Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sp-13-2014.pdf
PDF · 131.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľov: 1./ R. X., trvale bytom B., B. XX, 2./ R.. O. X., trvale bytom G., B. XX, 3./ Q. X., trvale bytom B., B. XX, 4./ V. X., trvale bytom B., V. X., všetci zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Prešov, Slovenská 69, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Prešov, Masarykova 10, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 24. apríla 2014, číslo: OU-PO-PLO 2014/011224-030/HA, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 24. apríla 2014, č.: OU-PO-PLO 2014/011224-030/HA, vo výrokoch 1., 2., 3. podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/, v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O. s. p. a v zrušujúcej časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľom v 1./ až 4./ rade trovy konania vo výške 913,56 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet advokátky JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej vedený v J., a.s., pobočka Prešov, č. ú.: XXX XXX XX XX/XXXX.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.04.2014 odporca podľa § 5 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon") v súlade s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) vo veci uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona (ďalej len ,,reštitučný nárok") na základe ustanovenia § 5 ods. 2 reštitučného zákona rozhodol:
Vo výroku 1.
navrhovatelia v 1./ až 4./ rade ako oprávnené osoby v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona po pôvodných vlastníkoch Q. X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a W. X., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona na priznanie práva na náhradu za vyvlastnenie časti pozemkov, mpč. XXX vo výmere XXX m2 a mpč. XXX vo výmere 196 m2 zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXX, kat. územie O., ktoré prešli do vlastníctva Československého štátu, do správy Mestského národného výboru v Prešove, na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Odboru výstavby Okresného národného výboru v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969.
Vo výroku 2.
oprávneným osobám sa priznáva právo na náhradu za mpč. XXX takto: R. X. v podiele 1/6, R.. O. X. v podiele 1/6, Q. X. v podiele 1/6 a V. X. v podiele 1/6. V tomto výroku špecifikoval stav nehnuteľností v čase prechodu na štát a stav podľa identifikácie Správy katastra č. K2 - XXXX /XXXX.
Vo výroku 3.
oprávneným osobám sa priznáva právo na náhradu za mpč. XXX takto: R. X. v podiele 1/8, R.. O. X. v podiele X/X, Q. X. v podiele 1/8 a V. X. v podiele 1/8. V tomto výroku špecifikoval stav nehnuteľností v čase prechodu na štát a stav podľa identifikácie Správy katastra č. K2 - 4181 /2011.
Vo výroku 4.
o mpč. parcelách XXX, XXX, XXX a XXX zapísaných v PKV č. XX, mpč. XXX zapísanej v PKV č. XXX, mpč. XXX zapísanej v PKV č. XXX, mpč. XXX a XXX zapísaných v PKV č. XX, mpč. XXX a XXX zapísaných v PKV XXX a mpč. XXX zapísanej v PKV č. XXX, bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. j. OPÚ 2008/658-13/Ba zo dňa 09.06.2008.
Vo výroku 5.
o časti reštitučného nároku týkajúcej sa uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva k pozemku mpč. XXXX/X evidovanom v PKV č. XXXX k. ú. O. po pôvodných vlastníkoch Q. X. a W. X. bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovatelia si žiadosťou zo dňa 29.12.2004, zaevidovanou na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove pod č. 2004/2469, uplatnili návrh na navrátenie vlastníctva podľa zákona NR SR č. 503/2003 Z. z. na pozemky v k. ú. M. mpč. parcely XXX, XXX, XXX a XXX zapísané v PKV č. XX, mpč. XXX zapísanú v PKV č. XXX, mpč. XXX zapísanú v PKV č. XXX (pôvodné k. ú. O.), mpč. XXX a XXX zapísané v PKV č. XXX (pôvodné k. ú. O.), mpč. XXX a XXX zapísané v PKV č. XX, mpč. XXX a XXX zapísané v PKV XXX, mpč. XXX zapísanú v PKV č. XXX a v k. ú. B. mpč. XXXX/X zapísanú v PKV č. XXXX po pôvodných vlastníkoch Q. X. a W. X.. Správny orgán návrh na navrátenie vlastníctva k pozemkom preskúmal a výzvou zo dňa 18.04.2005 vyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatkov podania a zároveň rozhodnutím č. OPÚ 2005/1637-2 zo dňa 18.04.2005 prerušil konanie na dobu do odstránenia nedostatkov podania.
Následne navrhovatelia doložili správnemu orgánu písomnú a grafickú identifikáciu vyššie spomenutých parciel vyhotovenú Správou katastra Prešov, svoje rodné listy, osvedčenia o štátnom občianstve, kópie občianskych preukazov, úmrtný list W. X. rod. R. a Q. X. a osvedčenie o dedičstve po nebohej č. D 1218/64 a kópiu žaloby sp. zn. 219/04-S. Dňa 03.09.2007 bolo správnemu orgánu doručené úradné osvedčenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D/2707/2005 po nebohej W. X. rod. X., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX..
Na základe listín, ktoré predložili navrhovatelia, a ktoré si správny orgán obstaral v konaní sám, správny orgán zistil ohľadom parciel uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia tento skutkový stav:
Pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXX vo výmere 3956 m2, druh pozemku orná pôda, bola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. O. na W. X. rod. R. (pod B2 a 3) v podiele 9/18 a na Q. X. (pod B2) v podiele 3/18. Pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXX vo výmere 4111 m2, druh pozemku orná pôda, bola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. O. na W. X. rod. R. (pod B2 ) v podiele 1/4 a na Q. X. (pod B2) v podiele 1/4 .
Úlohou správneho orgánu v reštitučnom konaní bolo posúdiť, či navrhovatelia splnili predpoklady reštitučného konania, a to: 1. splnenie podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 reštitučného zákona, 2. uplatnenie reštitučného nároku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote do 31.12.2004 podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, 3. pozemok, na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok musel v čase prechodu na štát, resp. inú právnickú osobu spĺňať charakter pozemku uvedeného v § 1 reštitučného zákona, 4. a nebolo k nemu vydané navrátenie vlastníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.),
5. žiadaný pozemok prešiel v rozhodujúcom období (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát, resp. inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 reštitučného zákona (ďalej aj „reštitučný titul").
Odporca poukázal, že v prípade, že boli splnené hore uvedené predpoklady, správny orgán vydá rozhodnutie o navrátení vlastníctva k žiadanému pozemku, alebo z dôvodu zákonnej prekážky vydá rozhodnutie o priznaní práva na náhradu za žiadaný pozemok v zmysle § 5, ods. 2 reštitučného zákona.
V rámci posúdenia predpokladov reštitučného konania správny orgán konštatoval, že podľa § 1 prvá veta reštitučného zákona predmetom tohto zákona sú len tie pozemky, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Po preskúmaní archívnych reštitučných spisov odporca zistil, že reštitučný nárok podľa zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.) si navrhovatelia na parcely mpč. XXX a mpč. XXX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXX, k. ú. O. neuplatnili. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom neboli vydané tieto pozemky podľa citovaných predpisov. Ďalej správny orgán skúmal, či tieto pozemky tvoria poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria. Pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku v čase prechodu (v čase jeho odňatia) na štát alebo na inú právnickú osobu. Pozemnoknižná parcela mpč. XXX v k. ú. O. zapísaná v PKV č. XXX ako druh pozemku - orná pôda a pozemnoknižná parcela mpč. XXX v k. ú. O. zapísaná v PKV č. XXX ako druh pozemku -orná pôda tak spĺňajú charakter pozemkov uvedených v § 1 písm. a/ reštitučného zákona. Odporca ďalej skúmal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 2 reštitučného zákona a skonštatoval, že navrhovatelia si reštitučný nárok uplatnili po svojej mame W. X., rod. R., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a otcovi Q. X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po W. X. ako pôvodnej vlastníčke a Q. X. ako pôvodnom vlastníkovi ide o nasledovnú právnu postupnosť:
- navrhovatelia v 1./ až 4./ rade - synovia pôvodných vlastníkov
- 5. po neb. W. X. dcére pôvodnej vlastnícky navrhovatelia v 1./ až 4./ rade- bratia.
Odporca tak skonštatoval, že navrhovatelia ako synovia pôvodných vlastníkov a ako bratia po neb. W. X., rod. X., dcére pôvodných vlastníkov, spĺňajú podmienku oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona.
Ďalej odporca skúmal splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 a 2 reštitučného zákona, pričom skonštatoval, že k prechodu časti pozemkov do vlastníctva Československého štátu, do správy Mestského národného výboru v Prešove došlo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Odboru výstavby Okresného národného výboru v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 na výstavbu Pionierskej železnice v obci Solivar katastrálne územie Šváby.
Z vyššie uvedeného rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove vyplýva, že za predmetné parcely mala byť vyplatená finančná náhrada, a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorá mala byť splatná priamo vlastníkom a v prípadoch, keď náhradu nemožno vyplatiť priamo, bolo potrebné ju zložiť do depozitu Štátneho notárstva v Prešove. Aby bol uplatnený reštitučný nárok oprávnený, je potrebné preukázať, že priznaná finančná náhrada nebola vyplatená (§ 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona). Okresný súd Prešov v liste zo dňa 22.12.2011 uviedol, že na meno W. bola vykonaná negatívna lustrácia v rokoch 1960 - 1978 na základe rozhodnutia č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969. Správny orgán nemôže relevantne listinnými dôkazmi preukázať, že pozemkovoknižným vlastníkom bola vyplatená finančná náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti, preto v súlade s § 39 Správneho poriadku pripustil vyjadrenie R. X. vo svojom podaní zo dňa 29.12.2004, v ktorom vyhlásil, že v prípade parciel mpč. XXX a XXX išlo o vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady.
Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, že vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Vlastníkom C KN pozemku č. XXXX/XX je k dnešnému dňu podľa LV č. XXXX spoločnosť J.V.S., s.r.o., Prešov, Štúrova 25, čo je prekážkou na vydanie nehnuteľnosti. Preto sa oprávnenej osobe v zmysle § 6 ods. 2 reštitučného zákona prevedú bezplatne iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite v akej boli pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.
V závere preskúmavaného rozhodnutia odporca skonštatoval, že reštitučný nárok bol uplatnený v zákonnej lehote podľa § 5 reštitučného zákona, vzťahuje sa na pozemky v súlade s ustanovením § 1
reštitučného zákona, k strate vlastníctva došlo v rozhodnom období ustanovenom v § 2 reštitučného zákona a spôsobom podľa § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Zároveň žiadatelia preukázali splnenie podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 reštitučného zákona, teda reštitučný nárok oprávnených osôb je oprávnený, a preto odporca rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto preskúmavaného rozhodnutia.
Podľa § 1 reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, e/ súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovatelia domáhali preskúmania rozhodnutia odporcu. Poukázali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Záver odporcu, že k prechodu časti pozemkov do vlastníctva Československého štátu do správy MsNV v Prešove malo dôjsť na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia odporu výstavby ONV v Prešove, č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969, na výstavbu Pionierskej železnice v obci Solivar, k. ú. O., vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Odporca totiž nesprávne vychádza z toho, že toto citované vyvlastňovacie rozhodnutie je právoplatným rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie však nikdy nenadobudlo právoplatnosť, keďže toto rozhodnutie nebolo doručené účastníkom konania ani im právnym predchodcom ani ďalším účastníkom, ktorých sa vyvlastnenie malo týkať. Toto tvrdenie navrhovatelia podporili aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010. Odporca nemal preukázané doručenie napadnutého rozhodnutia, túto okolnosť neskúmal, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Napokon ani samotné rozhodnutie o vyvlastnení nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti. V jeho závere sa nachádza len rukou písaná poznámka, že právoplatnosť rozhodnutia sa potvrdzuje bez bližšieho určenia, kedy malo k právoplatnosti dôjsť. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra SR v dostupných archívnych fondoch sa nachádza rozhodnutie, avšak bez pečiatky právoplatnosti. Okrem toho v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia Pionierska železnica už neexistovala. Podľa výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia (strana 13) k potvrdeniu právoplatnosti rozhodnutia je potrebné predložiť doklad o zložení náhrady. Ako správne zistil aj odporca, finančná náhrada nebola vyplatená, a teda ak nebola finančná náhrada zložená, nemohlo dôjsť k právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pritom v zmysle výroku rozhodnutia až po právoplatnosti rozhodnutia a po zložení náhrady prejde vlastníctvo k vyvlastneným nehnuteľnostiam na Československý štát a podľa § 14 ods. 4 zákona č.
87/1958 Zb. zanikajú k týmto nehnuteľnostiam všetky práva tretích osôb. Ak nebola zložená náhrada, nemohlo dôjsť ani k prechodu vlastníckeho práva na štát.
Navrhovatelia ďalej citovali § 32 a § 46 Správneho poriadku. Konštatovali, že zistenie skutkového stavu odporcom, podľa ktorého došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát je v rozpore s obsahom spisu, konkrétne v rozpore so samotným vyvlastňovacím rozhodnutím. Odporca nezohľadnil, že uvedené pozemky neboli po vyvlastnení zapísané na štát a zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov a predmetná stavba nie je zakreslená ani v katastrálnej mape. V oznámení Okresného úradu Prešov ako právneho predchodcu odporcu zo dňa 20.11.1998 je konštatovaná skutočnosť, že „de jure“ pozemky zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny, a teda v tomto prípade nejde o reštitučný nárok podľa § 6 zákona č. 229/1991 Z. z. a vlastník môže vykonávať vlastnícke práva aj na dotknutej časti pozemku, na ktorej bola pôvodne zriadená Pionierska železnica. Rovnako v stanovisku Okresného úradu Prešov zo dňa 07.10.1998 adresovanému Mestu Prešov sa uvádza, že „nedošlo k majetko- právnemu vysporiadaniu stavby „Pionierska železnica“, a teda nedošlo ani k zápisu vlastníckeho práva v prospech vtedajšieho užívateľa stavby do operátu EN. Z uvedeného vyplýva, že pozemky neboli dotknuté vyvlastnením a ostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny“.
Poukázali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže odporca, resp. jeho právny predchodca v skutkovo rovnakej veci rozhodol úplne opačne. Rozhodnutím OPÚ-2009/01213-10/Šv zo dňa 29.05.2009, právoplatným dňa 13.07.2009, posúdil reštitučný nárok žiadateľov podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a dospel k záveru, že v dôsledku vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Prešove, odboru výstavby č. Výst. 5942/68 zo dňa 19. 09.1969 (správne má byť 29.09.1969), nedošlo k strate vlastníctva, a preto je reštitučný nárok neoprávnený. Navrhovatelia dôvodili, že ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku zakotvuje tzv. precedenčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, inak je rozhodnutie nepredvídateľné, oslabuje stav právnej istoty a je rozporné s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 71/2011). Argumentovali, že pokiaľ je v súčasnosti ako vlastník zapísaná spoločnosť J.V.S. Prešov je potrebné uviesť, že táto spoločnosť nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpou od Mesta Prešov, ktoré si vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam osvedčilo podľa zákona č. 293/1992 Zb.. Oprávnenosť držby Mesta navrhovatelia napadli na Okresnom súde v Prešove, kde konanie je vedené pod sp. zn. 20C 281/2001. Táto skutočnosť však nie je relevantná pre posúdenie prechodu vlastníckeho práva na štát v rozhodnom období. V napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu zo dňa 29.05.2009, sp. zn. OPÚ-2009/01213-10/Šv, je totožný skutkový stav, ktorý však bol odporcom posúdený rôzne, a to bez reálneho zdôvodnenia odchýlenia sa od predchádzajúcej rozhodovacej praxe.
Namietali, že odporca nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán ani jednému z navrhovateľov nedal možnosť oboznámiť sa s obstaranými dôkazmi, prípadne navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. V podstate od roku 2005, kedy na výzvy správneho orgánu došlo k odstráneniu nedostatkov podania, nemali navrhovatelia o priebehu konania žiadnu vedomosť, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením Správneho poriadku.
Na základe týchto skutočností navrhovatelia žiadali, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu zo dňa 24.04.2014 a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 10.03.2015 navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne čiastočne zobrali späť podané odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu, a to vo výroku 4. a 5.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal, že v samotnom reštitučnom nároku navrhovatelia uviedli ako reštitučný titul vyvlastňovacie rozhodnutie ONV v Prešove, odbor výstavby, číslo 5942/68, a tým vlastne sami uviedli v zmysle § 5 ods. 1 reštitučného zákona spôsob, ktorým prešlo vlastníctvo k žiadaným pozemkom mpč. XXX a mpč. XXX z pôvodných vlastníkov na štát. Argumentoval, že podľa údajov KN sú žiadané
pozemky mpč. XXX a mpč. XXX majetkovoprávne vysporiadané v časti parcely CKN XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k. ú. M. na spoločnosť J.V.S. s.r.o. Prešov. Daná spoločnosť predmetnú parcelu nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2001 od Mesta Prešov, V-5115/2001, PVZ č. 643/01, a Mesto Prešov podľa zákona č. 138/91 Zb., čo pre správny orgán znamená zákonnú prekážku prinavrátenia vlastníctva k žiadaným pozemkov stanovenú v § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona. Dôvodil, že navrhovatelia si sami uplatnili reštitučný nárok, sami uviedli reštitučný titul a správny orgán posúdil, že sú oprávnenými osobami v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona, že prinavráteniu bráni zákonná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, teda žiadané pozemky sú vo vlastníctve právnickej osoby a v opravnom prostriedku nie je uvedené, čo sa požaduje od správneho orgánu, ako má vo veci rozhodnúť a v čom spočíva namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ak opravným prostriedkom navrhovatelia chcú tvrdiť, že majú zachované vlastníctvo a štát im predmetnú parcelu nezobral, v takom prípade im odporca nebráni zobrať reštitučný nárok späť a svojho vlastníctva sa domáhať na príslušnom súde v rámci občianskoprávneho konania, v ktorom môžu napádať vlastníctvo Mesta Prešov k žiadaným pozemkom, avšak nie prostredníctvom opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu vydanému v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z.. Odporca napádaným rozhodnutím nekonštituoval vlastníctvo štátu, ale iba konštatoval, že štát dané vlastníctvo k žiadaným pozemkom nadobudol titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia, v rámci reštitúcie sa odporca zaoberal len prípadmi, kedy došlo k prechodu vlastníctva z pôvodných vlastníkov na štát v rozhodujúcom období. V tomto prípade to odporca mal za preukázané, spochybniť to môžu navrhovatelia len na príslušnom súde.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Predmetom preskúmania podľa 3. hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (ďalej len reštitučný zákon), ktorým navrhovateľom ako oprávneným osobám podľa § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona, aj keď spĺňajú podmienku § 3 ods. 1 písm. m/ zákona nemožno vrátiť vlastníctvo k pozemkom zapísaným v PKV č. XXX,. mpč. XXX - roľa, vyvlastnená výmera 110 m2, podiel pôvodných vlastníkov 12/18, pre navrhovateľov v 1./ až 4./ rade v podiele 1/6 pre každého .Stav podľa identifikácie Správy katastra: parcela CKN 3593/39 - trvalé trávnaté porasty, výmera v m2 - časť, na LV č. 3212, zákonná prekážka § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona a pozemok zapísaný v PKV č. XXX, mpč. XXX - roľa, vyvlastnená výmera 196 m2, podiel pôvodných vlastníkov 2/4. Stav podľa identifikácie Správy katastra: parcela CKN XXXX/XX - trvalé trávne porasty, výmera v m2- časť, na LV XXXX, zákonná prekážka § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, pre navrhovateľov v podiele 1/8 pre každého, v pôvodnom katastrálnom území O..
Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukázať skutočnosti podľa § 3. Neuplatnenie práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona rozhodnutím o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek.
Vychádzajúc z obsahu námietok uvedených v opravnom prostriedku sa krajský súd zameral na to, či odporca dostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, ale prihliadal aj na iné vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Navrhovatelia v opravnom prostriedku namietali, že vyvlastňovacie rozhodnutie, na základe ktorého mali predmetné pozemky prejsť do vlastníctva štátu, nenadobudlo právoplatnosť. Krajský súd zistil, že súčasťou administratívneho spisu odporcu je kópia rozhodnutia bývalého ONV v Prešove č.: 5942/68 zo dňa 29.09.1963 o vyvlastnení pozemkov na výstavbu Pionierskej železnice v kat. úz. O., kde právni predchodcovia navrhovateľov v 1./ až 4./ rade sú uvedení pod poradovým číslom 75. s výškou náhrady za vyvlastnenie 44,- Kčs a pod poradovým číslom 76. s výškou náhrady 78,40 Kčs.
Podľa obsahu rozhodnutia „náhrada za vyvlastnené pozemky stanovená v peniazoch je splatná po právoplatnosti rozhodnutia a náhradu je povinný vyplatiť žiadateľ - MsNV v Prešove. Náhradu možno vyplatiť vyvlastneným priamo, alebo ju treba zložiť do depozitu, ak nie je možné ju priamo vyplatiť. Náhradu zloženú do depozitu rozvrhne okresný súd. K potvrdeniu právoplatnosti rozhodnutia treba predložiť doklad o zložení náhrady. Po právoplatnosti rozhodnutia a po zložení náhrady prejde vlastníctvo k vyvlastneným nehnuteľnostiam na Československý štát a podľa odseku 4 § 18 zákona č. 87/1958 Zb. zanikajú k týmto nehnuteľnostiam všetky práva tretích osôb. Po právoplatnosti rozhodnutia požiada MsNV, stredisko geodézie, o zavedenie do vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností“.
Pokiaľ právoplatnosť podľa samotného obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia bola viazaná na vyplatenie náhrady, ide v podstate o odkladaciu podmienku nadobudnutia právoplatnosti. V danom prípade nejde o preskúmavanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Ide o preskúmanie formálnych podmienok, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť voči navrhovateľom, resp. ich právnym predchodcom. Počet účastníkov vyvlastňovacieho konania bolo 84, každý z nich mal postavenie samostatného spoločníka vo vyvlastňovacom konaní a vyvlastňovacie rozhodnutie muselo nadobudnúť právoplatnosť samostatne voči každému z nich. Takýto právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 1. apríla 2015, sp. zn. 3Sžr/30/2014.
Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s vyjadrením Okresného úradu Prešov, odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zo dňa 07.10.1998, z ktorého vyplýva, že pozemky týkajúce sa stavby Pionierskej železnice neboli dotknuté vyvlastnením a ostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny. Ďalej z obsahu oznámenia Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zo dňa 20.11.1998 adresovaného navrhovateľovi v 4./ rade vyplýva, že šetrením reštitučného nároku vo veci vydania nehnuteľnosti v k. ú. O., tento správny orgán zistil, že „časť pozemku mpč. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, aj keď bola na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 vyvlastnená, nedošlo k majetkoprávnemu vysporiadaniu stavby Pionierska železnica a nedošlo ani k zápisu vlastníckych práv v prospech vtedajšieho užívateľa stavby do operátu EN, teraz katastra nehnuteľnosti. Predmetná stavba nie je ani zakreslená v katastrálnej mape. V prípade parciel, ktoré mali byť dotknuté vyvlastnením, nedošlo k zmene, druhu a výmery parcely. Pôvodné parcely sú naďalej evidované na liste vlastníctva v registri EKN bez zmeny. V tomto registri sú evidované pôvodné pozemky odpísané z pôvodnej evidencie pozemkovej knihy. Z uvedeného vyplýva, že pozemky „de jure“ neboli po vyvlastnení zapísané na štát, resp. právnickú osobu, a zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny. V tomto prípade sa nejedná o reštitučný nárok podľa § 6 zákona č. 229/1991 Z. z. a vlastník môže vykonávať vlastnícke práva aj na dotknutej časti pozemku, na ktorej bola pôvodne zriadená Pionierska železnica“.
Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že odporca vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda v rozpore s § 46 Správneho poriadku. Zároveň je
správny orgán povinný v zmysle § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku svoje rozhodnutie odôvodniť tak, že v ňom uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek.
Odporca v odôvodnení náležite nevysvetlil, prečo v preskúmavanom rozhodnutí rozhodol o nároku navrhovateľov v 1./ až 4./ rade úplne opačne a porušil tak § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď v skutkovo totožnej veci č. OPÚ-2009/01213-10/Šv vydal rozhodnutie dňa 29.05.2009 vo veci návrhu V. Y. a R. J., rod. Y., že oprávnené osoby nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 reštitučného zákona z dôvodu, že tam uvedené predmetné pozemky neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 reštitučného zákona, nakoľko správny orgán mal za preukázané, že v dôsledku vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV, odboru výstavby, č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.9.1969 nedošlo k strate vlastníctva, a preto posúdil reštitučný nárok žiadateľov na časti predmetných parciel za neoprávnený.
Ďalším dôvodom, prečo krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výrokoch 1., 2., 3., a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie, bolo zistenie inej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.).
V administratívnom spise chýba dôkaz o tom, v akom rozsahu prebiehala súčinnosť medzi navrhovateľmi a správnym orgánom a či boli zachované procesné práva navrhovateľov ako účastníkov konania. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy. Účastníkom konania zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovatelia boli upovedomením zo dňa 27. mája 2013 vyzvaní, aby sa dostavili na Obvodný pozemkový úrad Prešov, avšak ako vyplýva z upovedomenia aj zo samotnej zápisnice, toto vyjadrenie sa týkalo len parcely XXXX/X. Išlo o parcelu zapísanú v pozemnoknižnej vložke XXXX kat. úz. Prešov a navrhovatelia mali možnosť preštudovať podklady pre vydanie rozhodnutia týkajúceho sa len tejto spomínanej parcely. Pred vydaním rozhodnutia týkajúceho sa parciel mpč. XXX a XXX navrhovatelia nemali možnosť oboznámiť sa s jeho podkladmi , resp. navrhnúť iné dôkazy.
Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil vo výrokoch 1., 2., 3. a vec vrátil v zrušujúcej časti odporcovi na ďalšie konanie.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť skutkový a právny stav vo veci nároku navrhovateľov, vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky podstatné náležitosti rozhodnutia podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku, a aby bolo zrozumiteľné účastníkom konania. Najmä sa má zaoberať splnením, resp. nesplnením predpokladov reštitučného konania, či navrhovatelia sú oprávnenými osobami, či pozemok, na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok prešiel na štát s poukazom na chýbajúcu doložku právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a špecifikovať spôsob prechodu predmetných pozemkov do vlastníctva štátu v zmysle § 3 reštitučného zákona.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom v 1./ až 4./ rade náhradu trov konania v sume 913,56 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 veta prvá v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.) za tri právne úkony - prevzatie a príprava 19.05.2014, podanie návrhu na začatie konania 29.05.2014 a účasť na pojednávaní 13.10.2015, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za zastupovanie v správnom súdnictve je podľa § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 1/6 výpočtového základu.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V roku 2014 1/6 výpočtového základu činí sumu 134 Eur a v roku 2015 sumu 139,83 Eur. 1/100 výpočtového základu v roku 2014 činí sumu 8,04 Eur a v roku 2015 sumu 8,39 Eur.
Od klienta možno požadovať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Režijný paušál v zmysle citovanej vyhlášky patrí advokátovi za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje.
Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1./ až 4./ rade vyčíslila trovy konania elektronickým podaním doručeným krajskému súdu dňa 14.10.2015, ktoré žiadala priznať v sume 913,56 Eur.
I. Tarifná odmena:
- hodnota jedného úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu: rok 2014: 134,00 Eur rok 2015: 139,83 Eur
- hodnota jedného úkonu po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 50%: rok 2014: 67,00 Eur rok 2015: 69,92 Eur
19.05.2014 prevzatie a príprava veci ................................................................ 67,00 Eur 29.05.2014 podanie - návrh na začatie konania ................................................ 67,00 Eur 13.10.2015 účasť na pojednávaní ...................................................................... 69,92 Eur Spolu: ................................................................................................................. 203,92 Eur
II. Náhrada hotových výdavkov, tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
- režijný paušál za r. 2014 2 x 8,04 Eur .............................................................. 16,08 Eur
- režijný paušál za r. 2015 1 x 8,39 Eur .............................................................. 8,39 Eur Spolu: .................................................................................................................. 24,47 Eur
Trovy právneho zastúpenia u jedného navrhovateľa: .................................. 228,39 Eur
Trovy právneho zastúpenia u štyroch navrhovateľov (4 x 228,39 Eur) ...... 913,56 Eur
Podľa § 11 ods. 4 veta prvá v spojení s § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. má úspešný navrhovateľ nárok na náhradu týchto trov právneho zastúpenia:
1. prevzatie a príprava 19.5.2014 ...................................................................... 134,00 Eur 2. podanie - návrh na začatie konania 29.5.2014 .............................................. 67,00 Eur 3. účasť na pojednávaní 13.10.2015 ................................................................. 69,92 Eur Spolu: ................................................................................................................ 270,92 Eur
režijný paušál 2 x 8,04 Eur ................................................................................ 16,08 Eur režijný paušál 1 x 8,39 Eur ................................................................................ 8,39 Eur Spolu: ................................................................................................................ 24,47 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia: ................................................................. 295,39 Eur
Trovy právneho zastúpenia pre navrhovateľov v 1./ až 4./ rade: (4 x 295,39) ...................................................................................................... 1 181,56 Eur.
Nakoľko súd podľa § 151 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a účastník je povinný trovy konania vyčísliť, je možné priznať náhradu trov konania iba vo výške vyčíslenej účastníkom, resp. jeho advokátom. Právna zástupkyňa navrhovateľov vyčíslila trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 913,56 Eur a súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť takto vyčíslené trovy konania v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet advokátky JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (250s O.s.p.).