Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-421-2014.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/421/2014
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávnenej v 1. rade: O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. a oprávnenej v 2. rade: U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., obidve oprávnené v zast.: JUDr. Milan Klobušiak, advokát, Ul. Š. Moyzesa č. 7, Ružomberok, proti povinnému v 1. rade: B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. a povinnému v 2. rade: X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., obidvaja povinní v zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského č. 1718, Dolný Kubín, v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD. pod č. EX 1432/14 o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd ukladá oprávneným v 1. a 2. rade povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 47,50 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. III. Oprávnení v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť povinným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 81,04 €.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5Er/421/2014 zo dňa 10.06.2015 súd vyhovel námietkam povinných v 1. a 2. rade, ktoré vzniesli proti exekúcii. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 27.06.2015 (č.l. 58). V zmysle § 50 ods. 5 prvá veta Ex. por. ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Ex. por.). Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie, ktorým súd vyhovel námietkam povinných v 1. a 2. rade, sa stalo právoplatným dňa 27.06.2015, súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. Súdny exekútor dňa 17.07.2015 doručil na okresný súd špecifikáciu trov exekúcie, ktoré požadoval vo výške 65,51 € (odmena = 33,19 €, náhrada hotových výdavkov = 21,40 €, DPH 20% = 10,92 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z nákladov na poštovné vo výške 12,60 €, kopírovanie vo výške 6,60 € a poplatky súvisiace s podaním elektronických žiadostí o súčinnosť vo výške 2,20 €. V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 5 Ex. por.). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Ex. por.). V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €. Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,20 €, ktoré súdny exekútor vynaložil v súvislosti so zaslaním žiadostí o súčinnosť bankám, registru obyvateľov a okresnému dopravnému inšpektorátu. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu ďalších hotových výdavkov v ním uplatnenej výške. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 1432/14 totiž vyplýva, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2014 tri doporučené zásielky do vlastných rúk. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého bola cena posudzovanej zásielky vo výške 1,40 €. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 4,20 € (3 x 1,40). Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť na kopírovanie vo výške 6,60 €, keďže súdny exekútor nijakým spôsobom nezdokladoval (nepreukázal) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- odmena (§ 14 ods. 1 vyhlášky) 33,19 €
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky): o náhrada poštovného 4,20 € o elektronické súčinnosti 2,20 €
- DPH 20% (§ 196 Ex. por.) 7,91 €
SPOLU: 47,50 €
Súd v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. uložil oprávneným v 1. a 2. rade povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že uznesenie, ktorým súd vyhovel námietkam povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii, sa stalo právoplatným. Oprávnení v 1. a 2. rade totiž ako podklad vykonávania exekúcie predložili exekučný titul, ktorý doteraz nenadobudol vykonateľnosť, a preto súd má za to, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávnených v 1. a 2. rade. V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekúcie zo strany súdneho exekútora. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekučného konania, nemohol dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu neexistencie vykonateľnosti exekučného titulu zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade boli oprávnení zaviazaní na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie. Trovy exekúcie vo výške 47,50 € sú oprávnení v 1. a 2. rade povinní uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal povinným v 1. a 2. rade proti oprávneným v 1. a 2. rade právo na ich náhradu, keďže povinní v 1. a 2. rade mali vo veci plný úspech. Priznané trovy konania v celkovej sume 81,04 € predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd - námietky proti exekúcii) podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume po 25,73 €/ úkon. Súd tiež priznal povinným v 1. a 2. rade paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za dva úkony vykonané v r. 2014 vo výške 8,04 €/úkon. Súd však nepriznal povinným v 1. a 2. rade odmenu (ani tzv. paušálnu náhradu) za úkon právnej pomoci, a to za návrh na zastavenie exekúcie. V danom prípade totiž súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo vyhovené námietkam proti exekúcii, zastaví exekúciu ex lege (§ 50 ods. 5 Ex. por.), teda bez ohľadu na to, či účastník konania taký návrh podá alebo nie. V tejto súvislosti súd konštatuje, že súd pri priznávaní trov konania obligatórne posudzuje účelnosť poskytnutých právnych služieb, pričom pri posudzovaní jednotlivých úkonov dbá najmä na to, aby bola zachovaná zásada hospodárnosti konania. Keďže povinných v 1. a 2. rade, ktorým bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, sú oprávnení v 1. a 2. rade povinní zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi povinných v 1. a 2. rade, resp. na jeho účet č. IBAN: W., BIC: W., variabilný symbol: XXXXXX. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.