác bolo súčasťou každodennej realizácie stavebnej činnosti na predmetnej stavbe a za žalovaného tieto práce objednával Ing. Mihál a Ing. Vladimír C.. Rovnakú skutočnosť uviedol navrhovateľ aj v odvolaní proti rozsudku č.k. -323, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.1.2010. Rozsudkom zo dňa 24.6.2010 Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keďže dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil ( ). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že nebolo sporné, že účastníci uzatvorili dňa 28.11.2003 zmluvu o dielo č. 01/03, predmetom ktorej bolo dielo „Realizácia stavby (podľa projektu) „Stavebné úpravy bazéna“ hotel Grand Starý Q. s presne stanoveným rozsahom prác za dohodnutú cenu 4.224.000,- Sk (bez DPH). Zároveň bolo dohodnuté, že naviac práce, ktorých potreba vznikne počas realizácie prác sa vyčíslia v konečnej faktúre. Predloženými výpismi z účtu žalovaného bolo preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu diela. Potreba vykonania naviac prác nebola preukázaná a nebola vyčíslená v konečnej faktúre. Odvolací súd teda dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, pretože nebolo preukázané, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že o predmetnom návrhu na povolenie obnovy konania bolo už uznesením konajúceho súdu č.k. -22 zo dňa 5.12.2013 rozhodnuté tak, že návrh bol zamietnutý. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.11.2014, č.k. -49 na základe odvolania navrhovateľa uznesenie zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na povolenie obnovy bez toho, aby nariadil vo veci pojednávanie ( ).

Súd prvého stupňa dospel po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní k záveru, že nie sú tu dané zákonné podmienky na to, aby bolo návrhu na obnovu konania vyhovené vychádzajúc z následovného:

Navrhovateľ návrh na obnovu konania odôvodňoval tým, že sú splnené podmienky podľa ust. , teda že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Týmito skutočnosťami alebo dôkazmi mal byť výsluch Ing. Vladimíra C. - bývalého riaditeľa U. hotela Q. Q., ktorý v tejto funkcií pôsobil v období, kedy navrhovateľ vykonával stavebné práce a dielo pre odporcu v predmetnom hoteli. Navrhovateľ tvrdí, že v mesiaci máj 2013 sa náhodne stretol s Ing. V. C., z ktorého vyjadrení malo vyplynúť, že má vedomosť tak o zmluvách, na základe ktorých bolo dielo realizované (t.j. nielen o zmluve písomnej, ale i nadväzujúcej ústnej zmluve, predmetom ktorej bol interiér realizovanej stavby) a taktiež má vedomosť o dohodách medzi účastníkmi sporu, na základe ktorých boli realizované ďalšie práce mimo písomnej zmluvy a to aj z dôvodu, že bol uvedený v zmluve o dielo 01/03 ako osoba oprávnená jednať v technických veciach a bol prítomný pri tom, keď sa prejednávali práce naviac, ktoré navrhovateľ pre odporcu vykonal. Z rovnakých dôvodov žiadal vypočuť aj Ing. T.. F. P., ktorý bol projektantom stavby a interiérov.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ síce uvádza, že dôkaz - výpoveď Ing. Vladimíra C. (ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní), môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie, neuvádza však prečo ho nemohol použiť v pôvodnom konaní. Súd sa tak iba mohol domnievať, že zrejme až v máji 2013 sa navrhovateľ dozvedel, že Ing. C. má vedomosť o ústne uzavretej zmluve o dielo a o dohodách o vykonaní prác naviac, a to aj z dôvodu, že bol uvedený v zmluve o dielo ZOD 01/03 ako osoba oprávnená jednať v technických veciach a bol prítomný pri tom, keď sa prejednávali práce naviac. Túto skutočnosť súd považoval v rozpore so zisteniami súdu v pôvodnom konaní, pretože už v pôvodnom konaní bolo zistené, že podľa zmluvy o dielo ZOD 01/03 bol Ing. C. oprávnený konať za odporcu vo veciach technických. Túto zmluvu podpísal aj navrhovateľ a zmluva bola súčasťou spisu. Rovnako z výpovede svedka Ing. Ota Q., prednesov právneho zástupcu navrhovateľa ako aj zo samotných vyjadrení navrhovateľa v pôvodnom konaní vyplynulo, že Ing. Vladimír C. sa aktívne zúčastňoval na vykonávaní diela, bol opakovane prítomný na stavbe a objednával aj práce naviac. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že v čase pôvodného konania bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu na obnovu konania sa dajú overiť výpoveďou Ing. Vladimíra C. a

navrhovateľ mal o týchto skutočnostiach vedomosť. Navrhovateľ vykonanie dôkazu - výsluch Ing. V. C. ako svedka nikdy nenavrhol a v návrhu na obnovu konania ani neuviedol, prečo tento dôkaz z vlastnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Aj v prípade, že by navrhovateľ dôvod uviedol, tento neobstojí, pretože v pôvodnom konaní mal vedomosť o všetkých skutočnostiach, ktoré uvádza v návrhu na obnovu konania, že by mali byť preukázané a teda neexistoval žiaden relevantný dôvod, prečo dôkaz, ktorý navrhuje vykonať nemohol navrhnúť už v pôvodnom konaní.

Súd prvého stupňa dôvodil, že uvedené platí aj o ďalšom navrhnutom dôkaze -o výsluchu Ing. P., ktorý navrhovateľ navrhol až na pojednávaní dňa 27.1.2015. Rovnako vykonanie tohto dôkazu nebolo v pôvodnom konaní nikdy navrhnuté. Keďže navrhovateľ nepreukázal nemožnosť použitia navrhnutých dôkazov v pôvodnom konaní bez vlastnej viny, nie je teda splnená zákonná podmienka pre povolenie obnovy, súd návrh na obnovu konania zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a priznal odporcovi náhradu trov potrebných na úspešné bránenie práva vo výške 250,42 eur, priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby. O trovách odvolacieho konania (keď súd rozhodoval o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č.k. -22) bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že súd ich náhradu priznal úspešnému odporcovi a tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.2.2014).

Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ.

Dôvodí, že súd prvého stupňa pochybil, ak vychádzal z predpokladu, že navrhoval obnovu konania z dôvodu uvedeného v , pričom dôvodom zamietnutia bolo, že podmienky pre obnovu podľa tohto ustanovenia nenaplnil.

Tvrdí, že návrh bol síce takto označený, ale to, že ide o takýto návrh nevyplýva z jeho obsahu ani vykonaného dokazovania. Pochybenie súdu prvého stupňa teda podľa odvolateľa spočíva v tom, že nepostupoval v súlade s , podľa ktorého sa každý úkon posudzuje podľa obsahu, aj keď je nesprávne označený. Má totiž za to, že z obsahu návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že sa obnovy domáha podľa .

Tvrdí, že dôkazy (výsluch svedka C. a P.) nemohli byť navrhnuté v pôvodnom konaní vzhľadom k pracovnému pomeru u odporcu, ovládanom Alexandrom J., čo by viedlo k ich tendenčnej a nepravdivej výpovedi. Ich výsluchy sa preto nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pretože by vypovedali tendenčne a účelovo v prospech svojho zamestnávateľa.

V ďalšom v odvolaní namieta aj skutočnosť, že súd sa dôsledne neriadil §,2 , keď navrhovateľa „neviedol“ k tomu, čoho sa dožadoval.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu len z taxatívne stanovených dôvodov.

Podľa , právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa správne právne uzavrel, že tento dôvod obnovy nie je daný a k jeho odôvodneniu v tejto časti nie je viac čo dodať. Bolo v konaní o povolenie obnovy nepochybne preukázané, že o existencii svedkov, ktorých vypočutie navrhuje navrhovateľ, vedel a tento dôkaz mohol navrhnúť už v pôvodnom konaní. Povedané inak, dôkaz ktorého vykonania sa navrhovateľ domáha, objektívne v čase pôvodného konania existoval a navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že súd sa s ním nemohol oboznámiť, pretože tento dôkaz nenavrhol aj keď o ňom preukázateľne vedel. Neobstojí jeho tvrdenie, že navrhovaní svedkovia by vypovedali účelovo vzhľadom k ich pracovnému pomeru u Alexandra J.. Je len tvrdením

navrhovateľa, že by tomu tak bolo, mimo to, súd by ich výpoveď vyhodnotil vzhľadom na všetky okolnosti na strane svedkov (len pre úplnosť súd udáva, že v čase uzavretia zmluvy bol Alexander J. už mŕtvy).

K námietke odvolateľa o nesprávnom posúdení dôvodu obnovy (keď tvrdí, že z obsahu vyplýva dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. b) )odvolací súd udáva:

Procesný úkon účastníka predstavuje prejav vôle urobený voči súdu, smerujúci k uplatneniu procesného práva (prípadne k zmene, resp. zániku procesných práv a povinností). V procesnom práve platí pravidlo, že každý úkon súd posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený, ( ), ak je napríklad účastníkom označený úkon ako „odvolanie“, ale z jeho obsahu je zrejmé, že ide o napr. o uplatnenie námietky zaujatosti, bude ho súd posudzovať ako námietku zaujatosti a postupovať podľa procesného predpisu, ktorý sa na ňu vzťahuje.

V prejednávanej veci účastník správne označil svoje podanie ako návrh na obnovu konania a zo skutkových tvrdení opísaných v návrhu je nepochybné, že odvolateľ sa obnovy konania domáha z dôvodu uvedeného v . Dôvod obnovy konania podľa písm. b) cit. ust. zákona má totiž na mysli také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať), ale z dôvodov objektívnej povahy tento dôkaz v pôvodnom konaní nebolo možné vykonať (napr. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka znemožňujúci jeho výsluch v pôvodnom konaní, strata listiny atď).

Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v prejednávanej veci ani tento dôvod obnovy nie je daný, pretože výsluch p. C. a p. P. v pôvodnom konaní navrhovaný nebol.

Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania. K odvolateľom navrhovanému použiť je potrebné uviesť, že priamo z textu uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že ho možno použiť iba vo výnimočných prípadoch a slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona pri rozhodovaní o náhrade trov. Skutočnosť, že odvolateľom nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu (čoho sa domáhal v pôvodnom konaní) rozhodne medzi dôvody hodné osobitného zreteľa nepatrí.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že právo na ich náhradu má úspešný odporca (odvolateľ bol neúspešný, keďže jeho odvolaniu nebolo vyhovené). Odporca si ich náhradu neuplatnil, nebola mu teda priznaná (trovy odvoliaceho konania mu ani nevznikli).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.