Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/100/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporcovi: Q. K., bytom T., ul. J. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Dobrovičova 13, o zaplatenie 1.702,72 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 439,18 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 11.04.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.702,72 eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 03.03.2008 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400007268, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume 1.659,70 eur a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške 106,42 eur v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri 1. splátke. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa zaplatil odporca navrhovateľovi len sumu 1.489,88 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní so zaplatením splátky č. 15 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru ku dňu 07.01.2010.

Podaním zo dňa 17.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporcovi riadne oznámený. Odporca na toto oznámenie súdu, rovnako ako aj na samotný návrh na začatie konania, nereagoval.

Dňa 16.10.2014 a dňa 13.10.2015 boli súdu doručené podania vedľajšieho účastníka, obsahom ktorých je jeho vyjadrenie k návrhu. V nich uviedol, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň vzniesol námietku premlčania celého nároku, ktorú odôvodnil tým, že navrhovateľ si mohol svoje právo na súde uplatniť už 08.01.2010, najneskôr však 08.01.2013. Návrh však podal dňa 11.04.2014. Takisto uviedol, že Zmluvné dojednania uzavretej zmluvy sú neplatné,

pretože ide o neprijateľnú inkorporačnú doložku. Tieto dojednania boli uvedené netransparentne menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy a odporca ich nepodpísal. Nebola preto dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu, ktorý je tým neplatný. Odhliadnuc od uvedeného poukazuje aj na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70 %, ktorý sa prieči dobrým mravom. Preto je dohoda o výške úroku za úver neplatná podľa . Úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj preto, že v zmluve nie sú uvedené údaje podľa , , až j/, , o spotrebiteľských úveroch. Preto je potrebné návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal odporcu, právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Odporca a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa pojednávania zúčastnili.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a navrhuje, aby ho súd zamietol. Takisto súhlasí, aby v tomto konaní vystupoval na jeho strane vedľajší účastník.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ zosplatnil úver ešte v roku 2009, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 11.04.2014. Pri aplikácii uplynula premlčacia doba v roku 2012. Ak by aj nárok nebol premlčaný poukazuje na skutočnosť, že v zmluve o úvere absentujú náležitosti, v dôsledku čoho je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.659,79 eur a splácaním zaplatil odporca celkovo sumu, ktorá je približne o 100 eur nižšia ako poskytnutý úver. Preto aj v prípade nepremlčania nároku by dlh odporcu nebol vo výške žalovanej sumy, ale necelých 100 eur.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru, oznámením veriteľa o zosplatnení úveru, splátkovým kalendárom k zmluve o revolvingovej pôžičke a kartou klienta. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku od zmluvného vzťahu s odporcom. Navrhovateľ dňa 03.03.2008 uzatvoril s odporcom zmluvu, označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, v ktorej bolo v časti 6 (Údaje o schválenom revolvingovom úvere) uvedené, že poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) je 50.000,-Sk. Ďalej boli v tejto zmluve ručne písaným písmom uvedené údaje, ktoré sa mali týkať riadnej úverovej zmluvy a tzv. revolvingového úveru. Ďalej bolo v tejto zmluve uvedené, že odporca bude splácať peňažný dlh v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.206,-Sk. V Zmluve je ďalej uvedené, že ročná úroková sadzba úveru je vo výške 77,02 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 73,36 % ročne. Takisto bola uvedená ročná úroková sadzba revolvingu 71,34 % ročne a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,60 % ročne. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o..

V oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 03.03.2008 sú uvedené okrem iných aj údaje ako schválená (rovnako ako aj celková) výška úveru 50.000,-Sk, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška mesačnej splátky 3.206,-Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru 16.04.2008, dátum poslednej splátky úveru 16.09.2010, RPMN úveru 73,36 %.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa až 4 v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenie zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods.2 písm. g/, i/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Úverová zmluva, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporcom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa , pretože pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Takáto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko na základe nej boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu a nasl. , ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania, sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom na strane odporcu. Úspešné vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Aj napriek skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesol odporca, ale vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jeho strane, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, súd sa touto námietkou zaoberal tak, ako keby ju vzniesol samotný odporca. Zmyslom účasti vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní na strane spotrebiteľa je ochrana jeho práv. Ochrana spočívajúca vo vznesení námietky premlčania je typickým prostriedkom na dosiahnutie tohto účelu, a preto nemožno mať pochybnosti o práve vedľajšieho účastníka namietať premlčanie v mene spotrebiteľa. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné vznesenie námietky premlčania odporcom, resp. vedľajším účastníkom.

Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia a nasl. , a to podľa . V zmysle tejto úpravy sa na daný záväzkový vzťah vzťahuje premlčacia doba v trvaní troch rokov podľa , ktorá začala v danom prípade plynúť dňa 08.01.2010, pretože celý dlh odporcu sa stal splatným dňa 07.01.2010 (ako to tvrdí samotný navrhovateľ). Podľa úverovej zmluvy mal odporca splatiť celý dlh dňa 16.09.2010. Navrhovateľ si právo na žalovanú sumu mohol uplatniť prvý krát dňa 08.01.2010, avšak uplatnil si ho až dňa 11.04.2014 (deň doručenia návrhu na začatie konania súdu). Uplatnil si ho teda po uplynutí troch rokov od splatnosti jeho pohľadávky, resp. dlhu odporcu. Jeho právo je tak premlčané, pričom podľa veriteľovi nemožno premlčané právo priznať. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (posúdenie premlčania pohľadávky navrhovateľa) uviesť to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny obchod (, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 ). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere ( a nasl. ). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie . Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach , je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 () precizoval dovtedy účinné ustanovenie , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia , avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Vo vzťahu k uvedenej výške úroku za úver 77,02 % ročne súd uvádza, že takáto výška úroku je v zmysle už ustálenej a notoricky známej judikatúry súdov Slovenskej republiky v rozpore s dobrými mravmi. Takisto je takáto výška úveru považovaná za civilnú úžeru. Teda nie je možné úspešne sa domáhať úroku v uvedenej výške.

Okrem uvedených skutočností je nemenej významné aj to, že v predloženej zmluve absentujú zákonom o spotrebiteľských úveroch požadované údaje, s čím tento zákon spája následok, že prípadný úver je bezúročný a bez poplatkov. Týmito údajmi je napríklad údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch je tak poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje aj na to, že nie je možné považovať za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine ako je samotná úverová zmluva. Tak je tomu v prejednávanej veci. Uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v listine vyhotovenej navrhovateľom a označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože odporca bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcu a vzhľadom na úspešnosť odporcu v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v upravené v ustanoveniach , , . Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. potom v ustanoveniach a špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v , ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, aj vyjadrenie k návrhu zo dňa 16.10.2014 a takisto sa zúčastnil pojednávania. Práve pre okolnosť, že vedľajší účastník sa aktívne zúčastnil pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu, súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní bolo účelné. Ak by sa vedľajší účastník nenechal zastúpiť advokátom je zrejmé, že pri takom počte súdnych konaní, ktorých sa zúčastňuje (túto skutočnosť súd zistil zo svojej činnosti), by nebolo objektívne možné, aby bol prítomný na tomto pojednávaní.

Vedľajší účastník si uplatnil v rámci trov konania trovy právneho zastúpenia, a to v podaní zo dňa 13.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.10.2015, teda v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Tieto pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 12.08.2014, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 10.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.10.2015, z náhrady za stratu času a z náhrady cestovných výdavkov.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 81,33 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 1.702, eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur a v roku 2015 vo výške 839 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 268,46 eur.

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý je advokátom so sídlom v Bratislave, patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní. Cesta toto pojednávanie vrátane cesty späť trvala osem začatých polhodín. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na pojednávanie a späť súd určil v sume 111,84 eur (6 x 13,98 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi aj náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Právny zástupca vedľajšieho účastníka použil na dopravu motorové vozidlo zn. BMW 318d s ev. č. PD276ET s kombinovanou spotrebou 5,6 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a sídlom súdu je približne 129 km. Priemerná cena 1 litra nafty podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 42. týždni 2015 (12.10.2015 - 18.10.2015) vo výške 1,079 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávanie v celkovej výške 62,80 eur (15,59 eur + 47,21 eur).

Celkovú výšku trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd určil v sume 443,10 eur, avšak tento si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 439,18 eur. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť na náhradu trov vedľajšieho účastníka v ním uplatnenej výške.

V zmysle je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania zo zákona na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.