Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-124-2015.pdf
PDF · 78.22 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/124/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, proti odporcovi: 1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 2/ mal. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F. zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o určenie otcovstva takto
rozhodol:
súd konanie v časti určenie otcovstva z a s t a v u j e ,
maloletého X. W., nar. XX.XX.XXXX z v er u j e do osobnej starostlivosti matky,
odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. W., nar. XX.XX.XXXX od 05.12. 2012 do budúcna mesačne vo výške 30 % životného minima pre neplnoleté a nezaopatrené dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku,
na zameškanom výživnom vo výške 945,56 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splátky po 5 eur mesačne, ktoré bude uhrádzať spolu s bežným výživným, pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky,
o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.3.2015 domáhala, aby súd určil, že otcom maloletého X. W., nar. XX.XX.XXXX z matky D. W., nar. XX.XX.XXXX je P. F., nar. XX.,X.XXXX. Maloletého navrhla súčasne zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi, aby súd uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky.
Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcu spoznala v roku 2011 ako slobodná matka, viackrát sa stretávali v U., kde sa intímne zblížili. V rozhodom čase pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom. Tento, keď sa o dieťati dozvedel, mal záujem o dieťa, avšak odkedy má nový vzťah s novou družkou, k otcovstvu sa priznať nechce. Žije sama s dvoma malými deťmi, pričom jej nepostačujú financie na ich starostlivosť.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci návrh mu bol doručený dňa 27.7.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, rodným listom maloletého X. W., nar. XX.XX.XXXX, vyjadrením kolízneho opatrovníka a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania uviedla, že otcom mal. dieťaťa je odporca. V čase kritickom pre splodenie dieťaťa sa intímne stýkala len s odporcom. Uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 250 eur, z toho uhrádza 70 eur na bývanie. Ďalšie výdavky má spojené s poskytovaním výživy pre ďalšie dieťa, nar. 3.9.2010, s týmito deťmi žije sama, iné výdavky nemá.
Odporca vo svojej výpovedi potvrdil otcovstvo k maloletému X. a je jeho biologickým synom. Odporca uviedol, že jeho príjem predstavuje sumu 20,30 eur mesačne titulom dávky v hmotnej núdzi, inak je nezamestnaný. Na výživu maloletého neprispieva, žije s matkou a otcom spolu v spoločnej domácnosti a svojou družkou, ktorá je toho času na materskej dovolenke, majú spolu dieťa, ktoré je vo veku dvoch mesiacov, iné deti odporca nemá. Odporca prejavil záujem stretávať sa s maloletým.
Navrhovateľka a odporca súhlasne vyhlásili že sú rodičmi maloletého a súhlasili že mal. X. W. sa bude volať priezviskom po nej, a to W..
Odporca súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
Opatrovník mal. dieťaťa sa na pojednávaní zúčastnil a súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, takisto súhlasil so zastavením konania vo vzťahu ku konaniu o určenie otcovstva, keďže došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov na vykonanom pojednávaní.
Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon", ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods.1 zákona, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu. Nakoľko v priebehu konania došlo medzi matkou mal. dieťaťa a odporcom k súhlasnému vyhláseniu o otcovstva k mal. X. W., súd s poukazom na ust. § 108 O.s.p. konanie o určenie otcovstva zastavil, v ďalšom konaní už prejednával iba úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Rodičia sa dohodli na priezvisku mal. X., a to na priezvisku W..
Podľa § 113 ods.2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 65 ods. 1 zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1/ zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2/ zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3/ zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4/ prvá veta zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5/ zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1/ zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1/ 2/ zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd zveril mal. X. W. do osobnej starostlivosti matky, pretože sú u nej zabezpečené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť a opateru a ani otec voči starostlivosti matky o dieťa nič nenamietal.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zobral do úvahy skutočnosť, že matka dieťaťa sa o dieťa osobne stará, vychádzal z potrieb mal. dieťaťa, tak ako má na mysli ustanovenie zákona o rodine a tiež zohľadnil zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ich majetkové pomery. Matka je na materskej dovolenke, otec dieťaťa je nezamestnaný, súd preto rozhodol o výške výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine. Súd priznal výživné od narodenia dieťaťa t.j. od 5.12.2012 vo výške životného minima pre nezaopatrené dieťa (výpočtom za december 2012- 26,56 eur, od januára do júna 2013 t.j. 26,56 eur x 6 = 159,36 eur, od júna 2013 do decembra 2013 - 6 x 27,13 eur = 162,78 eur, za rok 2014 - 12 x 27,13 eur = 325,56 eur, od januára 2015 do októbra 2015 - 10 x 27,13 eur = 271,30 eur, spolu zameškané výživné predstavuje sumu 945,56 eur). Dlžné výživné súd umožnil odporcovi splácať v splátkach po 5 eur až do úplného zaplatenia.
Súd dáva do pozornosti odporcovi, že súčasné minimálne výživné predstavuje sumu mesačne 27,13 eur, k tomu je potrebné pripočítať 5 eur, ktoré je povinný platiť na dlžnom výživnom až do úplného zaplatenia, výška výživného teda bude predstavovať, kým nedôjde k splateniu dlžného výživného, sumu 32,13 eur mesačne.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Osoby, ktoré sa vzdali práva na podanie odvolania, toto právo nemajú.