Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-126-2015.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého S. G., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca C.. E. G.S., G.., L.. XX.X.XXXX, J. T., I. Č.. X, za účasti matky G.. I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. T., L. P. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dňa 18.8.2015 požiadal súd o zníženie výživného, ktoré bol dňa 22.4.2015 zaviazaný uhrádzať vo výške 120,- EUR mesačne.
Matka s jeho návrhom nesúhlasila. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa na strane maloletého potreby neznížili, naopak, tým ako ich dieťa rastie, sa zvyšujú.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine maloletého a odporučil súdu, aby výživné neznížil, pretože to nie je v záujme dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II č. 41P/305/2012, spisom Okresného súdu Košice I č. 11P/155/2014 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil, že o výživnom pre maloletého bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 41P/305/2012-48 zo dňa 13.2.2013, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a S. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca súd určil pre dieťa výživné vo výške 150,- EUR mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 11P/155/2014-72 zo dňa 22.4.2015 bolo výživné zo strany otca znížené na sumu 120,- EUR. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2015.
Otec maloletého v tom čase zarábal v priemere 686,96 EUR, matka maloletého 709,- EUR.
S. mal 4 roky.
Z výpovede otca maloletého súd zistil, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane. Pracuje od roku 2004, kedy ukončil vysokú školu, má titul veterinárneho lekára. Pracuje na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach ako vedecký pracovník a zarába mesačne 682,55 EUR netto. Žije v
dvojizbovom byte, za ktorý platí mesačne 150,- EUR, spláca pôžičku vo výške 120,- EUR mesačne. Za internet platí 19,72 EUR. Chcel by si zvýšiť životnú úroveň, chcel by zarábať viac aj preto, aby mohol synovi poskytovať vyššie výživné a preto sa snaží otvoriť si veterinárnu ambulanciu, kde by pracoval ako súkromný lekár. Popritom by mohol pracovať aj na univerzite. Našiel si už ambulanciu v priestoroch „Partizána“ na Partizánskej ulici v Košiciach. Je to veľký „byt“ s tromi miestnosťami, za ktorý mesačne platí 300,- EUR. Dal tam zaviesť elektrickú energiu, za čo zaplatil 384,- EUR a zatiaľ priestory stále prerába, robí stavebné úpravy. Musel si založiť živnosť a zaplatiť aj do Komory veterinárneho lekárstva. Rád by otvoril ambulanciu už koncom tohto roka, ale kým uhradí všetky výdavky so zabezpečením potrebných vecí do tejto ambulancie, nie je predpoklad, že v prvom polroku bude mať nejaké zisky. Rozhodol sa podať tento návrh aj preto, že je presvedčený, že výživné, ktoré posiela matke syna, nie je používané na jeho potreby. Matka mu dáva dieťa v čase, keď ho má mať u seba v starých a roztrhaných veciach. Má taký pocit, že to robí preto, aby synovi v čase, keď je u neho, kúpil niečo nové. Kúpil mu nové topánky a troje nových pančuškových nohavíc. Myslí si, že matka s tými peniazmi, ktoré jej posiela na výživu syna nehospodári dobre a že ich užíva spoločne so svojím priateľom na svoje osobné potreby.
Z výpovede matky maloletého súd zistil, že výhrady otca maloletého sú neopodstatnené. O dieťa sa riadne stará, ich syn má všetko, čo potrebuje.
Mrzí ju, ako sa otec správa voči nej a voči ich synovi, ktorého si vôbec neberie k sebe tak, ako má upravené súdom. Nepomôže jej v starostlivosti o syna, keď je dlhšiu dobu chorý, a nezobral si dieťa ani počas letných prázdnin.
Matka maloletého pracuje ako audítorka na Správe finančnej kontroly a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 720,- EUR. Žije spolu so svojím partnerom, ktorý tiež pracuje a mesačne zarába od 500 do 600,- EUR mesačne. Bývajú v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne platí 170,- EUR, za hypotéku platí 216,- EUR. Ročne uhrádza za doktorandské štúdium 500,- EUR. Jej priateľ uhrádzal S. dovolenky a aj trávil čas s ním namiesto jeho vlastného otca, ktorý tak nebol schopný urobiť.
Maloletý S. navštevuje Materskú škôlku Park mládeže, za ktorú matka uhrádza 50,- EUR mesačne. Za stravu platí 20,- EUR, za rodičovský príspevok 2,- eurá, a príspevok na triedne akcie 10,- EUR. Do združenia rodičov školy zaplatila 10,- EUR. Výdavky na jeho ošatenie, obuv a stravu sú primerané veku dieťaťa. Matka maloletému okrem toho zakupuje lieky, hračky, spoločne absolvujú rôzne výlety. Od 15.4.2015 bol opakovane liečený na infekcie horných dýchacích ciest a lekár mu odporučil dodržiavať režim alergika.
Kolízna opatrovníčka odporúčala, aby súd rozhodol podľa vykonaných dôkazov a prihliadol na potreby dieťaťa a na schopnosti a možnosti otca.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Na základe hore uvedeného zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným citovaným ustanoveniam zákona súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, pretože pokles jeho príjmu za posledných päť mesiacov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného, nebol preukázaný. Pri uhrádzaní svojich výdavkov je rodič povinný najprv zabezpečiť svoju vyživovaciu povinnosť, svoje nevyhnutné výdavky na bývanie a stravovanie, všetky ostatné sú druhoradé.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.