Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/79/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, proti povinnému: PRUDENT, s. r. o., so sídlom Čingov 113, Spišské Tomášovce, IČO: 31 707 203, pre vymoženie istiny vo výške 194,52 eur a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: -18 zo dňa 21. 02. 2014 v časti výroku o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 31,39 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že na základe návrhu oprávneného a poverenia súdu č. 5810 018611* zo dňa 17. 03. 2003, súdny exekútor začal exekúciu proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5 860 Sk (194,52 eur) a trov exekúcie.

Následne súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie z dôvodu zániku oprávneného pre nemajetnosť a zároveň žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 39,33 eur. Súd zistil z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, že povinný bol dňa 16. 12. 2008 z obchodného registra ex offo vymazaný.

Následne súd citoval ustanovenie , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") v platnom znení, ako aj ustanovenie , , (ďalej len "").

Súd konštatoval, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva, že povinný bol dňa 16. 12. 2008 z obchodného registra vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu I v Košiciach č. k.: -54 zo dňa 22. 10. 2008 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ustanovenia z dôvodov podľa . K výmazu povinného z obchodného registra došlo z dôvodu jeho nemajetnosti ( Exekučného poriadku).

Súd ďalej uviedol, že vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, rozhodol podľa ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku o zastavení exekučného konania.

Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,39 eur.

Citujúc ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa ustanovenia , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 23,24 eur, a to za 7 úkonov po 3,32 eur (t. j. získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 21. 08. 2003 a zo dňa 17. 08. 2007, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad, zisťovanie majetku - Dopravný inšpektorát), ako aj z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia cit. vyhlášky vo výške 2,92 eur (poštovné náhrady) + 20 % DPH 5,23 eur, t. j. spolu celkom 31,39 eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, a to za prevzatie, štúdium a zápis návrhu, pretože ide o administratívne práce, náhrada ktorých je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora, pričom štúdium spisu je samozrejmou súčasťou vykonávania každého úkonu exekučného konania.

Proti uvedenému uzneseniu v časti jeho druhého výroku podal v zákonnej lehote ( prvá veta ) odvolanie oprávnený.

Namietal nesprávne právne posúdenie skutočností, na základe ktorých ho súd prvého stupňa zaviazal na úhradu trov exekúcie a ktoré podmienili zastavenie exekúcie.

Uviedol, že v predmetnom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu. Zánikom povinný tak stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a nie jeho nemajetnosť, ako to uvádza súd prvého stupňa. Ďalej uviedol, že povinný neexistuje, pretože bol vymazaný ku dňu 16. 12. 2008. On ako oprávnený nemohol dopredu ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra a že stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a v exekučnom konaní preto nie je možné ďalej pokračovať.

Ďalej poukázal na to, že on zastavenie exekúcie nezavinil a preto ho nie je možné ani zaviazať k náhrade trov a rovnako tu ani nie je priestor na to, aby súd rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. Žiada preto, aby boli právne normy vykladané s princípmi spravodlivosti a vyžaduje spravodlivú ochranu svojich práv, ako aj ich vymožiteľnosti.

Poukázal aj na to, že exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za exekútora a následne vykonáva exekútorskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku v podnikateľskom režime. Skutočnosť, že môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky jeho nároky pri výkone exekúcie je preto potrebné považovať za riziko, ktoré si exekútor nesie, čo je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Mal za to, že hoci exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. 11. 1983). Oprávnený preto zastával názor, že súdny exekútor nemá vždy a absolútne právo na náhradu trov exekúcie.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého uznesenia v tom zmysle, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

K podanému odvolaniu podal dňa 25. 03. 2014 písomné stanovisko súdny exekútor.

Uviedol, že námietky oprávneného sú v rozpore s ustanovením § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a preto sú nedôvodné.

Poukázal na to, že ak súdy nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznajú, spôsobia tak porušenie jeho základného práva zaručeného v , a SR v nadväznosti na a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru. Ďalej poukázal aj na to, že exekútor nie je podnikateľom (nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. 01. 2005 sp. zn. , nález Ústavného súdu č. zo dňa 15. 11. 2000, rozsudok NS SR č. zo dňa 27. 06. 2001). Uviedol, že súdny exekútor vykonáva činnosť - nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorá inak prináleží štátu a že pri výkone exekučnej činnosti nemá postavenie súkromnoprávneho subjektu, pretože vykonáva činnosť, ktorá mu je zverená štátom, predpismi verejného práva a ide o verejnoprávny vzťah.

Ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného je zrejmé, že tento bol uznesením Okresného súdu Košice I č. k.: -54 zo dňa 22. 10. 2008 ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie a následne dňa 16. 12. 2008 ex offo vymazaný z obchodného registra. Preto súd správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Poukázal aj na to, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (uznesenie NS SR č. k.: zo dňa 24. 11. 2011) sa mal súd v posudzovanej veci dostatočnejšie zaoberať sa s otázkou, z akého dôvodu došlo k zániku povinného, ktorá skutočnosť má aj dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorej znáša trovy exekúcie oprávnený.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nejde o vec podľa ustanovenia , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie oprávneného v časti výroku o trovách exekúcie je nedôvodné.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, následkom čoho ho nesprávne zaviazal na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10. 02. 2003.

Exekučným titulom je platobný výmer Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky Spišská Nová Ves č. 700-442-4101/2002-1 zo dňa 12. 08. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 09. 2002 a platobný výmer Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky Spišská Nová Ves č. 1165/2001-7 zo dňa 12. 12. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 02. 2002.

Súd prvého stupňa vydal dňa 17. 03. 2003 súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5810 018611*.

Dňa 28. 11. 2013 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekučného konania s tým, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie vykonávanie exekúcie, a to zrušenie spoločnosti bez likvidácie, ktoré žiada subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a s tým, aby mu výdavky spojené s výkonom exekúcie v spojitosti s týmto ustanovením podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku uhradil oprávnený.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel s. r. o., vložka 6150/V, že povinný : PRUDENT, s.r.o., zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, bol dňa 16. 12. 2008 vymazaný ex offo na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ustanovenia z dôvodov podľa .

Ďalej odvolací súd zistil, že povinný subjekt bol vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. : -54 zo dňa 22. 10. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 11. 2008. Z odôvodnenia predmetného uznesenia je zrejmé, že obchodná spoločnosť nemala vedený účet ani v jednej z bánk. Taktiež z potvrdenia Centrálneho depozitára cenných papierov je zrejmé, že obchodná spoločnosť PRUDENT, s. r. o., nemala vedený účet majiteľa cenných papierov a nemala registrované cenné papiere v zozname akcionárov listinných cenných papierov. Lustráciou v katastrálnom portáli Ústredného Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 18. 03. 2008 bolo zistené, že obchodná spoločnosť nebola vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Z oznámenia Okresného súdu Košice I, zbierky listín zo dňa 27. 03. 2008 vyplýva, že spoločnosť nezakladala do zbierky listín účtovné závierky, čiže nemala v zbierke listín uložené žiadne účtovné závierky. Z oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves zo dňa 01. 04. 2008 bolo zistené, že obchodná spoločnosť nebola v evidencii vedená ako vlastník motorového vozidla. Na základe uvedeného skutkového stavu Okresný súd Košice I uzavrel, že obchodná spoločnosť nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia v spojení s ods. 8 a boli splnené podmienky na zrušenie spoločnosti s tým, že táto okrem iného neuložila do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Vzhľadom na uvedené, keďže obchodná spoločnosť nemala žiadny obchodný majetok, nakoľko v konaní sa nepreukázal opak, Okresný súd Košice I spoločnosť povinného zrušil bez likvidácie.

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa , právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ) ods. 2 , právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia až 3, a , , , , , a , sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Na základe uvedeného preto správne v podľa v spojení s Exekučného poriadku exekúciu proti povinnému zastavil.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k náhrade trov exekúcie možno zaviazať oprávneného len v dvoch prípadoch, a to ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením (ods. 1), a ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v čoho dôsledku došlo k zastaveniu exekúcie (ods. 2).

V tomto prípade k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný bol ku dňu 16. 12. 2008 ex offo vymazaný z obchodného registra pre nedostatok majetku, preto súd povinného, ktorý inak hradí trovy exekúcie, nemohol zaviazať na náhradu trov exekúcie.

Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti súdu prvého stupňa rozhodnutia NS SR č. k. : zo dňa 29. 03. 2007, zo dňa 24. 11. 2011, zo dňa 19. 01. 2012 a zo dňa 26. 01. 2012.

Taktiež odvolací súd vzal na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 EP) a napokon, že súdom poverený súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 EP). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Čo sa týka výšky trov exekúcie, v posudzovanom prípade exekučný teda súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, odvolací súd uvádza, že túto oprávnený v odvolaní nenamietal a preto ju odvolací súd neposudzoval.

Súd prvého stupňa preto správne - po zistení, že povinný bol zrušený pre nemajetnosť, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 2 prvá veta, zaviazal na úhradu trov exekučného konania oprávneného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom v odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.