Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-34-2015.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/34/2015
Uznesenie
K. súd v Banskej A. v exekučnej veci oprávneného: GENERAL H., a.s., K. 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. S. & W., s.r.o., AK so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti povinnému: Miloš Škoda o vymoženie pohľadávky vo výške 2.179,38 Z. s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 22452/2013 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom K., PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom B., advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/3744/2013-11 zo dňa 01.12.2014 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/3744/2013-11 zo dňa 01.12.2014 z r u š u j e a vec mu vravia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/3744/2013-11 zo dňa 01.12.2014 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, do konania. V odôvodnení uviedol, že dňa 17.10.2013 exekučný súd poveril poverením č. 5603 049928* na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Dňa 03.10.2014 bolo exekučnému súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do exekučného konania na strane povinného za účelom ochrany práv povinného ako spotrebiteľa. Exekučný súd posúdil uvedené podanie podľa § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní, teda v konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel - „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, teda vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím. Exekučný súd poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008 zo dňa 25.11.2008. Vzhľadom na uvedené exekučný súd vstup vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania nepripustil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. V odvolaní uviedol, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a z dôvodu, že rozhodnutie exekučného súdu je nesprávne, lebo trpí vadami. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť o pripustení vedľajšieho účastníka do konania. Oprávnený namietal, že rozhodnutie exekučného súdu je nesprávne, lebo trpí vadami, ktoré spočívajú v nesprávnom a nedostatočnom označení účastníkov konania, nakoľko v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania (napr. adresa). Ďalej poukázal na § 93 ods. 3 O.s.p. a na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/93/2009, R 57/2009. Podľa oprávneného exekučný súd rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., pri absencii návrhu na takého rozhodnutie. Takéto rozhodnutie má podľa oprávneného črty súdnej svojvôle. Odvolateľ tiež namietal, že exekučný súd pojmovo vylučuje v exekučných veciach vedľajšieho účastníka. Ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v prípade
právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnickej osoby, ktorej cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa. Poukázal pritom na záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta. Ďalej uviedol, že vstup do exekučného konania realizuje z vlastného podnetu, nakoľko aj po začatí exekučného konania je potrebné chrániť práva spotrebiteľa, ktorý v exekučnom konaní vyžaduje ešte väčšiu mieru právnej ochrany ako v samotnom nachádzacom konaní, a to najmä z dôvodu, že subjektom, voči ktorému musí svoje práva brániť, je nielen oprávnený s právne a fakticky silnejším postavením, ale aj súdny exekútor ako štátom splnomocnená osoba, ktorá je ex lege verejným činiteľom a má zákonom priznané oprávnenia, ktoré sú v značnom nepomere k vedomostiam, možnostiam a schopnostiam povinného subjektu. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia § 93 O.s.p., čo priamo ukladá ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal ešte na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. V závere uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, pretože priemerný spotrebiteľ nie je informovaný a nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nedokáže náležite argumentovať a brániť sa proti nezákonne vedeným exekúciám.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Preskúmaním rozhodných skutočností odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolateľ podaním doručeným exekučnému súdu dňa 03.10.2014 oznámil vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania. Vo svojom podaní uviedol spisovú značku predmetného konania, oprávneného označil obchodným menom, sídlom a IČO-m a povinného označil len menom a priezviskom. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecí sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Podľa § 43 ods. 3 O.s.p., na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.
Odvolateľ namietal, že napadnuté uznesenie trpí vadami, ktoré spočívajú v nesprávnom a nedostatočnom označení účastníkov konania, nakoľko v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania (napr. adresa). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ vo svojom podaní, ktorým oznámil exekučnému súdu vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania, sám neuviedol vytýkané identifikačné údaje povinného.
V zmysle citovaného ustanovenia § 42 ods. 3 O.s.p. z podania musí byť okrem iného zrejmé, ktorej veci sa týka, to znamená, že musí obsahovať aj označenie strán v spore, t.j. účastníkov konania. Odvolateľ vo svojom podaní neúplne označil povinného, keď v podaní označenom ako „Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do exekučného konania“ nedostatočne označil účastníka konania, keď uviedol len jeho meno a priezvisko, t.j. neoznačil povinného identifikačnými údajmi - adresou trvalého alebo prechodného pobytu. Exekučný súd mal preto postupovať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzvať
odvolateľa na doplnenie neúplného podania v určenej lehote. Zároveň mal exekučný súd odvolateľa poučiť o dôsledkoch neodstránenia vád podania podľa § 43 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ exekučný súd rozhodol o podaní odvolateľa napriek tomu, že toto podanie neobsahovalo náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom nepostupoval podľa § 43 O.s.p. a odvolateľa nevyzval na doplnenie označenia povinného, pričom sa jedná o odstrániteľnú vadu podania, uvedeným postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd na základe vyššie uvedeného napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., nakoľko dôvod na vydanie rozhodnutia neexistoval, keďže podanie účastníka nemalo náležitosti stanovené zákonom. Bude úlohou prvostupňového súdu postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzvať odvolateľa na odstránenie vád jeho podania spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej lehote má tie právne následky, ktoré sú uvedené v § 43 ods. 3 O.s.p.
Ďalšia námietka odvolateľa spočívala v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď exekučný súd pojmovo vylúčil v exekučných konaniach vedľajšieho účastníka. Odvolateľ založil svoju argumentáciu na tom, že Exekučný poriadok osobitnú úpravu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania neobsahuje, a preto v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné naň aplikovať § 93 O.s.p. Odvolací súd túto námietku odvolateľa nepovažoval za dôvodnú.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Exekučného poriadku, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. (2) Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. (5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Podľa § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd poukazuje v súvislosti s touto námietkou odvolateľa na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý jednotne rozhoduje v obdobných veciach so záverom, že „v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo 207/2011). Rovnaký záver uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo 106/2008 zo dňa 25.11.2008, 6Cdo 211/2011 zo dňa 10.10.2012, 2Cdo 333/2012 zo dňa 26.06.2013, ale aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 zo dňa 15.01.2013. Z povahy a účelu exekučného konania vyplýva, že inštitút vedľajšieho účastníka je
v tomto konaní vylúčený. Neobstojí ani argumentácia odvolateľa, že na vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania sa aplikuje § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 93 O.s.p. Exekučný poriadok obsahuje osobitnú úpravu účastníkov exekučného konania, podľa ktorej sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi konania len vtedy, keď to upravuje zákon, avšak len pre tú časť konania, v ktorej im toto postavenie zákon priznáva. Občiansky súdny poriadok obsahuje úpravu účastníkov konania v § 90 až 94, pričom účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca, alebo tí, ktorých ako účastníkov konania stanoví Občiansky súdny poriadok (t.j. aj vedľajší účastník v zmysle § 93 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok aj Exekučný poriadok teda obsahujú úpravu okruhu účastníkov konaní, ktoré sú vedené podľa týchto poriadkov. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis možno použiť na exekučné konanie len v tých prípadoch, kedy Exekučný poriadok ako lex specialis určitú problematiku neupravuje. Úprava okruhu účastníkov exekučného konania je však v Exekučnom poriadku (§ 37) upravená komplexne. Podstatné pre vyvodenie záveru, že v exekučných konaniach je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, je to, že Exekučný poriadok vedľajšieho účastníka za účastníka exekučného konania nepovažuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie