Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-81-2015.pdf
PDF · 105.58 KB
No categories available
20S/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A.. XXX, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom T. A. XX, F., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníčky konania: Mgr. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F., právne zastúpená Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Ul. P. F. XX, F., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. OU-ZA-OVBP2-2015/002818/Kod zo dňa 16.01.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňovým správnym rozhodnutím Č. SP-181/2014-Ry zo dňa 07.07.2014 Obec Turčianske Kľačany dodatočne povolila stavbu „rodinný dom“ na pozemkoch KN 113/1, 113/2, 114/1, 122/1, 123/3, kat. úz. K. A. stavebníčke Mgr. M. X. podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v súlade s § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Stavba obsahuje SO 01 - rodinný dom riešený ako samostatne stojaci objekt, v časti jednopodlažný a v časti dvojpodlažný, bez podpivničenia, obsahujúci 3 izby, kuchyňu a príslušenstvo a SO 02 - elektrická prípojka, stav rozostavanosti: vyhotovené sú základové konštrukcie, vrátane podkladového betónu. Ďalej určil konkrétne podmienky pre dokončenie stavby, ako body 1/-20/ výroku rozhodnutia. Pod bodom 21/ rozhodol o námietke účastníka konania tak, že námietku účastníka konania F. G., bytom K. A.. XXX, týkajúcu sa výšky stavby a umiestnenia okna, zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 05.06.2014 stavebníčka podala na tunajšom stavebnom úrade žiadosť o dodatočné povolenie rodinného domu. V stanovenej lehote na podanie námietok uplatnil námietku F. G., v ktorej uviedol, že nesúhlasí s výškou stavby a umiestnením okna. Dôvod nesúhlasu účastník konania bližšie nešpecifikoval. K tejto námietke sa prvostupňový orgán vyjadril tak, že umiestnenie stavby je navrhnuté na KN p. č. 113/1 a 113/2 vo vzdialenosti 4,8 metra od hranice susedného pozemku KN p. č. 108. Rodinný dom je umiestnený tak, že východná strana domu nesusedí so žiadnym rodinným domom. Rodinný dom na pozemku KN p. č. 114, ktorý je zakreslený v katastrálnej mape, je v skutočnosti odstránený. Na susednom pozemku KN p. č. 107/2 je umiestnená novostavba rodinného domu F. G., ktorá ale priamo nesusedí s navrhovaným rodinným domom. Stavba svojím umiestnením zodpovedá § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., preto stavebný úrad posúdil uplatnené námietky účastníka F. G. ako neopodstatnené a preto ich zamietol.
Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. OU-ZA-OVBP2-2015/002818/ Kod zo dňa 16.01.2015 odvolanie F. G. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predmetom posúdenia v stavebnom konaní bolo dodatočné povolenie už zrealizovaných
stavebných prác na stavbe izolovaného rodinného domu, ktorú bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu započala Mgr. M. X.. Podľa projektovej dokumentácie sa jedná o dvojpodlažný rodinný dom s maximálnou výškou obvodovej steny 5,30 metra a s výškou hrebeňa sedlovej strechy 7,435 metra od úrovne RT a sčasti o jednopodlažný s výškou obvodovej steny 2,65 metra a výškou hrebeňa striech 4,70 metra od úrovne RT. Rodinný dom už bol umiestnený na najkratšej spojnici vo vzdialenosti 4,8 metra od spoločnej hranice s pozemkom p. č. 108 a od spoločnej hranice s pozemkami p. č. 110 a 112 vo vzdialenosti dva metre. Stavebný úrad rozhodnutím č. SP-113/2010-Ry zo dňa 14.04.2010 dodatočne povolil stavbu rodinného domu Alfa 115 na pozemku, okrem iného p. č. 107/2, a 108, s ktorého realizáciou obdobne bez predchádzajúceho stavebného povolenia započal odvolateľ F. G.. Rodinný dom odvolateľ umiestnil vo vzdialenosti 2 metre od spoločnej hranice s pozemkom p. č. 111, vo vzdialenosti 3 metre od spoločnej hranice s pozemkom p. č. 99. Z podkladov odvolacieho spisu mal odvolací orgán preukázané, že východná obvodová stena povoľovaného rodinného domu má byť vedená pozdĺž spoločnej hranice tvorenej z jednej strany pozemkami p. č. 114/1, 113/2, 110 a 111 a na strane druhej pozemkom p. č. 108 na najkratšej spojnici vo vzdialenosti 4,8 metra a západná obvodová stena rodinného domu odvolateľa je umiestnená vo vzdialenosti 2 metre od tejto hranice. Rodinné domy pozdĺž tejto hranice sú od seba vzdialené približne 15 metrov. Pretože pozemky p. č. 113/2 a 113/1, na ktorých bol s povoľovanou stavbou započaté a pozemok p. č. 107/2, na ktorom spočíva rodinný dom odvolateľa, nemajú spoločnú hranicu, je tým automaticky vylúčené posudzovať tieto stavby ako navzájom paralelné, to znamená také, ktorých obvodové steny by boli navzájom bezprostredne protiľahlé a schopné tak navzájom pôsobiť ako tieniace prekážky, ovplyvňujúce presvetlenie alebo preslnenie ich vnútorných obytných priestorov tak, ako to má na zreteli čl. 1.15 STN 73 05 80 - 1 zmena 2 - denné osvetlenie budov, časť 1: základné požiadavky. Tvrdenie splnomocnenej zástupkyne odvolateľa, že dodatočným povolením povoľovanej stavby by malo dochádzať k tieneniu obývacej izby cez okno nachádzajúce sa navyše na južnej stene rodinného domu odvolateľa, je vzhľadom na tento skutkový stav absolútne vylúčené. Okrem toho, povoľovaná stavba s maximálnou výškou obvodovej steny 5,30 metra s výškou hrebeňa sedlovej strechy 7,435 metra, neprevyšuje výškovú úroveň okolitej zástavby v tejto časti územia obce, čím tvrdenie odvolateľa o nerešpektovaní urbanistického a architektonického riešenia okolitej zástavby odporuje skutkovému stavu. Odvolací orgán sa nestotožnil ani s právnym názorom splnomocnenej zástupkyne odvolateľa, že stavebný úrad nemal pre upustenie od ústneho pojednávania splnené zákonné podmienky. Je na zvážení správneho orgánu nariadiť alebo nenariadiť ústne pojednávanie. Preto nenariadenie pojednávania nemožno posudzovať ako nezákonnosť zo strany stavebného úradu alebo diskriminačný postup voči účastníkovi. Stavebný úrad ústne pojednávanie už vykonal, a to v štádiu riadneho stavebného konania, ktorým rozhodoval o žiadosti zriaďovateľa stavby o vydanie stavebného povolenia, ktoré však vzhľadom na zistenia z ohliadky, a to že stavebník už s prácami započal, zastavil. Odvolací orgán zamietol aj odvolaciu námietku, že stavebný úrad porušil procesné práva odvolateľa tým, že v snahe opomenúť ho ako účastníka, mu predpísaným spôsobom nedoručil preskúmavané rozhodnutie. Z obsahu doručenky vyplýva, že odvolateľ si úradnú zásielku s prvostupňovým rozhodnutím osobne prevzal dňa 15.07.2014. Tomu záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že odvolateľ po tom, čo preskúmavané rozhodnutie prevzal, dňa 25.07.2014 udelil splnomocnenej zástupkyni písomné plnomocenstvo a podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Žalobcovi nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie, v rozpore s § 24 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný sa touto námietkou, ktorú uviedol aj v odvolaní, vôbec nezaoberal. Tvrdil, že podpis na doručenke z doručovania prvostupňového rozhodnutia nie je jeho podpisom, pretože on rozhodnutie osobne neprevzal a o obsahu rozhodnutia sa dozvedel sprostredkovane od tretej osoby. Žalovaný má preskúmavať prvostupňové správne rozhodnutie ku dňu jeho vydania, t.j. 07.07.2014. Už prvostupňový správny orgán mal podľa názoru žalobcu vykonať prešetrenia a dôkazy, ktoré mali pre dodatočné povolenie stavby rozhodujúci význam. Zároveň skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu mali zodpovedať skutočnému stavu veci a nemali byť nepresné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu nespĺňa zákonné požiadavky. Žalobca vzniesol námietky v rámci ústneho pojednávania v konaní o vydanie stavebného povolenia stavebníčke, tieto však neboli zo strany prvostupňového správneho orgánu posudzované, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Stavebný úrad mal prihliadnuť na jeho námietky a nariadiť stavebné úpravy už zrealizovanej časti stavby rodinného domu. Jeho rodinný dom - bungalov bezprostredne susedí s pozemkami stavebníčky, má základovú dosku pod úrovňou základovej dosky stavebníčky a preto má žalobca dôvodnú obavu, že rodinný dom stavebníčky mu bude tieniť nad mieru primeranú pomerom. Okrem toho práve v južnej časti má žalobca umiestnenú obývaciu izbu s francúzskym
oknom. Plánovaný rodinný dom stavebníčky a jeho umiestnenie v teréne absolútne nerešpektuje urbanistické a architektonické riešenie okolitých stavieb. Tým, že prvostupňový orgán upustil od ústneho pojednávania, neboli pre takýto postup správneho orgánu splnené zákonné podmienky podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona. Ďalej prvostupňový orgán nedostatočne zisťoval, či vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Žiadal napadnuté rozhodnutie a s prihliadnutím na okolnosti prípadu i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 20.05.2015. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca v žalobnom návrhu nepravdivo a zavádzajúco uviedol, že rodinné domy žalobcu a stavebníčky sú bezprostredne susediace. Južná obvodová stena, v ktorej má žalobca okno z obývacej izby, vzhľadom na umiestnenie stavieb, nemôže byť protiľahlou stenou k stavbe rodinného domu stavebníčky. Za protiľahlú k rodinnému domu stavebníčky by mohla byť považovaná len západná obvodová stena, za predpokladu, ak by sa stavby umiestnili na rovnakej stavebnej čiare, čo však v danom prípade nenastalo. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Pribratá účastníčka sa k veci vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 29.06.2015. Konštatovala, že jednotlivé normy vo vzťahu k vzájomnej polohe stavieb a odstupu stavieb stanovujú minimálnu vzdialenosť, ktorú neporušila. Tvrdenia typu, že stavba tieni nad mieru primeranú pomerom alebo nezapadá do urbanistického riešenia okolia, nie sú exaktné a sú subjektívne. Tvrdenia žalobcu o nadmernom tienení a úbytku denného svetla v dôsledku výstavby rodinného domu účastníčky nie sú pravdivé. Navyše prístupu svetla k rodinnému domu žalobcu zabránil sám žalobca tým, že svoj dom umiestnil za existujúce humno, ako aj tým, že svoj dom umiestnil tam jeden meter pod vtedajšiu úroveň terénu. Vo vzťahu k námietke nedoručenia stavebného povolenia žalobcovi uviedla, že aj keby toto tvrdenie bolo pravdivé, táto skutočnosť by nemala byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Obsah stavebného povolenia mu musel byť dobre známy, o čom svedčí aj skutočnosť, že proti nemu podal odvolanie, podrobne sa vyjadrujúce k obsahu stavebného povolenia. Žalobcovi neboli v konaní týmto postupom upreté žiadne práva. Žalobca podal riadne a včas odvolanie a dostal priestor v rámci odvolacieho konania vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam. Žiadala, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu jej trov konania.
Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 13.10.2015 podľa § 247 a nasl. O.s.p., v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4citovaného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Podľa § 88a ods. 7 cit. zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
Podľa § 61 ods. 1 cit. zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na
ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Podľa § 61 ods. 2 cit. zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Podľa § 61 ods. 3 cit. zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 140 cit. zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci na to, aby mohli vec právne posúdiť. Vec prvostupňový správny orgán správne subsumoval pod § 88a Stavebného zákona a riadne sa vysporiadal aj s námietkou, ktorú vzniesol žalobca v rámci koncentračnej lehoty počas konania o dodatočnom povolení stavby. Táto námietka uplatnená v zmysle § 61 ods. 3 Stavebného zákona bola uplatnená v spojení s § 88a ods. 7 cit. zákona, pričom podľa § 61 ods. 3, veta druhá cit. zákona, sa na námietky uplatnené neskôr neprihliada. Žalobca v rámci koncentračnej lehoty uplatnil námietku v znení, že nesúhlasí s výškou stavby a umiestnením okna. Viac v námietke neuviedol. S touto námietkou sa prvostupňový orgán dostatočne vysporiadal, uviedol umiestnenie posudzovanej stavby vo vzťahu k stavbe účastníka F. G., jednotlivé vzdialenosti hraníc susedných pozemkov a navrhovanej stavby a konštatoval, že novostavba rodinného domu umiestnená na KN p. č. 107/2 (rodinný dom účastníka F. G.) priamo nesusedí s navrhovaným rodinným domom. Toto posúdenie rozviedol ďalej druhostupňový správny orgán, ktorý konkrétne uviedol, že navrhovaná stavba a rodinný dom odvolateľa nemajú spoločnú hranicu, čím je automaticky vylúčená možnosť posudzovať tieto stavby ako navzájom paralelné a teda schopné navzájom pôsobiť ako tieniace prekážky ovplyvňujúce presvetlenie alebo preslnenie ich vnútorných priestorov.
Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné:
Čo sa týka námietky nedoručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi do vlastných rúk, súd konštatuje, že námietka je nedôvodná. Ak by skutočne došlo k situácii, ktorú opisuje žalobca, teda že potvrdenie o doručení písomnosti (ďalej doručenka) preukazujúca doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi nebola ním podpísaná, súd konštatuje, že keďže sa jedná o verejnú listinu, ktorej údaje sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkaz opaku, t.j. že podpis na doručenke nie je jeho. V tomto kontexte nepostačuje len jednoduché tvrdenie žalobcu, že podpis nie je jeho. Ak by sa takáto skutočnosť aj potvrdila, t.j. ak by stavebné povolenie nebolo doručené žalobcovi, išlo by o vadu konania, ktorá by nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, lebo o obsahu stavebného povolenia sa žalobca dozvedel inak (sám žalobca tvrdí, že sa o jeho obsahu dozvedel od tretej osoby). Mal teda vedomosť o obsahu prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému podal v zákonnej lehote kvalifikované odvolanie, v ktorom nenamietal procesné pochybenie - nedoručenie rozhodnutia, ktoré by mu bránilo sa oboznámiť priamo s obsahom stavebného povolenia, ale naopak, uvádzal v ňom meritórne námietky voči stavebnému povoleniu. Žiadna ujma na jeho procesných právach teda v konaní mu nebola spôsobená. Súd zdôrazňuje, že voči stavebnému povoleniu podal odvolanie v zákonnej lehote a druhostupňový správny orgán sa jeho meritórnymi námietkami riadne zaoberal.
Čo sa týka námietky, že prvostupňový správny orgán mal zistiť dostatočne skutkový stav veci a odvolací orgán nebol oprávnený dopĺňať tento skutkový stav a odvolací orgán mal preskúmať prvostupňové rozhodnutie ku dňu jeho vydania, táto námietka je nedôvodná. Právna veda, ako aj súdna prax, sú jednotné v tom, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí zásadne jeden celok a druhostupňový správny orgán môže dopĺňať dokazovanie, pričom nie je viazaný skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý sa aplikuje v spojení s § 140 Stavebného zákona aj v stavebnom konaní. Podľa neho odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Pokiaľ teda žalobca vytýkal žalovanému, že doplňoval dokazovanie v rámci odvolacieho konania, táto námietka je priamo v rozpore s právnou úpravou.
Aj ďalšia námietka, že odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia sú nedostatočné, je nedôvodná. Sama táto námietka je všeobecná a neurčitá, pričom vôbec nekonkretizuje, ktoré časti odôvodnenia sa v ňom nenachádzajú a nekorešpondujú s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Naopak, prvostupňové rozhodnutie sa dostatočným spôsobom vysporiadalo s námietkou vznesenou žalobcom v koncentračnej lehote a už vzhľadom na to, že táto námietka bola vyslovene stručná (obsahovala celkovo jednu vetu), prvostupňový správny orgán sa ňou zaoberal dostatočne. Druhostupňové rozhodnutie sa taktiež dostatočne vysporiadalo s odvolacími námietkami žalobcu, každú odvolaciu námietku riadne vyhodnotilo a na ňu reagovalo.
Ďalšia námietka sa týkala vedenia stavebného konania na základe návrhu stavebníčky M. X. zo 07.04.2014 na vydanie stavebného povolenia. Žalobca namietal, že námietkami, ktoré vzniesol v tomto konaní, sa bez odôvodnenia prvostupňový správny orgán nezaoberal. Táto námietka je taktiež nedôvodná. Konanie o tomto návrhu bolo rozhodnutím č.sp. - 121/2014-Ry zo dňa 09.06.2014 zastavené, čo vyplýva zo správneho spisu. Preto námietky vznesené v tomto správnom konaní nemôžu byť riešené v konaní o dodatočnom povolení na základe návrhu stavebníčky zo dňa 05.06.2014. V tomto konaní plynula účastníkom konania a teda i žalobcovi nová lehota na podanie námietok v zmysle § 61 ods. 3 v spojení s § 88a ods. 7 Stavebného zákona a len na námietky vznesené v tejto lehote mohol stavebný úrad pri vydávaní dodatočného stavebného povolenia prihliadať a ich vyhodnocovať.
Ďalšia námietka sa týkala toho, že stavebný úrad mal nariadiť stavebné úpravy už v zrealizovanej časti stavby. Právomoc stavebného úradu nariadenia úprav už realizovanej stavby je zakotvená v § 88a ods. 4 posledná časť vety Stavebného zákona. Táto žalobná námietka, teda nariadenia úprav zrealizovanej časti stavby, nebola vznesená v námietkach žalobcu v koncentračnej lehote a preto na takúto námietku nemohol prihliadnuť ani správny orgán a teda ani súd. Okrem toho, nariadenie úprav už realizovanej stavby by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by stavba už bola zrealizovaná, čím sa myslí realizácia stavby ako celku. Pokiaľ stavba ešte nebola zrealizovaná, zákon používa terminus technicus vykonané stavebné práce, ktorých úpravu však nie je možné týmto spôsobom nariadiť. V danom prípade bola v čase vydania stavebného povolenia vyhotovená iba základová doska, stavba teda nebola realizovaná, preto neprichádza do úvahy tento inštitút. Pritom z tejto námietky nie je zrejmé, aké stavebné úpravy ktorej časti stavby mal žalobca na mysli, keďže v žalobe toto ďalej nekonkretizuje.
Čo sa týka námietky tienenia navrhovaného rodinného domu stavebníčky, aj túto súd posúdil v súlade s právnym názorom žalovaného ako nedôvodnú. Súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré vychádzajú z relevantných podkladov, a to z celkovej situácie stavby, ako je zakreslená v prílohe stavebného povolenia a taktiež i katastrálnej mapy, na ktorej je zakreslený rodinný dom žalobcu. Vzhľadom na umiestnenie rodinného domu žalobcu (na p. č. 107/2) a povoľovanej stavby stavebníčky (na p. č. 113/1 a 113/2), nejde o protiľahlé stavby, pretože nemajú spoločnú hranicu a nie sú teda schopné pôsobiť ako tieniace prekážky. Okrem toho, rodinné domy sú od seba vo vzdialenosti minimálne 15 metrov a okno obývacej izby žalobcu je orientované na juh, pričom rodinný dom stavebníčky je orientovaný na juhozápad. Vzdialenosť navrhovanej stavby od hranice pozemku žalobcu p.č. 108 je 4,80 m. Výška stavby je v najvyššom bode 7,435 metra a neprevyšuje okolitú zástavbu, z čoho vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že povoľovaná stavba nerešpektuje urbanistické a architektonické riešenie okolitých stavieb je nepravdivé. Ostatní účastníci stavebného konania, t.j. ostatní vlastníci susedných pozemkov, naopak súhlasili so stavbou stavebníčky, čo vyplýva z ich vyjadrení k odvolaniu žalobcu v správnom konaní, pričom hodnotili odvolanie žalobcu ako nedôvodné a jeho tvrdenia ako jeho osobné
tvrdenia alebo účelové tvrdenia. Súd poukazuje na to, že tým, že žalobca postavil jednopodlažnú stavbu, nemá právny nárok na to, aby ostatní stavebníci taktiež realizovali svoje stavby len ako jednopodlažné.
Aj ďalšia námietka ohľadne upustenia od ústneho pojednávania je nedôvodná. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad môže od ústneho pojednávania upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. V danom prípade stavebnému úradu boli pomery staveniska známe z vykonanej ohliadky a miestneho zisťovania v rámci konania o vydanie stavebného povolenia na návrh stavebníčky zo dňa 07.04.2014, ktoré však bolo následne zastavené. Ohliadka bola vykonaná dňa 05.06.2014, ako vyplýva zo záznamu zo stavebného konania stavby „Rodinný dom“ na p.č. 113/1, 113/2, 114/1 kat. úz. K. A.. Pritom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané už 07.07.2014, t.j. v krátkom časovom odstupe od vykonanej ohliadky a ústneho pojednávania, teda situácia na stavenisku bola stavebnému úradu dobre známa. Keďže boli splnené podmienky § 61 ods. 2 Stavebného zákona, opätovným vykonaním miestneho zisťovania a ústneho pojednávania by došlo len k formálnemu zopakovaniu týchto úkonov, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania. Preto nevykonaním ústneho pojednávania v konaní o dodatočnom stavebnom povolení nedošlo k nezákonnému procesnému postupu.
Posledná námietka sa týkala nedostatočného zistenia rozporu s verejnými záujmami, najmä s cieľmi územného plánovania a osobitnými predpismi, zo strany správnych orgánov. Táto námietka je čisto všeobecná a vôbec nekonkretizuje, ktoré osobitné predpisy nemali byť dodržané, resp. ktoré záväzné stanoviská podľa osobitných predpisov neboli vydané a ktoré zákon požaduje. Rozpor s Územným plánom Obce Turčianske Kľačany nebol preukázaný, pretože bolo riadne zistené, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce v zastavanej časti obce. Tým bola splnená základná procesná podmienka na vydanie dodatočného stavebného povolenia podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, a to že dodatočné povolenie je v súlade s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi územného plánovania. Súd nie je povinný žalobcovi ponúkať možný výpočet právnych predpisov, s ktorými by malo byť dodatočné povolenie prípadne v rozpore resp. ich aplikácia bola opomenutá, ktoré od neho v zmysle hore uvedených záverov súd očakával. Pokiaľ žalobca neuviedol konkrétne, ktoré osobitné predpisy mali byť opomenuté, súd musí konštatovať, že táto námietka je nedôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu preto náhradu nepriznal. V konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania nemajú pribratí účastníci, keďže v zmysle špeciálnej právnej úpravy náhrady trov konania v § 250k O.s.p. právo na náhradu patrí len žalobcovi, ak je v konaní úspešný. Teda ani pribratej účastníčke Mgr. M. X. právo na náhradu trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.