Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/237/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporcovi: I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, občan SR v konaní o zaplatenie 69,65 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.9.2014 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 69,65 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne so sumy 43,82 eur od 18.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 9,39 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 16,44 eur od 18.11.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu odporcu a jeho právneho predchodcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvou o pripojení. Poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca a odporca uzatvorili v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat Klasik. Navrhovateľ v podanom návrhu neuviedol dátum uzatvorenia tejto zmluvy a ani predmetnú Zmluvu o pripojení nepredložil. Ďalej uviedol, že na základe uvedenej zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas, avšak odporca si svoju povinnosť neplnil a faktúry neuhradil.

.

Slovak Telekom a navrhovateľ uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 a predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa.

K návrhu navrhovateľ pripojil: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, faktúru za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011, faktúru zo obdobie od 1.9.2011 do 30.9.2011, faktúru za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2011 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013.

Súd výzvou zo dňa 29.9.2014, doručenou navrhovateľovi 8.10.2014 vyzval ho na predloženie dôkazov, okrem iného aj Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a to v lehote 15 dní.

Navrhovateľ na túto výzvu nereagoval.

Súd následne doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi spolu s návrhom na vyjadrenie a zároveň navrhovateľovi zaslal urgenciu dožiadania zo dňa 29.9.2014. Predmetnú urgenciu zástupca navrhovateľa prevzal 4.12.2014, na túto opakovane nereagoval. Dňa 19.3.2015 súd realizoval opakovanú urgenciu na predloženie horeuvedeného listinného dôkazu, ktorá bola doručená právnym zástupcom navrhovateľa dňa 24.3.2015.

Dňa 1.4.2015 navrhovateľ doručil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 a listinu, na ktorej je uvedených niekoľko mien, medzi inými aj meno odporcu, avšak z tohto listinného dôkazu nie je zrejme o aký doklad ide, čoho sa týka, listina je bez akéhokoľvek názvu a dátumu.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol spolu s prílohami doručený do vlastných rúk písomne nevyjadril.

Na pojednávanie nariadené na deň 13.10.2015 sa účastníci nedostavili, predvolanie mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili, a preto súd vo veci pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti v zmysle ust. s prihliadnutím na obsah spisu a predložené dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, ďalej oboznámil faktúru za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011, faktúru zo obdobie od 1.9.2011 do 30.9.2011, faktúru za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2011 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. a odporca mali uzavrieť v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat Klasik. Navrhovateľ v podanom návrhu neuviedol dátum uzatvorenia tejto zmluvy a ani predmetnú Zmluvu o pripojení nepredložil.

.

Ďalej uviedol, že na základe uvedenej zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas, avšak odporca si svoju povinnosť neplnil a faktúry neuhradil.

Faktúrou č. 0731001907 zo dňa 31.8.2011, splatnou 17.9.2011, na sumu 43,82 eur vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi jednorazový poplatok za Magio Sat a aktiváciu magio Boxu a nájom, ďalej faktúrou č. 7732002726, zo dňa 30.9.2011 splatnou dňa 17.10.2011, na sumu 9,39 eur vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi poplatok za službu Magio a ostatné služby a faktúrou č. 3733000446 zo dňa 31.10.2011 splatnou 17.11.2011 na sumu 16,44 eur vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi pravidelné poplatky, Magio Sat Klasik, TV balíček HBO a ostatné spolu na sumu 16,44 eur.

Uplatnený nárok navrhovateľ zdôvodňoval tým, že uvedené faktúry neuhradil.

Žiadne ďalšie skutočnosti na zdôvodnenie základu a výšky uplatneného nároku v konaní neuviedol.

Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť a táto musí byť zamietnutá. Zo strany navrhovateľa totiž v konaní nebolo unesené dôkazné bremeno pokiaľ ide o vznik zmluvného vzťahu a s tým súvisiacu výšku uplatneného nároku.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania sa sporové veci na súdoch prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za

zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania.

Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z je už v samotnej žalobe pravdivo opísať rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K žalobe je tiež povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( ).

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového občianskeho súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( a a ). medzi

ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by .bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v Zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi konania, avšak navrhovateľ ani vôbec neuviedol deň kedy malo dôjsť k uzatvoreniu tejto zmluvy.

Navrhovateľ v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi navrhovateľom a odporcom bol záväzkový vzťah z ktorého mu vznikla pohľadávka voči odporcovi, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom skutočne platne vznikol, v tomto záväzkovom vzťahu vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporcovi v určitej výške. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na odporcovi, aby vyvrátil tvrdenie navrhovateľa, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, navrhovateľ by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa v návrhu bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Zmluvu o pripojení, na ktorú sa v návrhu odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Túto svoju povinnosť si navrhovateľ nesplnil, nakoľko súdu nepredložil základný listinný dôkaz a to predmetnú Zmluvu o pripojení, a to aj napriek opakovaným urgenciám. Teda navrhovateľ nepreukázal vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Vzhľadom na uvedené možno taktiež konštatovať, že navrhovateľ súdu nepreukázal ani dôvodnosť výšky ním uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej Zmluve o pripojení. Listinu, ktorú navrhovateľ predložil /č.l. 31/ nemožno považovať za predloženie požadovaného dôkazu, nakoľko z neho nie je zrejme o aký doklad ide, čoho sa týka.

Navrhovateľ v uznesení súdu zo dňa 1.12.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 4.12.2014 bol poučený v zmysle a o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Súd žalobcovi svojou výzvou dal možnosť odstrániť nedostatok spočívajúci v predložení Zmluvy o pripojení. Napriek tejto súčinnosti zo strany súdu predpokladanej aj v k súčinnosti zo strany navrhovateľa nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať navrhovateľa, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov navrhovateľom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd návrhu nemohol vyhovieť a preto tento zamietol.

Súd naviac poznamenáva, že súd vo veci nariadil aj pojednávanie, aj keď vzhľadom na výšku sporu mohol rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, avšak navrhovateľ sa nedostavil ani na vytýčené pojednávanie a ani svoji neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Úspešný odporca návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia