Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Cb-25-2014.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/25/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: CCRB a.s., Olivova 948/6, 110 00 Praha, Česká republika, IČ: 247 23 576, zastúp. Mgr. Martinom Strakom, advokátom, Hviezdoslavova 9, Bardejov, proti žalovanému: Q. Š., K.. XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX S., zastúp. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie v konaní o zaplatenie 33 614,54 Kč s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 33 614,54 Kč, úrok vo výške 18% ročne zo sumy 30 000,-Kč od 21.5.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 30 000,-Kč od 21.5.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 78,50 EUR za zaplatený súdny poplatok a vo výške 122,82 EUR za právne zastúpenie, ktoré sumy je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 33 614,54 Kč, úroku vo výške 18% ročne zo sumy 30 000,-Kč od 21.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 30 000,-Kč od 21.5.2012 do zaplatenia titulom nesplatenia úveru. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Žalobca uviedol, že dňa 13.10.2011 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - Raiffeisenbank a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika uzavretá „Smlouva o vydání kreditní karty“ č. XXXXXXX. Súčasťou tejto zmluvy sú i „Všeobecné obchodní podmínky“ a „Obchodní podmínky pro vydání a používání kreditních karet Raiffeisenbank a.s.“. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému dňa 2.11.2011 vydaná kreditná karta typu B. D. s úverovým limitom do výšky 30 000,-Kč a zriadený kartový účet. Dňa 16.5.2012 bolo žalovanému zaslané prehlásenie o okamžitej splatnosti už vyčerpanej čiastky úveru vrátane úrokov a ďalších finančných záväzkov, pričom ku dňu 20.5.2012 dlžná čiastka predstavovala 33 614,54 Kč (z toho istina je 30 000,-Kč a príslušenstvo 3 614,54 Kč). Podľa čl. 2 zmluvy a čl. VI. obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet je žalovaný povinný platiť z čerpanej čiastky riadne úroky, ktoré sú sadzobníkom stanovené vo výške 18% ročne z čerpanej čiastky. Príslušenstvo ďalej tvorí zákonný úrok z omeškania. Celkový dlh žalovaného predstavuje 33 614,54 Kč, úrok vo výške 18% ročne zo sumy 30 000,-Kč od 21.5.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 30 000,-Kč od 21.5.2012 do zaplatenia. Predmetná pohľadávka bola spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. postúpená žalobcovi na základe „Smlouvy o postoupení pohledávek č. 3/2012/2“ zo dňa 30.10.2012. Postúpenie bolo dlžníkovi oznámené dňa 19.11.2012. Dňa 31.5.2013 bola žalovanému zaslaná predžalobná výzva. Žalobca doposiaľ neuhradil svoj dlh.
Okresný súd Košice I vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 14.11.2013 platobný rozkaz č.k. 28Rob/93/2013-42. Tento sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 18.2.2014 zrušil.
Tunajšiemu súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol ustanovený opatrovník.
Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril, a hoci bol na pojednávanie dňa 13.10.2015 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvo-du o jeho odročenie. Na pojednávanie sa nedostavil ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť žiadal ospravedlniť a navrhol žalobe vyhovieť. Na základe uvedeného a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. v platnom znení účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia ( Článok 2 bod 1 ) je daná príslušnosť súdov SR a je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.
Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rímsky dohovor ), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa čl. 4, bodu 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
Podľa čl. 4, bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.
Predloženou zmluvou a obchodnými podmienkami bolo súdu preukázané, že ju účastníci konania uzavreli podľa ustanovení Obchodného zákonníka platného a účinného v Českej republike, preto sa vzťahy medzi účastníkmi konania riadia právnym poriadkom Českej republiky.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Žiadosťou/zmluvou o vydanie kreditnej karty zo dňa 13.10.2011 bolo súdu preukázané, že žalovaný požiadal spoločnosť Raiffeisenbank a.s. (právneho predchodcu žalobcu) o vydanie kreditnej karty s úverovým limitom 30 000,-Kč s tým, že úroková sadzba bude 18% ročne. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky čerpať maximálne do výšky úverového limitu a splácať úver čerpaný kartou v súlade s obchodnými podmienkami, vždy aspoň vo výške povinnej minimálnej splátky.
Súhlasom s podmienkami zmluvy o vydaní kreditnej karty a protokolom o prevzatí kreditnej karty zo dňa 2.11.2011 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (Raiffeisenbank a.s.) na základe žiadosti žalovaného poskytol mu kreditnú kartu za podmienok uvedených v žiadosti. Súčasťou tejto zmluvy sú i „Všeobecné obchodní podmínky“ a „Obchodní podmínky pro vydání a používání kreditních karet Raiffeisenbank a.s.“. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému dňa 2.11.2011 vydaná kreditná karta typu B. D. s úverovým limitom do výšky 30 000,-Kč a zriadený kartový účet.
Listom zo dňa 16.5.2012 označeným ako „Okamžitá splatnost kreditní karty“ mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou povinnej mesačnej minimálnej splátky v zmysle žiadosti/zmluvy o vydaní kreditnej karty. Z uvedeného dôvodu vyhlásil všetky záväzky za okamžite splatné. Dlh predstavoval 33 614,54 Kč, ktorý žiadal uhradiť do 20.5.2012.
Výpisom z účtu kreditnej karty bolo súdu preukázané, že k 2.11.2012 dlh žalovaného predstavoval 33 614,54 Kč.
Zmluvou o postúpení pohľadávok (Smlouva o postoupení pohledávek č.3/2012/2) zo dňa 30.10.2012 mal súd preukázané, že spoločnosť Raiffeisenbank a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.
Predžalobnou výzvou zo dňa 31.5.2013 bolo súdu preukázané, že právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného na zaplatenie dlhu.
Žalovaný doposiaľ neuhradil svoj dlh žalobcovi.
Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Ku dňu 16.5.2012 bol žalovaný dlžný na istine sumu 30 000,-Kč a na poplatkoch a úrokoch sumu 3 614,54 Kč. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané aj výpisom z účtu kreditnej karty žalovaného.
Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá ( § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platného a účinného v ČR).
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky ( § 497 Obchodného zákonníka platného v ČR ).
Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi ( § 506 prvá veta Obchodného zákonníka platného v ČR ).
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskyt-nutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom ( § 365 Obchod-ného zák. platného v ČR ).
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené podľa predpisov občianskeho práva ( § 369 ods. 1 Obchodného zák. platného v ČR ).
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v do-datočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak ( § 517 Občianskeho zákonníka platného v ČR ).
Výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby Českej národnej banky a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka ( § 1 Nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Zb.).
Úrok vo výške 18% ročne bol účastníkmi dohodnutý v zmluve a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 122,82 EUR.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 201,32 EUR žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria zaplatený súdny poplatok v sume 78,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 122,82 EUR vrátane DPH, t. j. za 2 úkony právnej pomoci po 61,41 EUR ( prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie žaloby na súd) podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..
Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )