Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/169/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: Ivana Pohlová, O. XX, XXX XX K., IČO: 34 454 144, miesto podnikania Budovateľská 8, 927 01 Šaľa, právne zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100304/1/380902/2014 zo dňa 25.8.2014 takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 7.10.2014 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č.1100304/1/380902/2014 zo dňa 25.8.2014, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9417301/5/2822275/2014 zo dňa 16.6.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni pokutu vo výške 30,- Eur za nepodanie daňového priznania podľa za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v lehote do 26.5.2014. Žalobkyňa zároveň žiadala zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

V žalobe právny zástupca žalobkyne namietal, že žalobkyňa v zmysle dohody medzi ňou a spoločnosťou MPP Consulting, s.r.o., poveril túto spoločnosť podaním daňového priznania a spoliehal sa v dobrej viere, že táto spoločnosť si splní povinnosť na ktorú bola poverená. Okrem toho poukázal na to, že v posledný deň lehoty na podanie predmetného daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2014 t.j. dňa 26.5.2014 uskutočnilo KR PZ, odbor kriminálnej polície v Nitre, v priestoroch spoločnosti MPP Consulting, s.r.o. prehliadku priestorov a zároveň bolo zamestnancom tejto spoločnosti znemožnené používanie výpočtovej techniky, teda nastali prekážky, ktoré neboli spôsobené spoločnosťou MPP Consulting a ktoré nebolo možné predvídať, v dôsledku ktorých nebolo možné v posledný deň lehoty podať daňové priznanie. Tvrdenie správneho orgánu, že splnomocnená spoločnosť mohla podať predmetné daňové priznanie od prvého dňa až do 25. dňa v príslušnom mesiaci je v danom prípade nesprávne, pretože zákon umožňuje podať daňové priznanie aj v posledný deň lehoty, pričom v tento deň z objektívnych dôvodov bolo znemožnené splnomocnenej spoločnosti takéto daňové priznanie podať. Okrem toho žalobkyňa poukázala, že žalobkyňa podala dňa 26.6.2014 odvolanie a zároveň ako žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 29 ods. 1 daňového poriadku, pričom daňový úrad mohol odpustiť lehotu na podanie daňového priznania, ktorú žalobkyňa zmeškala. Žalobkyňa ďalej poukázala, že v inom konaní pred Daňovým úradom v Pezinku došlo zo strany daňového úradu k vyhoveniu odvolania a k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za nepodanie daňového priznania v lehote. Správca dane preto má pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch postupovať rovnako.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2014 uviedol, že obe rozhodnutia považuje za vecne správne, pričom k námietke nemožnosti podania daňového priznania splnomocnenou spoločnosťou v dôsledku prehliadky priestorov tejto spoločnosti kriminálnou políciou žalovaný uviedol, že lehota na podanie daňového priznania plynula od 1.5. do 26.5.2014, pričom do 26.5.2014 z dôvodu, že posledný deň lehoty padol na nedeľu t.j. 25.5.2014 a v súlade so zákonom sa preto posledný deň lehoty predĺžil na deň 26.5.2014. Žalobkyňa teda mohla podať daňové priznanie kedykoľvek počas tejto lehoty. Pokiaľ ide o námietku, že podanie žalobkyne zo dňa 26.6.2014 označené ako odvolanie bolo potrebné správcom dane považovať za žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, žalovaný uviedol, že každé podanie sa posudzuje podľa obsahu, pričom toto podanie neobsahovalo žiadosť o odpustenie lehoty ako uvádza žalobkyňa. K námietke rovnakého postupu správcu dane sa žalovaný vyjadril v tom smere, že k tejto námietke sa nemôže vyjadriť, pretože nemá k dispozícii odôvodnenie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava - pobočka Pezinok.

Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 9417301/5/2822275/2014 zo dňa 16.6.2014, vyplýva, že Daňový úrad Nitra, kontaktné miesto Šaľa, uložil žalobkyni pokutu vo výške 30,-Eur za nepodanie daňového priznania podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v lehote do 26.5.2014, keďže žalobkyňa ako platiteľ dane z pridanej hodnoty podala takéto daňové priznanie až 27.5.2014 t. j. až deň po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie daňového priznania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 18.6.2014 odvolanie, v ktorom namietala v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté aj v žalobnom návrhu.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo 1100304/1/380902/2014 zo dňa 25.8.2014 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom poukázal na to, že daňový subjekt podal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 až po uplynutí zákonnej lehoty, pričom podľa správca dane uloží pokutu od 30,- Eur do 16.000,- Eur za správny delikt podľa prvého a druhého bodu t.j. za nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote.

Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa ,, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , a podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa

(1) Daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.

Podľa (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote

Podľa (1) Správca dane uloží pokutu a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonom, keď za správny delikt spočívajúci v nepodaní daňového priznania v zákonom stanovenej lehote uložili daňovému subjektu pokutu.

V súvislosti s námietkami žalobkyne, že táto splnomocnila na podanie daňového priznania spoločnosť MPP Consulting, s.r.o., ktorej bolo v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania znemožnené toto daňové priznanie podať, keď v objekte tejto spoločnosti vykonala Kriminálna polícia prehliadku priestorov a znemožnila zamestnancom spoločnosti MPP Consulting, s.r.o. prístup k dátam nachádzajúcich sa v počítačoch a serveroch spoločnosti, krajský súd sa stotožňuje s argumetáciou žalovaného, že žalobkyňa resp. splnomocnená spoločnosť mohla podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v čase od 1.5. do 25.5.2014 resp. do 26.5.2014, pretože 25.5.2014 kedy skončila lehota na podanie daňového priznania pripadol na nedeľu, čím posledným dňom lehoty bol pondelok dňa 26.5.2014. Žalobkyňa ako daňový subjekt síce tvrdí, že v dobrej viere sa spoliehala na to, že daňové priznanie za ňu podá poverená spoločnosť, avšak daňový subjekt je povinný s náležitou starostlivosťou starať sa o to, aby si plnil svoje daňové povinnosti a v prípade, že posledný deň lehoty na podanie daňového priznania žalobkyňa zistila dôvody brániace poverenej spoločnosti na podanie daňového priznania, mohla požiadať daňový úrad o odpustenie zmeškania lehoty, čo však nespravila. K podaniu daňového priznania došlo až 27.5. t. j. až deň po uplynutí lehoty uvedenej v zákone.

Podanie zo dňa 26.6.2014 označené ako odvolanie nebolo možné považovať za žiadosť žalobkyne o odpustenie zmeškanej lehoty, pretože toto podanie tak ako tvrdí žalovaný neobsahuje takúto žiadosť a každé podanie sa posudzuje podľa obsahu, teda námietka žalobkyne, že žalovaný mohol posúdiť túto písomnosť ako žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty je nedôvodná.

V súvislosti s námietkou žalobkyne, že za rovnaký prípad došlo zo strany správcu dane Daňový úrad Bratislava, pobočka Pezinok k vyhoveniu odvolania a k zrušeniu uloženej pokuty, Krajský súd v Trnave uvádza, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nie je viazaný rozhodnutím iných správcov dane, pretože každý prípad sa posudzuje individuálne, s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu a navyše krajský súd poukazuje na to, že ust. vyslovene ukladá povinnosť správcovi dane uložiť pokutu za správny delikt podľa prvého a druhého bodu, teda nevytvára možnosť pre správcu dane, aby sa rozhodoval či pokutu za správny delikt uloží alebo nie.

Okrem toho krajský súd poukazuje, že uložená pokuta bola na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby a to vo výške 30,- Eur, čo je vzhľadom na dĺžku zmeškanej lehoty na podanie daňového priznania podľa názoru Krajského súdu v Trnave pokuta primeraná miere zavinenia daňového subjektu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , keď procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.