Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-137-2015.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/137/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú Y. Č., T.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky N. Č., T.. XX.X.XXXX, H. Y., Y. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom AK, so sídlom Košice, Floriánska č. 16, za účasti otca W. Š., T.. XX.X.XXXX, H. M., S. Č.. XX, B. S. G., v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú Y. Č., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Zo strany otca u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 130,- EUR mesačne od 1.10.2015 do budúcnosti, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Styk otca s maloletou n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej dňa 8.9.2015 požiadala súd o úpravu práv a povinností k ich maloletej dcére Y.. Požiadala o jej zverenie do jej osobnej starostlivosti a výživné zo strany otca určiť vo výške 250,- EUR mesačne.
Otec s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti súhlasil, avšak na výživné vo výške požadovanej matkou sa nebol schopný zaviazať, lebo mu to jeho príjmy nedovoľujú.
Kolízny opatrovník odporučil súdu dieťa zveriť matke a výživné zo strany otca určiť s prihliadnutím na potreby maloletej a na finančné možnosti a schopnosti otca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.
Z výpovede matky maloletej zistil, že podala návrh na úpravu práv a povinností k ich dcére z dôvodu, že od augusta 2014 spolu nežijú a otec na potreby dcéry neprispieva.
Maloletá má 11 mesiacov, matka je s ňou na materskej dovolenke. Od mája 2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR a rodinné prídavky na jedno dieťa, spolu 227,- EUR. Je to jej jediný príjem. Na plienky mesačne vynaloží okolo 35,- EUR, záleží to od toho, či ich kúpi v akcii, kedy sú plienky v nižšej sume. Okrem toho maloletá potrebuje rôzne krémy, vlhčené utierky, takže na jej hygienické potreby mesačne vynaloží okolo 50,- EUR. Na stravu pre dieťa vynaloží v priemere 4,- eurá, pretože napriek tomu, že ešte stále dcéru dojčí, už ju aj prikrmuje. Dostáva už skoro všetko ovocie, zeleninu,
polievky, mäso, prílohy, sušienky. Takisto pre rozvod svojho intelektu potrebuje hračky, na ktoré vynaloží okolo 20 - 30,- EUR mesačne. Takisto na jej oblečenie vynakladá dosť veľkú sumu peňazí, pretože je v takom období, kedy sa mení zo dňa na deň a potrebuje stále nové oblečenie. Aj oblečenie sa jej snaží kupovať vo výpredajoch a v akciových cenách cca vo výške 50,- EUR mesačne. Preto požiadala súd, aby otec prispieval na výživu dcéry sumou 250,- EUR. Maloletá je málokedy chorá, mimoriadne výdavky s ňou nie sú.
Matka s maloletou býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu. Za bývanie od nej zatiaľ nič nežiadajú.
Z výpovede otca maloletej súd zistil, že pracuje ako člen zásahovej jednotky bezpečnostnej služby DKFB, s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 690,- EUR. Na stravu mesačne vynaloží približne 200,- EUR. Do práce chodí svojím osobným motorovým vozidlom. Približne 100,- EUR mesačne vynaloží na benzín. 20,- EUR ročne vynaloží na svoje oblečenie.
Býva v H. T. U. O. Č.. X v podnájme, za ktorý mesačne platí 200,- EUR. Z jeho predchádzajúceho vzťahu pochádza trojročná dcéra W. R., ktorú má s pani W. R. a na jej výživu prispieva sumou 130,- EUR mesačne.
Kolízna opatrovníčka odporučila súdu schváliť dohodu rodičov, na ktorej sa dohodli pred pojednávaním. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť, pretože rodičia sa o ňom zatiaľ vždy vedeli dohodnúť.
Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona zveril súd maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky, pretože ju aj v súčasnosti zabezpečuje na dobrej úrovni, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorá prešetrila pomery v rodine.
Zo strany otca určil súd výživné pre maloletú podľa jeho schopností a možností a po dohode jej rodičov.
Styk otca s maloletou súd neurčil, pretože to rodičia nežiadali, vedia sa o ňom dohodnúť.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.