Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-178-2015.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/178/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a. s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, AK Bratislava, Na vŕšku 12, proti Q.H. D. G., J.. X.X.XXXX, G. K., Y. XXXX/X, o zaplatenie 1.097,68 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 717,68 eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 16.6.2014 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu trovy konania v sume 19,65 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 223,33 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 8.6.2015 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 1.097,68 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej odporkyni poskytol úver vo výške 1.000,-- eur, za čo mala odporkyňa zaplatiť odplatu vo výške 380,-- eur. Odporkyňa doposiaľ uhradila iba sumu 282,32 eur, pričom posledná uhradená čiastka vo výške 120,-- eur bola zaplatená dňa 26.1.2014. Keďže odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažných splátok, listom zo dňa 25.3.2014 upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila a k veci sa nevyjadrila.
Z obsahu návrhu na začatie konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predžalobnej upomienky, oznámenia o zosplatnení úveru, dohody s neplatiacim klientom, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 23.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.000,-- eur. Za poskytnutý úver mala odporkyňa uhradiť odplatu 380,-- eur. Z textu zmluvy vyplýva, že na úver poskytnutý na dobu 13 mesiacov sa vzťahuje úroková sadzba 20 % z istiny a zároveň si navrhovateľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny. Odporkyňa mala dlh uhradiť v mesačných splátkach s tým, že prvé tri splátky budú vo výške 5,-- eur a ďalších 10 splátok bude vo výške 136,50 eur. Prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že prvá splátka bola uhradená dňom 23.8.2013 vo výške 5,-- eur a následne odporkyňa uhradila dňa 20.9.2013 sumu 5,-- eur, 25.10.2013 sumu 5,-- eur, 27.12.2013 sumu 136,50 eur, 27.12.2013 sumu 10,82 eur a dňa 26.1.2014 sumu 120,-- eur.
Dňa 20.12.2013 uzavreli účastníci konania dohodu označenú ako „dohoda s neplatiacim klientom“, na základe ktorej sa dohodli, že dňa 30.12.2013 odporkyňa uhradí sumu 200,-- eur a ďalej bude splácať sumu 150,-- eur do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 1, ods. 1, Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1, ods. 2, cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9, ods. 1, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9, ods. 2, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 565 Obč. zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa 53, ods. 9, Obč. zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 23.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.000,-- eur. Za poskytnutie úveru bola dohodnutá odplata vo výške 380,-- eur pozostávajúca z úroku vo výške 20 % z istiny a odmeny vo výške 18 % z istiny, teda odporkyňa mala uhradiť navrhovateľovi sumu 1.380,-- eur. Z tejto sumy odporkyňa uhradila doposiaľ iba sumu 282,32 eur.
Zmluva uzavretá účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí obsahovať náležitosti vyplývajúce z ust. § 9, ods. 2, Zák. č. 129/2010 Z. z. V zmysle § 9, ods. 2, písm. f/, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmysle § 9, ods. 2, písm. k/, cit. zákona, ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Na základe predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania tieto náležitosti neobsahuje.
V zmluve nie je nikde uvedený termín konečnej splatnosti úveru. V zmysle bodu 2 obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Z ust. § 9, ods. 2, písm. f/, cit. zákona, jednoznačne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ v obchodných podmienkach sa iba všeobecne uvádza, že konečnou splatnosťou úveru je uhradenie poslednej splátky a v zmluve nie je uvedený termín splatnosti poslednej splátky, takéto dojednanie nemožno považovať za splnenie vyššie uvedenej podmienky. Zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať presný termín konečnej splatnosti úveru, čo v prípade úverového vzťahu medzi účastníkmi nevyplýva ani z textu zmluvy, ani z textu obchodných podmienok.
Taktiež s poukazom na § 9, ods. 2, písm. k/, cit. zákona, zmluva by mala obsahovať nielen výšku a počet, ale aj termíny splátok, pričom by malo byť zrejmé aká časť splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. V predmetnej zmluve sa uvádza iba počet a výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok je opäť upravená iba všeobecne tak, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa ako doporučený deň úhrady uvádza 20. deň v mesiaci. Zmluva teda neobsahuje presný termín splatnosti jednotlivých splátok a taktiež zo zmluvy nie je možné vyvodiť aká časť ktorej splátky pripadá na istinu, odmenu, prípadne iné poplatky. V bode 8 obchodných podmienok sa síce spomína, že dlžník by mal mať splátkový kalendár, avšak nebolo preukázané, či takýto splátkový kalendár bol odporkyni doručený a zo zmluvy ani nevyplýva, že by takýto splátkový kalendár mal byť súčasťou samotnej zmluvy. Podľa názoru súdu však ani v prípade, ak by splátkový kalendár bol vyhotovený, čo navrhovateľ nepreukázal, nebola by splnená vyššie uvedená podmienka, pretože tieto údaje musia jednoznačne vyplývať zo zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 9, ods. 2, písm. f/ a písm. k/, cit. zákona, a preto v zmysle § 11, ods. 1, cit. zákona, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu navrhovateľ má nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny v sume 1.000,-- eur. Keďže odporkyňa doposiaľ uhradila sumu 282,32 eur, súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu doposiaľ neuhradenej istiny v sume 717,68 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 3.4.2014 do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť, odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, keďže neuhrádzala pravidelne dohodnuté splátky, a preto si uplatnil právo vyplývajúce z ust. § 565 Obč. zákonníka a požadoval splatenie celého neuhradeného zostatku úveru. Možnosť uplatnenia tohto nároku bola dohodnutá v zmluve, ale keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, uvedený nárok je možné uplatniť za dodržania podmienok vyplývajúcich z ust. § 53, ods. 9, Obč. zákonníka. V zmysle cit. zák. ustanovenia môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Navrhovateľ listom z 25.3.2014 vyzval odporkyňu k úhrade dlhu vo výške
1.097,68 eur, a to v lehote 5 dní od obdržania výzvy. Ďalším listom zo dňa 13.5.2014 oznámil odporkyni, že ku dňu 2.4.2014 došlo k zosplatneniu dlhu z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Úrok z omeškania si teda uplatnil odo dňa nasledujúceho, t. j. od 3.4.2014. Podľa názoru súdu v tomto prípade nebol dôsledne rešpektovaný postup vyplývajúci z ust. § 53, ods. 9, Obč. zákonníka, pretože predtým ako navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru, mal najskôr pristúpiť k upozorneniu odporkyne a mal jej poskytnúť lehotu nie kratšiu ako 15 dní. Z obsahu listu z 25.3.2014 vyplýva, že už týmto listom navrhovateľ úver zosplatnil, aj keď záver listu uvádza, že ak odporkyňa nevykoná bezodkladnú úhradu, uplatní si jeho právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V uvedenom liste teda navrhovateľ žiada o úhradu celého dlhu a na druhej strane tvrdí, že poskytuje 15 dňovú lehotu a až po tejto lehote bude požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Čo sa týka listu z 13.5.2014, tak tento nemožno považovať za uplatnenie práva v zmysle § 565 Obč. zákonníka, pretože týmto listom navrhovateľ iba oznamuje odporkyni, že údajne k 2.4.2014 došlo k zosplatneniu záväzku v celom rozsahu.
Naviac právne významnou skutočnosťou pre posúdenie možnosti zosplatnenia úveru je aj „dohoda s neplatiacim klientom“ uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.12.2013. Je zjavné, že účelom tohto úkonu bolo nanovo dohodnúť splatnosť neuhradeného dlhu, teda podľa názoru súdu týmto úkonom bola vykonaná zmena v obsahu pôvodného záväzku, keď na základe dohody mala byť uhradená najbližšia splátka 30.12.2013 v sume 200,-- eur a ďalej mal byť dlh splácaný po 150,-- eur do 15. dňa v mesiaci. Keďže týmto úkonom došlo k zmene obsahu pôvodného záväzku, navrhovateľ mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie celého dlhu až po uplynutí trojmesačnej lehoty počítanej od splatnosti splátky splatnej dňa 30.12.2013. Ku dňu 25.3.2014, kedy bol vyhotovený prvý list zo strany navrhovateľa, táto podmienka splnená nebola.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ si neuplatnil platne právo na predčasné zaplatenie celého dlhu, a teda úrok z omeškania je možné priznať až po splatnosti celého dlhu tak, ako bola upravená dohodou z 20.12.2013, podľa ktorej by termín splatnosti poslednej splátky pripadol na 15.6.2014, preto súd priznal úrok z omeškania až odo dňa 16.6.2014. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel).
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142, ods. 2, O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý bol v konaní vo väčšom rozsahu úspešný, pričom zohľadnil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.097,68 eur a bol mu priznaný nárok na zaplatenie sumy 717,68 eur, čo predstavuje 65 % z pôvodne uplatneného nároku. Navrhovateľ bol teda v konaní úspešný v rozsahu 65 % a neúspešný v rozsahu 35 %. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v konaní teda je 30 %.
Navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 65,50 eur, o ktorej rozhodol súd samostatným uznesením. Navrhovateľ si tiež uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 744,44 eur, ktoré pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu a zastupovanie na pojednávaní dňa 13.10.2015) po 61,41 eur, t. j. spolu v sume 181,24 eur a z režijného paušálu 3 x 8,39 eur, t. j. v sume 25,17 eur. V súvislosti s účasťou na pojednávaní súd považuje za dôvodný aj uplatnený nárok z titulu cestovného v sume 187,29 eur (podľa vyúčtovania na čl. 31) a tiež uplatnený nárok na náhradu za stratu času za 16 polhodín po 13,98 eur, t. j. v sume 223,68 eur. Keďže právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, v zmysle § 18, ods. 3, Vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí mu aj DPH 20 %, t. j. suma 124,07 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 30 % zo súdneho poplatku 65,50 eur, t. j. v sume 19,65 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 223,33 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).