Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-41-2015.pdf
PDF · 76.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Michal Šveda, Bardoňovo 182, 941 49 Bardoňovo, IČO: 45 568 456, o zaplatenie 1.229,06 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/176/2014-41 zo dňa 23.10.2014 v časti zamietnutia žaloby, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/176/2014-41 zo dňa 23.10.2014 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 404,21 eura s prísl. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa ako právny nástupca spoločnosti Telefónica Slovakia s.r.o., IČO: 35 848 863 (postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24.06.2013) domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.229,06 eura s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 548,-- eur od 17.01.2012, zo sumy 20,-- eur od 20.12.2011, 9,25% ročne zo sumy 164,24 eura od 15.11.2011, 9,5% ročne zo sumy 239,97 eura od 13.10.20144 a zo 256,85 eura od 13.09.2011 vo všetkých prípadoch do zaplatenia z dôvodu úhrady faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a ktoré faktúry žalovaný neuhradil. Súd spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 18.08.2014 vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich, čo do dôvodu a výšky nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže z fa. č. 1027986429 bolo zistené, že ňou bola fakturovaná zmluvná pokuta, o ktorej sa žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nezmienil. Žalobca listom doručeným súdu 16.09.2014 predložil súdu prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok.
Súd nariadil pojednávanie na deň 23.10.2014, kedy pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a súd považoval zásielku žalovanému za doručenú podľa § 48 ods. 3 O.s.p.. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil a žalobu už žiadnym spôsobom nedoplnil ani nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel súd k záveru, že žaloba bola v časti o zaplatenie 404,21 eura (164,24 eura + 239,97 eura) podľa faktúr č. 1025018888 a č. 1024132197 podaná dôvodne, keďže v danom prípade súd nepovažoval za sporné, že právny predchodca žalobcu elektronické telekomunikačné služby žalovanému v súvislosti s vyššie uvedenými telefónnymi číslami za obdobie od 22.08.2011 do 21.10.2011 poskytoval a žalovaný za tieto služby
právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, resp. súd v konaní nezistil, že by tak bol urobil. Aktívnu legitimáciu žalobcu súd považoval v uvedenej časti žaloby za preukázanú Prílohou č. 1 zo dňa 24.06.2013 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 2002.
Nezaplatením faktúr č. 1025018888, spl. 14.11.2011 a č. 1024132197 spl. 12.10.2011 za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažných záväzkov, a tak mu vznikla dňom nasledujúcim po ich splatnosti povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení do 31.01.2013. Výšku úrokov z omeškania súd nepovažoval za dohodnutú, žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 9% ročne, ktorá úroková sadzba nie je v rozpore s úrokovou sadzbou určenou zákonom v súvislosti s § 517 Obč. zák. a vl. nar. 87/1995 Z.z. (ZÚS ECB 1% + 8%). Na základe uvedeného súd žalobe v časti o zaplatenie 404,21 eura spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku uvedené.
Pokiaľ ide o nároky žalobcu uplatnené žalovanými sumami vo výške 548,-- eur podľa fa.č. 1027986429 (poplatok za upomienku vo výške 3,50 eura a zmluvná pokuta vo výške 544,50 eura), fa. č. 1022576314 (na sumu 256,85 eura, v ktorom prípade dôvod fakturácie konaním zistený nebol) a fa. č. 1026692761 (poplatok za odpojenie 20,-- eur), súd tieto nároky v prejednávanom spore nepovažoval za preukázané. Pre dojednanie zmluvnej pokuty zákon vyžaduje písomnú formu a v prípade dojednania zmluvnej pokuty, jej výška, resp. spôsob jej výpočtu, musí byť dostatočne určitý. Jednoznačne musí byť dojednané, pre porušenie ktorej konkrétnej povinnosti sa zmluvná pokuta dojednala. Súd nezistil, ktoré ustanovenie zo zmlúv o pripojení, resp. ktorej z nich, ale ani ktoré ustanovenie Rámcovej zmluvy odôvodňuje uplatnenie zmluvnej pokuty a jej výšku. V súdnom konaní v prejednávanej veci každý účastník nesie bremeno tvrdenia a súčasne bremeno dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia. Pri týchto nárokoch tak, ako sú uvedené, žalobca v podstate nič netvrdil, resp. v žalobe uviedol, že aj podľa týchto faktúr ide o cenu poskytnutých služieb, čo ale nepreukázal. Súd nezistil ani to, či a kedy žalobca odstúpil od zmluvy o pripojení a od ktorej. Na základe uvedeného súd žalobu v časti týkajúcej sa týchto nárokov žalobu zamietol.
Nárok na náhradu trov konania vznikol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalovanému, keďže mal v konaní pomerný úspech (bol úspešnejší ako žalobca). Súd však žalovanému náhradu trov konanie nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolanie podal v časti zamietnutého nároku na zmluvnú pokutu vo výške 544,50 eura, ktorá vyplýva z čl. 5 bod 5.2. rámcovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 08.07.2011. Podľa tohto článku v prípade odstúpenia od zmluvy alebo jednostranného ukončenia tejto zmluvy je žalovaný povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu podľa vzorca Q = 330,- eur + (2 x (DxMx0,235)). Súčasne žalobca ako prílohu odvolania zaslal odstúpenie od zmluvy spolu s doručenkou. Ďalej uviedol, že nebol vyzvaný na prípadnú špecifikáciu žalovanej sumy a predloženie ďalších dôkazov. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 13.10.2015. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil stav a vec správne právne kvalifikoval. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému okrem iného i zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 544,50 eura. Keďže z predložených dôkazov žalobcom ako prílohy k podanej žalobe tento nárok žalobcu podľa názoru prvostupňového súdu nebol preukázaný, výzvou zo dňa 18.08.2014 na zaplatenie súdneho poplatku súd prvého stupňa súčasne vyzval žalobcu aby v lehote 10 dní predložil súdu doklady preukazujúce čo do dôvodu a výšky nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V reakcii na túto výzvu
podaním zo dňa 10.09.2014 žalobca zaslal súdu len prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 2002 s označením žalovaného. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 23.10.2014. V predvolaní na toto pojednávanie súd poučil účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 OSP). Žalobca i napriek tomuto poučeniu súdom žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku na zmluvnú pokutu nepredložil a vo veci nariadeného pojednávania na deň 23.10.2014 sa nezúčastnil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, že v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním predloženými dôkazmi nepreukázal svoj nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca až v podanom odvolaní predložil súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.11.2011, ako predpoklad povinnosti žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty (viď čl. 5, bod 5.2. rámcovej zmluvy zo dňa 08.07.2011), na ktoré však odvolací súd nemohol prihliadať, keďže neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 205a) ods. 1 OSP. Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žalovaný žiadne odvolacie trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP). Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.