Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-661-2012.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/661/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: D.V.S. REAL, s.r.o. so sídlom Koreszkova 760/1, 909 01 Skalica, IČO: 44 278 179, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, pre vymoženie 219,54 eur, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica bola súdna exekútorka poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - vydaného oprávneným č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 23.4.2012. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 1.6.2012.
Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručila súdu dňa 19.8.2015 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinný bol dňa 11.8.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Súdna exekútorka žiadala rozhodnúť o trovách exekúcie a žiadala zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v sume 41,30 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. X M U. XX/XXXX), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXX/T zistil, že povinný bol dňa 14.7.2015 zrušený a dňa 11.8.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla dňom výmazu z obchodného registra. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože spoločnosť bola zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, pričom v konaní o zrušenie spoločnosti povinného sp. zn. XXCbR/XX/XXXX vedenom na Okresnom súde Trnava, bola preukázaná nemajetnosť povinného.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže v konaní o zrušenie spoločnosti povinného bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke. Súdna exekútorka má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie v zmysle § 14 a § 22
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 41,30 eur, trovy exekúcie vyčíslila v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, kde žiadala priznať minimálnu paušálnu sumu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 € a v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala priznať náhradu hotových výdavkov za spisový obal 0,33 €, súčinnosť bánk 0,70 €, súčinnosť dopravného inšpektorátu 0,20 € a DPH v sume 6,88 €.
Súd priznal súdnej exekútorke minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 € a DPH z odmeny v sume 6,64 €. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za súčinnosť bánk 0,70 € a súčinnosť dopravného inšpektorátu 0,20 €, nakoľko vykonanie predmetných súčinností zo spisu nevyplývalo, v spise sa nenachádzal výstup z evidencie vozidiel ani výstupy z bánk. Súdna exekútorka predložila súdu síce faktúru za vyhľadanie vozidiel v EVO, avšak z uvedenej faktúry nevyplýva, že patrí k tomuto konaniu. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu hotových výdavkov za spisový obal 0,33 € a k nemu patriace DPH, nakoľko vznik ani výška takéhoto výdavku nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná, súdna exekútorka síce predložila faktúru za nákup spisového obalu, avšak tento bol podľa faktúry zakúpený v roku 2014, kým toto exekučné konanie začalo už v roku 2012 a preto uvedenú faktúru nemožno priradiť na toto konanie, súd tak považuje výšku uplatnenej náhrady za spisový obal za nepreukázanú a tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).