Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-1181-2015.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1181/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému C. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom W. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 223,05 Eur s prísl. a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Dňa 22.04.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen (ďalej len "exekútor"), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716 (ďalej len "oprávnený") proti povinnému C. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom W. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR (ďalej len "povinný"), na vymoženie pohľadávky vo výške 223,05 Eur s prísl. a trov exekúcie, spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, zo dňa 15.03.2015 a priloženým exekučným titulom, a to Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, pod sp. zn SR WHB0110052, zriadeného spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného ustanovenými rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou, JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Michaelou Heldovou, zo dňa 04.02.2011, právoplatného dňa 14.02.2011 a vykonateľného dňa 18.02.2011 (ďalej len "exekučný titul").
Súd pred preskúmaním žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) pristúpil k skúmaniu podmienok samotného exekučného konania ako aj k skúmaniu, či nie sú prítomné prekážky na ďalší postup v exekučnom konaní.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Súd lustráciami v príslušných súdnych registroch zistil, že na tunajšom súde už bolo právoplatne rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. (ďalej len "pôvodný exekútor"), v predchádzajúcom konaní vedeného pod č. k. 2Er/1634/2011, ktorý ju podal na tunajší súd dňa 25.07.2011. Exekučné konanie bolo začaté za rovnakej účasti oboch účastníkov exekučného konania ako v súčasnosti a súčasne bolo zistené, že ku podanej žiadosti o udelenie poverenia bol pripojený rovnaký exekučný titul ako v súčasnosti - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, pod sp. zn SR WHB0110052, zriadeného spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného ustanovenými rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou, JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Michaelou Heldovou, zo dňa 04.02.2011, právoplatného dňa 14.02.2011 a vykonateľného dňa 18.02.2011, na ktorého základe teraz exekútor žiada udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadosť pôvodného exekútora bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 02.08.2011, pod sp. zn. 2Er/1634/2011-10, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 29.02.2012, pod sp. zn. 2CoE/443/2011-31, zamietnutá. Dôvody zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia spočívali v posúdení rozhodcovskej doložky zakotvenej v Obchodných podmienkach ako nie individuálne dojednanej a následne vyhlásenie jej znenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenia NS SR č. 4 Cdo 311/2012, zo dňa 28.03.2013) vyplýva, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci patrí medzi procesné podmienky konania, a jej zistenie vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak tá istá vec sa má prejednať v novom konaní. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok (uplatnený z totožného skutkového základu) medzi tými istými účastníkmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je relevantné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutok vymedzený v žalobe, resp. návrhu na začatie konania, bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. Totožnosť účastníkov je daná, ak ide o tie isté osoby v pôvodnom aj novom konaní, pričom nie je relevantné v akom procesnom postavení (navrhovateľ alebo odporca) vystupujú v týchto konaniach. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napríklad v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (ust. § 152 ods. 1, prvá veta O. s. p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhodne uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. V exekučnom konaní je jeho predmetom žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), keďže povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia vydaného v základnom (tzv. nachádzacom) konaní.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. Je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chyba čo i len jeden z uvedených znakov. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 10. 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010)
Pri plnom rešpektovaní nastolených rámcov v uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu súd konštatuje, že v tomto prípade sa jedná o tých istých účastníkov exekučného konania, ako pri predchádzajúcom začatom exekučnom konaní v roku 2011 a o ten istý skutkový a právny základ prameniaci z rovnakého exekučného titulu, z rovnakej zmluvy o úvere ako aj z rovnakého nároku oprávneného, keďže tento vychádza z rovnakého exekučného titulu. Oprávnený sa teda prostredníctvom exekútora domáha vykonania exekúcie svojho nároku voči povinnému opätovne, t. j. za rovnakých skutkových okolností, na základe ktorých došlo uvedenými uzneseniami tunajšieho a odvolacieho súdu, ktoré boli potvrdené aj v dovolacom konaní, k právoplatnému zamietnutiu žiadosti pôvodného exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vo vecnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami preto tunajší súd prijal záver, že v súčasnosti existuje pre ďalší postup v konaní neodstrániteľná právna prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) a preto súd na základe zistenia neodstrániteľnej prekážky ďalšieho postupu v konaní, t. j. prekážky veci právoplatne rozhodnutej, exekučné konanie zastavil. Súd tento záver prijal aj na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 5CoE/13/2015-52, zo dňa 21.04.2015, kedy súd rozhodoval v inej veci oprávneného ale v rovnako nastolenej skutkovej a právnej otázke.
Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že ak by aj konal postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd by nevidel dôvod sa nestotožniť z dôvodmi nastolenými v uvedených uzneseniach Okresného súdu Banská Bystrica, Krajského súdu v Banskej Bystrici, čoho následkom by bolo zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.