Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24C-143-2015.pdf
PDF · 67.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/143/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Y. E., O..XX.X.XXXX, V. X. M., X.R. X proti odporkyni: U.E. E., E..X., O..XX.XX.XXXX, V. X. M., Z. X, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne, uzavreté dňa 3.2.1979 na bývalom Miestnom národnom výbore v M., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 3, ročník 1979, na strane 13, pod poradovým číslom 2 r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.3.2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, s odôvodnením, že manželia spolu dlhodobo nežijú, ich vzájomné vzťahy sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Odporkyňa s návrhom súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.2.1979. Obaja uzavierali manželstvo ako slobodní.
Z potvrdenia Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov zo dňa 13.3.2015, ako aj zhodných vyjadrení účastníkov súd zistil, že posledné spoločné bydlisko mali účastníci v M., O. Z. H..Č..X.
Zo zhodných prednesov účastníkov konania súd zistil, že manželstvo uzatvárali z lásky, po predchádzajúcej asi ročnej známosti. Z manželstva pochádzajú dve, už plnoleté deti E. E., nar.X.X.XXXX a Y. E., nar.XX.X.XXXX. Medzi manželmi postupne narastali nezhody, týkajúce sa finančnej situácie, odporkyňa mala iné predstavy o spôsobe trávenia spoločného času. Manželia sa postupne odcudzili aj po intímnej stránke. Manželia nedokázali spolu uspokojivo komunikovať, často sa hádali. Uvedená situácia vyústila do odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti, čo sa stalo v roku 2009, po tom, čo odporkyňa nadviazala vzťah s iným mužom. Odvtedy manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti a v roku 2013 navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou plánuje uzavrieť manželstvo. Obaja účastníci konštatovali, že nechcú zotrvať v takomto formálnom zväzku, pretože už neexistuje nádej na obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 18 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods.1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, prejavujúci sa hlbokým citovým odcudzením a nezáujmom o ďalší spoločný manželský život. Je zrejmé, že k rozvratu tohto manželstva prispela neuspokojivá vzájomná komunikácia, ich rozdielne povahové vlastnosti a rozdielne názory a postoje k riešeniu rôznych otázok manželského a rodinného života, ktoré manželia nedokázali prekonať. Miera rozvratu vzťahov v tomto manželstve je daná aj jeho trvaním; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželia dlhodobo (5 rokov) nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nekomunikujú a nejavia o seba žiaden záujem.
Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.
V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva v plnení svojich základných funkcií. V danom prípade je zrejmé, že manželstvo účastníkov neplní už žiadnu zo svojich funkcií, ktorými sú funkcia hospodárska, funkcia vzájomnej pomoci, podpory a dôvery medzi manželmi a ostatnými členmi rodiny, ako aj funkcia biologická. Vzhľadom na postoje oboch manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod tohto manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods.1 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. V danom prípade nebolo potrebné prihliadať na záujmy maloletých detí, pretože takéto z manželstva nepochádzajú.
Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.