Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-299-2011.pdf
PDF · 136.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/299/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o F. P., Z.. X.X.XXXX, B. A., B. Č.. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Košice, Štúrova č. 27 a o maloletého B. P., Z.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky F. P.Š., Z.. XX.X.XXXX, B. A., B. Č.. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Illéš, Šimčák, Bröstl, so sídlom Košice, Štúrova č. 27, za účasti otca F. P., Z.. XX.X.XXXX, B. A., X. C. Č.. X, zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom ml., advokátom AK, so sídlom Košice, Krivá č. 23, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
U r č u j e výživné zo strany otca pre F. P., Z.. X.X.XXXX od 29.12.2011 do 31.7.2013 vo výške 200,- EUR mesačne a od 1.8.2013 do 30.1.2014 vo výške 100,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý zasielať oprávnenému vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením za obdobie od 29.12.2011 do 30.1.2014 vo výške 1.883,35 EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným v 50,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletého B. P., Z.. X.XX.XXXX od 29.12.2011 do 31.7.2013 vo výške 200,- EUR mesačne a od 1.8.2013 do 30.1.2014 vo výške 70,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý zasielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením za obdobie od 29.12.2011 do 30.1.2014 vo výške 2.341,35 EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným v 50,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
Konanie vo veci zverenia a úpravy styku z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dňa 29.12.2011 v čase, keď obe deti boli maloleté, požiadala súd, aby ich zveril predbežným opatrením do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca aby určil pre každé dieťa výživné vo výške 50,- EUR mesačne.
V konaní vo veci samej požadovala určiť výživné pre synov vo výške 200,- EUR mesačne pre každého z nich.
Dňa 28.5.2014 sa dospelý syn F. pripojil k návrhu svojej matky v celom rozsahu.
Otec súhlasil s tým, aby deti bolo zverené matke, výživné žiadal určiť podľa jeho finančných možností.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, výživné určiť podľa potrieb detí a schopností a možností ich otca.
Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Košice I č. 11P/220/2011 a 40C/146/2011, výsluchom účastníkov konania, svedkov, znaleckým posudkom z odboru ekonómie znalkyne D.. T. B., ako aj pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Dňa 4.1.2012 súd nariadil predbežné opatrenie a uznesením č. 21P/299/2011-10 zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil pre každé dieťa výživné vo výške 50,- EUR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2012.
Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do roku 2010. Ich manželstvo bolo dňa 12.12.2013 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 40C/146/2011 a na čas po rozvode boli maloleté deti F. a B. zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otca súd zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletého F. sumou 100,- EUR a na výživu maloletého B. sumou 70,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počínajúc právoplatnosťou rozsudku. O styku s deťmi rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. neobmedzene a styk s F. neupravil.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2014.
Dňa 3.6.2014 Okresný súd Košice I určil na čas do rozvodu rodičov výživné zo strany otca pre F. od 29.12.2011 do 30.1.2014 vo výške 70,- EUR mesačne, dlžné výživné neurčil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Pre maloletého B. určil výživné od 29.12.2011 do 30.1.2014 vo výške 50,- EUR mesačne, dlžné výživné za obdobie od 29.12.2011 do 30.1.2014 neurčil. Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví
Podľa ust. § 159 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
V tomto konaní bolo teda povinnosťou súdu určiť už len výživné pre deti Jašové od 29.12.2011 do 30.1.2014.
Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie. Tvrdila, že majetkové a príjmové pomery otca mu umožňujú prispievať na výživu každého dieťaťa ňou navrhované výživné vo výške 200,- EUR mesačne a vytkla konajúcemu súdu, že nedostatočne vyhodnotil a posúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, následkom čoho nesprávne právne vec posúdil a určil nesprávne výživné. Uviedla, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I z 13.8.2013 bol na majetok otca vyhlásený konkurz. V súpise všeobecnej podstaty sa nachádza jeho majetok v celkovej hodnote 33.331,49 EUR a v súpise oddelenej podstaty majetok v hodnote cca 52.110,- EUR. Majetok v tejto hodnote podlieha speňažovaniu, pričom výživné sa považuje podľa § 87 ods. 1 písm. d/ zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii za pohľadávku proti podstate, ktorá sa z výťažku speňaženia majetku v konkurze uspokojuje prednostne. Vyjadrila názor, že vzhľadom na výšku majetku úpadcu - otca detí, spísaného správcom, je súdom určené výživné zjavne neprimerané.
Odvolala sa tiež na to, že začiatkom decembra 2010 uzavrel s ňou otec ich detí dohodu o plnení vyživovacej povinnosti, v ktorej sa zaviazal prispievať na každé dieťa sumou 200,- EUR mesačne. Tvrdila, že otcov príjem bol dostatočný na určenie takého výživného a v tejto súvislosti poukázala na jeho daňové priznanie za rok 2010, kde otec vykázal zisk 2.139,- EUR, a za rok 2011 uviedol v daňovom priznaní zisk 3.232,- EUR. Z uvedeného vyvodila záver, že príjmové pomery otca sú podstatne vyššie ako ich on deklaruje, pretože v opačnom prípade by s ňou nemohol uzavrieť dohodu o výživnom 200,- EUR pre každé dieťa. Konštatovala, že v roku 2011 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod č. 40C/146/2011 otec navrhoval výživné pre každé dieťa už iba 100,- EUR a v tomto konaní navrhol iba 50,- EUR na každé jedno dieťa. Uviedla, že podľa vlastného vyjadrenia otca mal zaplatiť v roku 2011 obidvom deťom 5.950,- EUR, pričom ním vykazovaný zisk v daňovom priznaní bol iba 3.232,- EUR. Aj z uvedenej skutočnosti vyplýva, že otec disponoval vyšším majetkom, ako sa uvádza v oficiálnych dokumentoch. Navyše, zo znaleckého posudku D.. T. B. z 26.5.2013 vyplýva, že skutočný čistý príjem otca bol v roku 2011 vo výške 8.473,59 EUR; v r. 2012 bol vo výške 10.380,58 EUR a v období I. štvrťroka 2013 bol vo výške 2.860,- EUR. Podľa jej názoru aj z tohto prehľadu nepochybne vyplýva, že príjmy otca boli vyššie, ako v skutočnosti deklaroval. Ďalej poukazovala na výsluch svedka J. B., ktorý potvrdil, že od otca kúpil osobné motorové vozidlo (tzv. veterán, za kúpnu cenu 7.500,- EUR). Okrem toho sám otec uviedol, že predal aj iné starožitnosti, ktorých hodnotu odmietol uviesť a predal aj osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, z ktorého získal príjem. Čistý mesačný príjem otca v období od augusta 2013 do januára 2014 predstavoval podľa vykonaného dokazovania cca 640,- EUR. Vyjadrila nesúhlas so započítaním plnení otca nad rámec výživného, pretože podľa nej nezohľadňovalo skutočné potreby detí nevyhnutné v danom čase zabezpečiť. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť, alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka pravdepodobne úmyselne ignoruje argumenty, ktoré súd počas konania zistil a objasnil, aj to, že prispieval na výživu svojich maloletých detí tak vecnými plneniami, kedy im zabezpečoval nákupy, ako aj finančne, kedy na účet matky zasielal finančné prostriedky. Dohodu o výživnom uzavretú s matkou v decembri 2010 označil za inominátnu a súdom neschválenú, ktorej platnosť skončila zastavením prvého konania o rozvod ich manželstva. Zdôraznil, že platil výživné počas celého preskúmavaného obdobia podľa svojich schopností a možností, ktoré boli súdom preskúmané a závery o nich sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku. Vyjadril názor, že znalecký posudok týkajúci sa jeho majetkových a finančných pomerov je súčasťou spisu, konajúci súd sa s ním oboznámil, a preto nie je namieste, aby navrhovateľka spochybňovala jeho príjmy v odvolaní, keďže závery znalkyne v priebehu konania nenamietala. Tiež uviedol, že príjem z predaja veterána, ako aj ďalšie príjmy, ktoré v preskúmavanom období mal, investoval do podnikania, v rámci ktorého splácal svoje záväzky. Tvrdenia matky, že nie je možné počas trvania manželstva započítať výdavky na nevyhnutné potreby detí, ktoré on realizoval jednotlivými nákupmi, označil za absurdné a rovnako aj jej tvrdenie, že výživné malo byť platené jej, pretože takáto povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu, preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. ho zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby okresný súd podrobne vyhodnotil vykonané dokazovanie a uviedol, akými úvahami sa riadil, keď určil výživné pre deti tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 3.6.2014. Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že s manželom nežili v spoločnej domácnosti od roku 2010. Preto požiadala v decembri 2011 súd, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zo strany ich otca aby bolo pre každé z nich určené výživné vo výške 200,- EUR tak, ako sa aj mimosúdne dohodli, o čom predložila súdu spolu s návrhom na úpravu práv a povinností k deťom ich dohodu z decembra 2010 o plnení vyživovacej povinností otca k deťom. Túto dohodu obaja podpísali, ale otec detí ju začal neskôr spochybňovať a na potreby detí riadne neplatil. Keďže sa zaviazal platiť jej manželské výživné a výživné na deti. Navrhovateľka bola u neho v pracovnom pomere, odmeňoval ju za vykonanú prácu, dával jej určitú sumu peňazí, ale ťažko z toho vedela určiť, čo bola odmena za prácu, čo bolo určené na manželské výživné a čo z toho tvorilo výživné pre ich dve deti. V každom konaní sa o tom otec detí vyjadroval rôzne.
Ich syn F. mal v čase podania návrhu 16 rokov a B. 7. F. chodil na Strednú priemyselnú školu stavebnú a geodetickú v Košiciach a B. bol žiakom Základnej školy na ulici Laca Novomeského, chodil do 2. ročníka. Matka s deťmi zostala bývať v ich byte, za ktorý mesačne platila 253,40 EUR. Na potreby staršieho syna vynakladala mesačne 299,25 EUR, za posilňovňu 25,- EUR, za angličtinu 10,- EUR, za modelárstvo 10,- EUR, za futbal 10,- EUR, za kožné mastičky a šampóny 10,- EUR, za lieky na alergiu 10,- EUR, za vitamíny a lieky na posilnenie imunity 10,- EUR, za knihy a literatúru do školy 10,- EUR, za cestovné - mesačník 10,- EUR, za farbu do tlačiarne a papier 80,- EUR, za zbierku na stužkovú 8,- EUR, za doučovanie z matematiky a slovenského jazyka 10,- EUR, za celodennú stravu v škole 23,- EUR, za poistku 6,54 EUR, za ďalšiu 8,71 EUR, za telefón 10,- EUR, za stravu 100,- EUR, za oblečenie 20,- EUR. Knižky a literatúru, si kupoval iba v obmedzenom množstve.
Na mladšieho B. mesačne vynakladala na jeho stravu v škole, kde mal obed aj desiatu 30,- EUR, za poistku 8,70 EUR, za družinu v škole 11,- EUR, za krúžok výtvarnej výchovy 10,- EUR, za lieky na alergiu 10,- EUR, za vitamíny a lieky na posilnenie imunity 10,- EUR. Aj on mal mobilný telefón, na ktorom sa mu dobíjala kredit mesačne vo výške 10,- EUR, na potreby do školy mu mesačne dávala okolo 10,- EUR, za celodennú stravu vynaložila približne 70,- EUR a za jeho oblečenie 30,- EUR, spolu je to 199,70 EUR mesačne.
Matka detí pracovala u svojho manžela, mali spoločnú firmu M. - F. P.Š., zaoberala sa lesnou a záhradnou technikou. Pracovala tam ako sekretárka a mala dohodnutú mzdu vo výške minimálnej mzdy kvôli odvodom - bolo to 320,- EUR. Jej pracovný pomer trval do 31.7.2012, ale rok predtým už bola práceneschopná. Od 1.8.2012 bola evidovaná na úrade práce. Pol roka poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 240,- EUR až 250,- EUR a dostávala rodinné prídavky na dve deti. Má ukončené stredné odborné učilište strojárske s maturitou, ale v tomto odbore nikdy nepracovala. Nedokázala si nájsť žiadnu prácu. V práci, o ktorú mala záujem, jej bolo povedané, že by mala mať ukončené vysokoškolské vzdelanie a aktívne ovládať anglický jazyk. Bola ochotná prijať aj nekvalifikovanú prácu, napr. prácu chyžnej a zaujímala sa o prácu predavačky, ale zamestnávatelia, ktorí práce inzerovali, jej ani neodpovedali. Vzhľadom k tomu, že mala viac ako 40 rokov, bol na trhu práce o ňu minimálny záujem. Aby mohla zabezpečiť všetky potreby svojich detí, bola nútená predávať, alebo dávať do záložne svoje zlaté šperky a okrem toho predávala do bazárov aj oblečenie detí, ktoré už nenosili a hračky, s ktorými sa nehrali. Tiež jej pomáhali rodičia a peniaze si požičiavala aj od svojich známych.
Od 4.7.2011 bola PN a poberala nemocenské dávky vo výške 7,77 EUR na deň. Od 1.8.2012 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Pol roka poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 260,- EUR mesačne, okrem toho rodinné prídavky na dve deti vo výške 45,- EUR. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že sa jej od 1.4.2013 mesačne poskytovala dávka vo výške 127,50 EUR. Pravidelné mesačné výdavky matky tvorila platba nájomného za byt vo výške 148,99 EUR, elektrina vo výške 53,40 EUR, plyn 4,- EUR, rozhlas a TV vo výške 4,64 EUR, odpad vo výške 10,45 EUR, internet vo výške 17,92 EUR a daň z nehnuteľnosti vo výške 14,- EUR, spolu 253,40 EUR.
Z výpovede otca detí súd zistil, že od roku 1996 pracoval ako SZČO vo firme M. - F. P., ktorá sa zaoberala lesnou a záhradnou technikou, ktorú prenajímal, predával a servisoval. Za rok 2011 v daňovom priznaní uviedol príjmy vo výške 161.760,- EUR a výdavky vo výške 158.528,- EUR. Okrem poplatkov do zdravotnej a sociálnej poisťovne do výdavkov zahŕňal náklady na energie. Využil aj odpočítateľnú položku. Do odpisov mohol započítať 250,- EUR štvrťročne za elektrickú energiu, 100,- EUR mesačne za plyn. Okrem toho platil dane a odvoz smetia. Tieto výdavky boli tiež odpočítateľnými položkami pri jeho podnikaní. Splácal hypotekárny úver, ktorý zobrali s manželkou na kúpu sídla firmy, starší rodinný dom na Prešovskej ceste 7, ten splácal vo výške 376,- EUR mesačne. Českej firme Husquarna mesačne splácal dlh vo výške 400,- EUR mesačne, mal ho platiť do roku 2017. Zobral si aj pôžičku z firmy Quatro, s ktorou spolupracoval, vo výške 8.000,- EUR, tú splácal vo výške 130,- EUR mesačne. Stále bol v debete a len za debet musel platiť mesačne po 360,- EUR. Ako podnikateľské motorové vozidlo používal Volkswagen Golf.
Zo znaleckého posudku D.. T. B., podanom súdu dňa 26.5.2013, ktorý bol kvôli zisteniu príjmov otca z jeho podnikateľskej činnosti nariadený v konaní o rozvod manželstva súd zistil, že príjmy pána P. z
podnikateľskej činnosti podľa predloženého účtovníctva boli v roku 2011 vo výške 8.473,59 EUR, v roku 2012 vo výške 10.380,58 EUR a v období prvého štvrťroka roku 2013 vo výške 2.860,- EUR. Zisky mal nulové, keďže výdavky boli vyššie ako príjmy.
V roku 2011 do výdavkovej časti vo svojom daňovom priznaní započítal na nákup materiálu 3.446,00 EUR, v tom PHL na firemné auto 1.005,00 EUR, režijné potreby firmy, hygienické potreby, potreby pre servis, DHM, auto potreby a súčiastky pre firemné auto, benzín na skúšanie strojov pri oprave a predaji vo výške 2.441,00 EUR. Na nákup tovaru vynaložil 119.295,00 EUR, na mzdové náklady 3.506,- EUR, na zdravotné a sociálne poistenie (zamestnanci + SZČO) 5.165,00 EUR. Na prevádzkovú réžiu vynaložil 27.116,00 EUR. V tom boli:
- finančné poplatky - banka, koncesionárske poplatky, poštovné, daň z motorových vozidiel a poistenie firemného majetku 1.425,- EUR
- úroky z úverov 3.903,- EUR
- elektrická energia, plyn, vodné a stočné, telefónne poplatky 4.976,- EUR
- inzercia - podpora predaja 1.444,- EUR
- služby - účtovníctvo, notárske služby, likvidácia odpadu 1.521,- EUR
- údržba firemného vozidla 483,- EUR
- príspevok na stravné zamestnancom + SZČO 1.264,- EUR
- odpisy dlhodobého hmotného majetku a zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku 12.100,- EUR. Spolu mal výdavky vo výške 158.528,- EUR. Za rok 2011 na tieto výdavky spolu vynaložil 89.105,- EUR. Za rok 2012 bol jeho ročný zisk vo výške 10.380,58 EUR. Keďže jeho podnikanie bolo už tri roky stratové, bol dlžný viacerým svojím dodávateľom a nemal peniaze ani na to, aby ich uspokojil, bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rok 2013 nebol preto účtovne uzatvorený.
Okresný súd Košice I uznesením č. 26K/33/2013 zo dňa 13.8.2013 vyhlásil na majetok úpadcu - otca detí - konkurzné konanie. Za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil D.. Q.V. F., X.., Q. Q. A. Č.. XX.
Otec detí sa dňa 1.8.2013 zamestnal vo firme Energetické strojárne, s.r.o., Popradská č. 58, Košice. Bol prijatý na čistenie cievok elektrických motorov a prípravné práce na opravy elektrických motorov pre USS Košice. Miestom výkonu práce je Popradská ulica č. 58, Košice. Dojednaný rozsah práce je 350 hodín a dojednaná odmena za hodinu je 5,50 EUR, resp. individuálne dohodnutá mesačná odmena. Táto firma je subdodávateľom pre USS Steel Košice a Energetické strojárne nie vždy dostanú rovnakú zákazku. V mesiaci august 2013 zarobil 907,- EUR brutto a k výplate dostal v čistom 636,59 EUR, v septembri 2013 bol jeho príjem vo výške 578,71 EUR, v októbri 2013 vo výške 674,22 EUR, v novembri 2013 vo výške 694,45 EUR a v decembri 2013 vo výške 592,23 EUR. Z príjmu mal zrážky pre veriteľov vo výške 185,12 EUR. V januári 2014 pracoval len sedem dní a zarobil 69,45 EUR.
Od roku 2011 má priateľku, u ktorej v minulosti občas prebýval a prispieval do spoločnej domácnosti sumou približne 70,- EUR. Niekedy býval u brata, alebo u svojich rodičov, občas prespával aj v sídle svojej firmy.
Jeho priateľku súd vypočul ako svedkyňu a zistil, že bývala spolu s pánom P.. Kúpila si trojizbový byt a rekonštruovala ho z vlastných peňazí. Pracuje v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Košiciach ako odborná pracovníčka a jej priemerný mesačný zárobok bol 500,- EUR netto.
Rodičia detí sa zhodli na tom, že v roku 2011 poslal otec na obe deti sumu 3.880,- EUR. Rozdiel medzi sumou 5.950,- EUR a touto čiastkou tvorila odmena matky.
Otec detí tvrdil, že nie je pravdou, že by manželke do júla 2012 dával takú malú sumu peňazí ako uvádzala, mesačne jej dával 800,- EUR. Bola v tom jej minimálna mzda, ale aj príspevky na deti a na manželku, na domácnosť. Manželka ho v tom čase doslova vyhodila z ich spoločného bytu, ktorý v rámci vysporiadania BSM medzi podnikateľmi prepísal na ňu. Po odchode z ich bytu celé vybavenie zostalo jeho manželke. Prepísal na ňu aj polovicu domu, v ktorom podnikal s tým, že sa mala z druhej časti polovica prepísať na ich deti a polovica mala zostať jemu.
Matka spochybňovala tú skutočnosť, že otec disponoval len tými peniazmi, ktoré boli uvedené v písomnostiach určených pre štátne orgány. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že otec mal vo svojom
osobnom vlastníctve staršie osobné motorové vozidlo, tzv. veterána. Otec toto auto predal. Svedok J. B. potvrdil, že od pána Jaša kúpil osobné motorové vozidlo Tatra 57B, rok výroby 1943. Dohodli sa na kúpnej cene vo výške 7.500,- EUR. Po podpise zmluvy mu dal sumu 5.000,- EUR a po prepise na dopravnom inšpektoráte doplatil celú kúpnu cenu. Nič iné od neho nekúpil. Otec detí pripustil, že musel predať aj nejaké iné starožitnosti, ktoré roky zbieral a musel sa ich vzdať, aby mal peniaze na zabezpečenie svojich základných potrieb.
V roku 2012 poslal na deti 1.420,- EUR a v roku 2013 prispieval podľa predbežného opatrenia spolu na dve deti sumou 100,- EUR mesačne, čo je 1.200,- EUR, v januári 2014 zaplatil tiež dvakrát po 50,- EUR.
Otec detí uvádzal, že nie je schopný platiť 200,- EUR na jedno dieťa, tak, ako sa v minulosti s matkou svojich detí dohodli. Táto dohoda bola v tom čase viazaná na ich finančné vysporiadanie, ku ktorému ale nedošlo. Bol schopný pravidelne platiť po 50,- EUR na každé dieťa. V minulosti neplatil len 50,- EUR tak, ako mal uložené predbežným opatrením, dával manželke aj viac, je to zrejmé z výpisov z jeho účtov. Posielal tieto peniaze na účet manželky a deťom príležitostne dával peniaze, napríklad keď potreboval starší syn peniaze na výlet do Prahy, na vodičský preukaz a podobne.
Výpismi z účtov a priloženými účtenkami otec preukázal, že okrem peňazí, ktoré deťom posielal mesačne v sume 50,- EUR, kupoval im aj potraviny, šaty, hračky a veci potrebné do školy alebo na trávenie voľného času. Predložil súdu potvrdenia z obchodov - bločky, na ktorých sú uvedené výdavky na stravu, niekde sú aj sladkosti pre deti, ale matka to poprela. Otec tvrdil že ináč by nemal dôvod odkladať si tieto ústrižky z obchodov. Bol upozornený súdom, že bude musieť mimoriadne výdavky zdokladovať a preto ich predložil. Tvrdil, že robil nákupy a odovzdával ich matke maloletých detí, alebo B., ktorý s ním na niektoré z týchto nákupov išiel. Tie nákupy robil pre domácnosť, v ktorej už nežil, ale žila tam jeho rodina. Matka to popierala.
Na základe predložených potvrdení o platbách vykonávaných pre deti, ktoré potvrdila aj matka a starší syn F. bolo preukázané, že otec na potreby F. za preukázané obdobie vo forme vecných a finančných plnení nad rámec stanoveného dočasného výživného vynaložil sumu 1.176,83 EUR, keď súd zobral do úvahy, že mu za dobierku 22.2.2012 zaplatil 11,90 EUR, v marci za oblečenie na dobierku 24,02 EUR, 30.3.2012 zaplatil 24,02 EUR, dňa 18.4.2012 zaplatil 65,10 EUR za ďalšiu dobierku z ČR z celkovej sumy 70,- EUR, sumu 30,- EUR F. doplatil zo svojich peňazí.
Takisto mu dal na stužkovú slávnosť v januári 2012 a v máji 2013 po 60,- EUR.
Na výlet do ČR mu dal dňa 24.9.2012 sumu 600,- Kč a dňa 21.9.2012 sumu 30,- EUR na jeho školské potreby. Na modelársku súťaž do Popradu mu dal dňa 21.9.2012 sumu 40,- EUR. Za dobierku z Slovak Parcel Service, s.r.o. zaplatil 52,46 EUR.
Oprávnený potvrdil to, že otec mu dal 30,22 EUR na školský výlet do Chorvátska dňa 7.6.2012 a okrem toho 200,- KN. K tomu vreckové vo výške 30,- EUR. Dňa 17.5.2012 poslal otec matke oprávneného sumu 77,- EUR na výlet do Chorvátska. Oprávnený bol aj v detskom tábore, za čo otec zaplatil 50,- EUR. Dňa 3.7.2012 za tábor pre F. zaplatil 134,- EUR. Dňa 3.7.2012 zaplatil za odevy, ktoré mu prišli na dobierku z firmy Slovak Parcel Service, s.r.o. sumu 71,80 EUR. Za ďalšiu dobierku 31.5.2013 zaplatil otec 25,60 EUR. Dňa 21.5.2013 zaplatil F. za školskú jedáleň 21,66 EUR. Dňa 31.5.2013 za mobilný telefón pre F. zaplatil 120,- EUR, dňa 29.6.2013 mu kúpil šľapky FILA v hodnote 9,95 EUR. Kúpil mu v júli 2013 pracovnú obuv na brigádu v hodnote 37,- EUR. Dňa 18.1.2014 dal otec F. na vodičský preukaz 50,- EUR. Kúpil mu aj farby na modely, ktoré zostavoval v sume 1,89 EUR.
Na otázku súdu, ako otec prispieval na jeho potreby potom, čo odišiel od rodiny, oprávnený uviedol, že si to už dobre nepamätá, lebo to už bolo dosť dávno, ale je pravdou, že mu otec dával nejaké peniaze, ale vždy mu dal aj papier, aby mu podpísal to, že mu peniaze odovzdal. Bolo to od 10,- EUR do 30,- EUR. Je pravdou, že mu dal aj 50,- EUR, ale nevie o tom, že či to bolo viackrát a na čo ich použil si už tiež nepamätal. Nepamätal sa na to, že by mu otec s mamou spoločne kupovali nejaké veci vyššej hodnoty. Keď niečo potreboval, vždy o tom povedal svojej matke a matka mu to kúpila. Oprávnený nechodil s otcom nakupovať do samoobsluhy, keď s ním niekto išiel, tak to bol jeho brat B.. Nepamätal sa na to, že by mu otec kúpil peňaženku, džínsy, alebo batmana.
Jeho matka potvrdila, že otec dal synovi raz v septembri 20,- EUR a raz poslal o 50,- EUR viac.
Spolu vynaložil na potreby staršieho syna sumu 1.176,83 EUR.
Maloletému B. kúpil dňa 13.8.2012 oblečenie v C&A mode v hodnote 12,- EUR, dňa 13.8.2012 v Tescu košeľu za 9,- EUR, dňa 2.10.2012 tričko za 3,99 EUR, dňa 14.10.2012 futbalovú loptu za 5,31 EUR. Dňa 19.12.2012 kúpil B. lyže za 65,- EUR. Dňa 13.9.2013 kúpil B. topánky za 18,70 EUR v A3 Sport, s.r.o. na Moldavskej ceste č. 32 v Košiciach a do futbalového klubu mu v septembri 2013 zaplatil 22,- EUR. V októbri 2013 zaplatil do ČVČ ZŠ Masarykova za futbal 22,- EUR. Dňa 11.10.2013 kúpil B. hokejový šál za 12,- EUR. Dňa 18.11.2013 v Takko Fashion zaplatil za B. 4,99 EUR. Dňa 12.12.2013 za B. futbal zaplatil 20,- EUR. Dňa 17.5.2013 za B. bicykel zaplatil 249,90 EUR. Dňa 9.1.2014 kúpil B. korčule za 29,99 EUR a dňa 22.1.2014 mu kúpil vo vietnamskej predajni oblečenie za 9,40 EUR. Dňa 6.1.2012 kúpil B. v Takko Fashion nohavice za 16,99 EUR. Dňa 23.3.2012 v Deichmann obuv SK kúpil B. detskú vychádzkovú a letnú domácu obuv spolu vo výške 31,80 EUR. Aj B. dal otec raz v septembri 20,- EUR a raz mu poslal o 50,- EUR viac.
B. tak zaplatil v tomto období okrem bežného výživného, ktoré si sám určil, resp. mu bolo určené predbežným opatrením sumu 603,- EUR.
Otec deťom často kupoval hračky a rôzne potraviny, čo síce matka popierala, ale z priložených účteniek z obchodov vyplývalo, že deťom kupoval čokoládovo mliečnych „kostíkov“ a mnohé také pochutiny, ktoré by určite nekupoval pre seba, alebo svoju partnerku. Viackrát chodil s deťmi do MC Donaldu alebo na iné podujatia, napríklad na hokej. Tieto výdavky súd do dlžného výživného nezapočítal.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd zo strany otca určil výživné vo výške 70,- EUR pre staršieho syna F. a vo výške 50,- EUR pre maloletého B., pričom prihliadol na potreby detí a na možnosti a schopnosti ich rodičov.
Súd pri výpočte výšky výživného zobral do úvahy, že v prvých troch mesiacoch roku 2013 vykázal otec príjmy vo výške 953,33 EUR mesačne, od 13.8.2013 je jeho firma v konkurze. Jeho majetok tvorí podiel na nehnuteľnosti, z tohto sú priebežne uspokojovaní jeho veritelia. Daňové priznanie za toto obdobie ešte nepodal.
Od 1.8.2013 pracoval na dohodu vo firme Energetické strojárne, s.r.o., Popradská č. 58, Košice, v mesiaci august 2013 zarobil v čistom 636,59 EUR, v septembri 2013 bol jeho príjem vo výške 578,71 EUR, v októbri 2013 zarobil 674,22 EUR, v novembri 2013 zarobil 694,45 EUR a v decembri 2013 zarobil 592,23 EUR. Z príjmu mal zrážky pre veriteľov vo výške 185,12 EUR. V januári 2014 pracoval len sedem dní a zarobil 69,45 EUR. Iný príjem mal len z predaja auta - veterána, tieto peniaze však použil na splácanie dlhov veriteľom. To, že by rozpredával tovar firmy - náradie, matka nepreukázala, aj keď predložila jeho ponuku na predaj prostredníctvom elektronickej inzercie. Konkrétne išlo o rozbrusovačku v hodnote 500,- EUR, ktorú ponúkal na predaj dňa 8.3.2013.
Zo zárobku, ktorý poberal z firmy Energetické strojárne, ktorý bol poukazovaný na účet správkyne konkurznej podstaty mu bola vyplácaná len minimálna čiastka životného minima, ostatné peniaze boli a sú používané na úhradu jeho dlhov z podnikania.
Právny zástupca matky a oprávneného uvádzal, že pri určovaní výšky výživného v prípade konkurzu na majetok povinného rodiča nemožno prihliadať na príjem, ktorý správca konkurznej podstaty ponecháva úpadcovi, pretože ten je určený len na nevyhnutné životné potreby úpadcu. Výživné sa uhrádza z majetku, ktorý tvorí všeobecnú konkurznú podstatu a preto nemusí byť stanovené v takej výške, aká zodpovedá aktuálnym príjmom otca - úpadcu. Navrhol pri určení výživného zohľadniť ten majetok, ktorý je v konkurznej podstate. Z obchodného vestníka zistil, že len súpis hnuteľných vecí predstavuje celkovú peňažnú čiastku 33.281,49 EUR, takže v konkurze je dostatočná výška finančných prostriedkov, aby požadované výživné bolo uhradené. Poukazoval aj na to, že v čase, za ktoré sa má výživné určiť bolo preukázané, že odporca mal dostatočné príjmy, aby platil výživné v nimi požadovanej výške, pretože aj zákon o rodine hovorí o tom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Preto nimi požadovaná výška výživného vo výške 200,- EUR na jedno dieťa je adekvátna a zohľadňuje reálne potreby a odôvodnené potreby maloletých detí.
Matka a jej právny zástupca poukazovali aj na to, že nesprávne bola poňatá do dlžného výživného aj čiastka 1.228,20 EUR, ktorá bola na účet matky zaslaná dňa 1.8.2012 - 500,- EUR; 13.8.2012 - 300,- EUR; 23.8.2012 - 428,20 EUR. To bolo odstupné zo zamestnania, ktoré otec matke vyplatil. Ďalších 110,- EUR podľa matky súd započítal sumu, ktorú jej otec poslal na úhradu dane za rodinný dom, ktorý ona zaplatila. Ďalej sa matka domnievala, že súd nemal započítať lyže, ktoré otec kúpil synovi B. za 65,- EUR, pretože to bol vianočný darček. Takisto mal sľúbené na Vianoce korčule a len preto, že v tom čase neboli, tak tento vianočný darček dostal dodatočne v januári. Čo sa týka syna F., ak súd započítal všetky veci na oblečenie, ktoré boli zakúpené v mesiaci marec, otec toto oblečenie sľúbil synovi uhradiť z titulu, že dieťa malo narodeniny. Niektoré veci, ktoré súd započítal sa matke nezdajú vhodným na zápočet výživného, pretože nespĺňajú charakter základného výživného, ktoré sa má deťom poskytovať a ak na to konto bolo znížené výživné určené zo strany otca, matka nemala za čo tieto základné komodity dieťaťu zabezpečovať.
Súd zvážil tvrdenie matky o kúpe lyží pre maloletého B. a vzhľadom na čas predvianočný, kedy boli kúpené, sumu 65,- EUR od sumy, ktorú otec na potreby syna vynaložil mimo bežného výživného odpočítal. Na ostatné námietky matky v tomto smere neprihliadol.
Uveril tvrdeniam otca, že nikdy veci nekupoval deťom podľa svojho vlastného rozmyslu, ale vždy im kúpil iba tie veci, ktoré deti potrebovali, alebo tvrdili, že ich nevyhnutne potrebujú. O niektorých z nich sa dokázal s matkou dohodnúť už aj v minulosti.
Pri určení výšky výživného prihliadol na to, že tým, že sa dostal do konkurzu, sa jeho pomery podstatne zmenili.
Súd zobral do úvahy aj tvrdenia otca, o tom, že napriek tomu, že je súpis majetku široký, pozostáva zo skladových zásob, ktoré tvoria aj súčiastky na jednotlivé prístroje a zariadenia a mnohé z toho už je nepredajné, alebo veľmi ťažko predajné. Možno 1/10-ina by zodpovedala celkovej sume, ktorá sa dá speňažiť. Správkyňa konkurznej podstaty má záujem na tom, aby sa tento majetok speňažil, ale zatiaľ nepredala nič a tvrdí, že celkove je predpoklad, že sa predá len 30% z celého majetku.
Otec pracoval ako živnostník pre dodávateľskú firmu pre U.S.Steel Košice, nedostali ďalšie zákazky, čiže jeho pracovný pomer v tej firme skončil. Tri týždne bol bez príjmu a v súčasnosti si našiel nové pracovné zadelenie, bude pracovať pre firmu Torson, ktorá dostala objednávky na výkon elektrikárskych prác. Svoj príjem zatiaľ ešte nepozná. V auguste 2015 pracoval len jeden deň, ďalej práca nebola a v lete mal dva týždne nútené voľno. Za mesiac júl zarobil 850,- EUR, všetky peniaze išli na účet správkyne a ona mu vydelila na vlastnú spotrebu 230,- EUR - 240,- EUR.
Otec prispieval na výživu detí asi sumou 100,- EUR a 70,- EUR až v čase po rozvode manželstva a do rozvodu manželstva posielal len sumu 50,- EUR.
Vychádzajúc z ustanovení § 62 Zákona o rodine, súd určil výživné pre deti do vyhlásenia konkurzu na majetok otca vo výške 200,- EUR, pretože v prvom rade bol povinný prispievať potrebnou sumou peňazí na potreby svojich detí a až potom splácať svoje dlhy. Po vyhlásení konkurzu súd určil výživné v nižšej sume, s prihliadnutím na jeho príjem. Pri určení výživného prihliadol aj na hodnotu vecí, ktoré otec zo svojho majetku speňažil.
Určením výživného od 29.12.2011 do 30.1.2014 pre F. dlžné výživné nevzniklo.
Pri výpočte dlžného výživného postupoval súd tak, že od násobku určenej sumy pre F. v celkovej výške 4419,35 EUR súd odpočítal sumu 1.176,83 EUR za vecné plnenia a 1.360,- EUR, ktoré na výživnom dovtedy matke zasielal. Rodičia detí sa zhodli na tom, že v roku 2011 poslal otec na obe deti sumu 3.880,- EUR, polovica z tejto sumy je 1.900,- EUR. Preto súd výživné za 3 dni v mesiaci december neurčil. V roku 2012 poslal na deti 1.420,- EUR, polovica je 710,- EUR a v roku 2013 platil 50,- EUR, určených súdom, čo je 600,- EUR a v januári 2014 poslal matke tiež 50,- EUR. Spolu teda poslal matke 3.300,- EUR. Po započítaní vecných plnení a platieb nad rámec sumy 50,- EUR mesačne vo výške 1.176,- EUR súd zistil, že na potreby staršieho syna otec vynaložil sumu 2.536,- EUR. Otec je F. dlžný 1.883,35 EUR.
U maloletého B. bolo dlžné výživné za predmetné obdobie vypočítané vo výške 4239,35 EUR. Otec na výživnom za predmetné obdobie pre B. zaplatil 1.360,- EUR a na vecnom plnení sumu 538,- EUR, spolu 1.898,- EUR. Otec je B. dlžný 2.341,35 EUR.
Návrh matky, aby súd neakceptoval platby otca na vecné plnenia deťom súd nezobral do úvahy, pretože do dlžného výživného započítal len veci, ktoré otec deťom kúpil mimo ich sviatkov a Vianoc, preto v tomto rozhodnutí už nezarátal jeho platbu na lyže pre mladšieho syna a boli to veci, ktoré im slúžili na ich fyzický a duševný rozvoj, prípadne to boli veci na oblečenie.
Súd s prihliadnutím k pomerom na strane otca povolil splácať dlžné výživné v 50,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.