Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-303-2015.pdf
PDF · 85.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/303/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Garbiarska 5, proti odporkyni: A. T., F.. XX.XX.XXXX, F. T. U. XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou T.. U. E., J. Q.P. O. B. Z. J. S., o zaplatenie 55,55 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,55 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55,55 eura od 02.12.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 65,32 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Frajta, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Garbiarska 5, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým na tunajší súd dňa 02.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 55,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55,55 eura od 02.12.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že pri cestovaní dopravným prostriedkom (autobusom) navrhovateľa dňa 01.12.2012 sa odporkyňa nepreukázala platným cestovným lístkom. Navrhovateľ (kontrolný pracovník) jej preto uložil povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eura a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 55 eura, t.j. spolu 55,55 eura. Odporkyňa túto sumu napriek písomnej upomienke doteraz nezaplatila.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 7Ro/722/2013 - 14 dňa 26.03.2014. Pretože predmetný platobný rozkaz nebolo možné odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd uvedený platobný rozkaz uznesením č. k. 7Ro/722/2013 - 35 zo dňa 25.05.2015 v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) zrušil.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, preto jej v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP ustanovil opatrovníčku. Opatrovníčka odporkyne sa k žalobe nevyjadrila.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to návrhom na začatie konania, Mestským prepravným poriadkom navrhovateľa a tarifou mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok navrhovateľa zo dňa 01.12.2012, výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 06.12.2012.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa dňa 01.12.2012 o 05.25 hod., na linke č. A15, č. voza 3329, v Košiciach cestovala bez cestovného lístka. Odporkyni bola za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vyrubená povinnosť zaplatiť sankčnú úhradu 55 eur a cestovné 0,55 eura. Túto povinnosť si odporkyňa nesplnila.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len Zákon o cestnej doprave), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, vydanej navrhovateľom, je výška úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka 55,- eura.
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou má súd za to, že návrh na začatie konania je dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom sa na výzvu osoby oprávnenej kontrolovať prepravné doklady nepreukázala platným prepravným dokladom tak, ako to bola povinná (§ 14 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej doprave). Súd preto návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie cestovného vo výške 0,55 eura a sankčnej úhrady vo výške 55 eur, ktorú možno vyrubiť až do výšky stonásobku základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav podľa § 17 ods. 2 Zákona o cestnej doprave.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd mal preukázané, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením cestovného a sankčnej úhrady, pretože nesplnila svoj záväzok riadne a včas v deň kontroly, t. j. 01.12.2012. Uplatnenie úroku z omeškania navrhovateľom z istiny 55,55 eura vo výške 8,75 % ročne od 02.12.2012 je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, preto súd nároku navrhovateľa ohľadne uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej a priznanej istiny (cestovného a sankčnej úhrady) taktiež vyhovel.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko návrhu na začatie konania bolo vyhovené v plnom rozsahu. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej výške 65,32 eura pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 48,82 eura (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na začatie konania) po 16,60 eura a 2 x režijný paušál á 7,81 eura).
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporkyni v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinná (odporkyňa) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (navrhovateľ) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).