Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-3-2015.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1C/3/2015
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v právnej veci navrhovateliek: 1/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., G. XX, 2/ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XXX/XX a 3/ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XXX/XX, všetky práv. zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, AK so sídlom Brezno, B. Němcovej 1/A, proti odporcovi PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, práv. zást. JUDr. Veronikou Kubríkovou, advokátkou, AK so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská 100/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľkám 1/ - 3/ spoločne trovy konania vo výške 218,76 Eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateliek 1/ - 3/.
odôvodnenie:
Navrhovateľky 1/ - 3/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.01.2015 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Q. rozhodcovským súdom zriadeným pri J., arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom B., sp.zn. PC-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ako aj porušenia všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou zmluvy, bola pripravená v predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne na stroji vpísali len údaje dlžníka a vlastníkov bytu s tým, že títo už nemali možnosť meniť obsah rozhodcovskej doložky. Rovnako spochybnili postavenie navrhovateliek 2/ a 3/ v dotknutej úverovej zmluve, ktoré boli označené ako vlastníčky bytu, aj keď žiadny byt nebol predmetom záložného práva na zabezpečenie poskytnutého úveru a navrhovateľkám 2/ a 3/ napriek tomu vznikla povinnosť splatiť dlh z úverovej zmluvy spoločne a nerozdielne s dlžníkom (t.j. navrhovateľkou 1/). Ďalej poukázali i na to, že rozhodcovský súd nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na daný prípad, keď z úradnej povinnosti neprihliadol na premlčanie nároku odporcu.
Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.01.2015 navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, navrhovateľky sa pred rozhodcovským súdom nevyjadrili, rozhodcovským súdom zaslanú výzvu na zaslanie žalobnej odpovede ignorovali. Z uvedeného dôvodu právny zástupca nepovažoval za relevantné tvrdenia, na ktoré sa navrhovateľky odvolávali. Navrhovateľky mali podľa neho v zmysle zmluvy a jej podmienok možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, čo však neurobili. Rovnako mal za to, že aj samotná úverová zmluva bola dojednaná platne a ide o štandardnú úverovú zmluvu poskytnutú bankou zamestnancovi spoločnosti v portfóliu banky.
V priebehu konania odporca na výzvu súdu oznámil, že na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. PC-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti navrhovateľkám.
V nadväznosti na uvedené súd vyzval navrhovateľky 1/ - 3/ či trvajú na podanom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko v zmysle § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak odporca nepodal návrh na výkon exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku do 31.03.2015, už na podklade rozhodcovského rozsudku nemôže návrh na vykonanie exekúcie podať, a teda sa tento rozhodcovský rozsudok stal nevykonateľným.
Dňa 06.10.2015 navrhovateľky 1/ - 3/ súdu prostredníctvom právneho zástupcu doručili písomné podanie označené ako „Právna vec 1C/3/2015 - späťvzatie návrhu“, ktorým navrhovateľky zobrali svoj návrh späť a konanie o ňom žiadali zastaviť, a to z dôvodu, že už v súčasnosti nemôže odporca podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade dotknutého rozhodcovského rozsudku sp.zn. PC-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ak takýto nebol podaný do 31.03.2015, rozhodnutie stratilo pre všetkých účastníkov záväznosť, teda aj vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov sa konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku stalo bezpredmetným. Navrhovateľky 1/ - 3/ si zároveň uplatnili voči odporcovi náhradu trov konania vo výške 888,59 Eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby á 287,14 Eur (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. spísanie a podanie opravného prostriedku - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, 3. spísanie a podanie späťvzatia žaloby), pričom za základ pre výpočet tarifnej hodnoty zobral právny zástupca plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý navrhovateľky žiadali zrušiť, t.j. 11.738,94 Eur; plus 3 x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 Eur.
Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,Vyhlášky“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd s prihliadnutím na prejavenú vôľu navrhovateliek 1/ - 3/ nekonať o podanom návrhu a na návrh na zastavenie konania v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia O.s.p. rozhodol tak, že konanie zastavil. Prípadný nesúhlas odporcu v danom prípade nie je v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. účinný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr než sa začalo pojednávanie (predtým než účastníci predniesli svoje návrhy vo veci).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 druhej vety O.s.p.. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľky 1/ - 3/ zobrali návrh späť pre správanie odporcu, ktorý v zákonnej lehote v zmysle § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktorá uplynula dňa 31.03.2015, nepodal návrh na vykonanie exekúcie na podklade dotknutého rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa navrhovateľky domáhali, stratil záväznosť a aj vykonateľnosť, a teda konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa stalo bezpredmetným. Dôvod späťvzatia je zvýraznený tým, že navrhovateľky tak urobili až potom, čo ich k tomu vyzval súd a súčasne si aj samy preverili, že nedošlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného sa javí, že návrh vo veci samej bol podaný dôvodne a k späťvzatiu došlo v dôsledku správania odporcu v konaní a jeho konkludentného vzdania sa nároku priznaného mu rozhodcovským rozhodnutím, ktorého zrušenie sa v konaní žiadalo. Náhradu trov konania tak súd v plnom rozsahu priznal navrhovateľkám a uložil odporcovi povinnosť nahradiť im spoločne trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateliek 1/ - 3/.
Súd pri výpočte výšky náhrady trov konania vychádzal z ich vyčíslenia obsiahnutého v podaní doručenom súdu dňa 06.10.2015. Súd po preštudovaní spisu a vyčíslenia trov konania dospel k záveru, že navrhovateľky 1/ - 3/ prostredníctvom právneho zástupcu si trovy konania nevyčíslili správne, keď právny zástupca pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky z tarifnej hodnoty veci 11.738,94 Eur (plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom), a teda výšku základnej sadzby tarifnej odmeny vypočítal v sume 287,14 Eur. Súd sa však s takýmto vyčíslením odmeny za jeden úkon právnej služby nestotožnil, nakoľko mal za to, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch, pretože predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku bez ohľadu na plnenie ním priznané, a teda základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby má byť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky jedna trinástina výpočtového základu (jedna trinástina zo sumy 839,-Eur), t.j. suma 64,53 Eur. V nadväznosti na uvedené potom súd navrhovateľkám priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 64,53 Eur, a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - späťvzatie žaloby, ktorých vykonanie mal súd za preukázané a k tomu
prislúchajúcemu režijnému paušálu vo výške á 8,39 Eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 Vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.