Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/80/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (povinný z vyživovacej povinnosti): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XC, D., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. apríla 2022, č.k. -83, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh povinného z vyživovacej povinnosti na zníženie výživného (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zníženia výživného na plnoletú dcéru, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili jeho životné podmienky a možnosti. Dňa 01.06.2020 utrpel vážny pracovný úraz, kedy došlo k vážnemu poškodeniu jeho zdravia, bol aj dlhodobo práceneschopný. Znížená pracovná schopnosť mala za následok výrazné zníženie jeho príjmu, pričom táto situácia stále trvá, navyše jeho zamestnávateľ F. E., F. s ním protiprávne jednostranne ukončil pracovný pomer, v dôsledku čoho podal na Okresný súd Piešťany v tejto veci žalobu, konanie sa vedie pod sp.zn. , ktoré nie je právoplatne skončené. Jeho jediným príjmom je príjem z nemocenských dávok 37,91 Eur denne do skončenia podporného obdobia, takže došlo k ním nezavinenému poklesu príjmu, jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje, nie je podľa lekárov pravdepodobné jeho zlepšenie. Z tohto dôvodu si uplatnil nárok na invalidný dôchodok, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Podľa neho na strane dcéry došlo k zmene tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej mesačný príjem vzrástol a tiež s manželom matky, čím tiež došlo k podstatnému zvýšeniu jej životnej úrovne. Nie je pravdou, že by o dcéru neprejavoval záujem, zrejme pod vplyvom svojej matky na jeho pokusy o nadviazanie kontaktu dcéra nereaguje, dokonca mu neoznamujú ani základné informácie o jej živote a plánoch. K podaniu návrhu na zníženie výživného ho viedla zúfalá situácia, keď stratil zamestnanie a vzhľadom na zdravotný stav aj reálnu možnosť sa zamestnať, pričom o nemocenské dávky, ktoré teraz dostáva, onedlho príde. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. -74 zo dňa 03.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. -101 zo dňa 16.03.2016, ktorým súd manželstvo rodičov oprávnenej z vyživovacej povinnosti rozviedol. V tom čase maloletú oprávnenú zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 Eur mesačne, styk otca s maloletou neupravil. Maloletá v tej dobe mala trinásť rokov, navštevovala 8. triedu základnej školy, bola zdravá, nosila okuliare, žila s matkou v rodinnom dome jej rodičov. Matka oprávnenej bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 941,44 Eur, poberala rodinné prídavky, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Navrhovateľ žil sám v prenajatom dvojizbovom byte, bol zamestnaný u zamestnávateľa F. E., F. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.516,26 Eur. V tom čase s maloletou sa stretával nepravidelne, inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti povinný dosahuje mesačne príjem vo výške 1.175,50 Eur a to dávky nemocenského poistenia. Z oznámenia spoločnosti F. E., F., vyplynulo, že ukončili s povinným pracovný pomer na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny. V prípade zotrvania v pracovnom pomere by bol čistý mesačný príjem povinného 1.700 Eur. Matka oprávnenej dosahuje v súčasnosti čistý mesačný príjem vo výške 1.088 Eur. Povinný si dňa 14.04.2021 uplatnil nárok na invalidný dôchodok od 01.04.2021, o ktorom nároku doposiaľ nebolo sociálnou poisťovňou rozhodnuté. Z lekárskych záznamov vyplynulo, že povinný dňa 01.06.2020 utrpel pracovný úraz, pri ktorom utrpel viaceré zlomeniny (3x zlomenina panvy, 1x zlomenina lopatky). Absolvoval rehabilitácie v Kúpeľoch Lúčky a v Hlohovci, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu pre problémy s chrbticou, nie je plne fyzicky výkonný, bez indikácie k operácii, pre bolesti a krvácanie pri stolici mu bola 25.03.2022 stanovená diagnóza trombosis perinalis. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine. Súd skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania. Od poslednej úpravy výšky výživného uplynulo viac ako 6 rokov. Oprávnená dosiahla plnoletosť, má 19 rokov, študuje 5. ročník strednej školy, je staršia, vyspelejšia, s čím súvisí aj zvýšenie jej pravidelných výdavkov. Býva v rodinnom dome spolu s matkou, jej manželom, matke na bývanie neprispieva. Má zvýšené výdavky spojené so stravou, nakoľko má histamínovú intoleranciu. Inak sú výdavky pravidelné bežné, primerané jej veku. Tieto sú vo výške 479 Eur mesačne. Matka oprávnenej sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vydala, jej príjem sa zvýšil zo sumy 941 Eur na 1.088 Eur, príjem jej manžela je vo výške 1.700 až 1.800 Eur mesačne. Spolu s manželom vlastnia 2 osobné motorové vozidlá zn. Škoda Octavia, rok výroby 2009 a 2013. Povinný poberá dávky nemocenského poistenia vo výške 37,97 Eur/deň t.j. 1.175,50 Eur pri 31. dňovom mesiaci. K 14.12.2021 došlo u neho k skončeniu pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď zo strany zamestnávateľa napadol žalobou, ktoré konanie doposiaľ nie je skončené. Jeho príjem sa znížil zo sumy 1.516,26 Eur na 1.175,50 Eur. Došlo u neho k zmene aj tým, že si zakúpil dvojizbový byt na hypotekárny úver, vo februári 2020 si zakúpil osobný automobil za 16.200 Eur. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 791,33 Eur. V dôsledku zmeny zdravotného stavu požiadal dňa 14.04.2021 o priznanie invalidného dôchodku. Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že nedošlo k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane povinného navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V prvom rade súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že naposledy došlo k úprave výživného pred viac ako šiestimi rokmi, oprávnená prešla zo základnej na strednú školu, ktorú už ukončuje maturitou. Pravidelné výdavky oprávnenej sú 479 Eur, ktoré však nezahŕňajú úhradu nákladov na bývanie, na ktorých sa podieľa v plnej miere jej matka. Došlo k zníženiu príjmu povinného z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak takéto zníženie nie je trvalé. V prípade, ak by došlo k zmene pracovnej schopnosti povinného, v dôsledku priznanej invalidity a následne z toho dôvodu by nemohol dosahovať taký príjem, aby bol schopný plniť si stanovené výživné, bol by tu dôvod na jeho zníženie. V prejednávanej veci však o takýto prípad zatiaľ nejde. Aktuálny príjem povinného pozostávajúci z nemocenských dávok je dostatočný, aby bol schopný uhrádzať stanovené výživné. Výška nemocenských dávok je 1.175,50 Eur a jeho pravidelné výdavky aj s výživným sú 1.091,33 Eur, súd dodáva, že výdavok povinného za zubné ošetrenie 300 Eur nie je možné považovať za pravidelný. Je nespochybniteľné, že povinný v júni 2020 utrpel vážny pracovný úraz, ale nie je úlohou súdu zaoberať sa tým, či došlo k zmene jeho pracovnej schopnosti. Súd vychádzal tiež zo skutočnosti, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru povinného z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, avšak konanie o neplatnosti výpovede nebolo doposiaľ skončené. Aj prípadné určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru povinného by nemalo vplyv na jeho príjmové možnosti, keďže tieto by boli ešte vyššie, ako len z dávok nemocenského poistenia. Súd tiež považoval za potrebné poukázať na to, že aj napriek pracovnému úrazu, ktorý povinný utrpel, po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej 10 mesiacov, nastúpil u svojho zamestnávateľa na tú istú pozíciu, z ktorej mal pred ukončením pracovného pomeru riadny príjem. Doplnenie dokazovania výsluchom manžela matky oprávnenej súd nepovažoval za hospodárne a účelné, keďže v konaní oprávnená uviedla aký je jeho príjem. Navyše príjem manžela matky oprávnenej sa premieta len do životnej úrovne matky oprávnenej ako druhej povinnej osoby na výživné, prípadne aj oprávnenej, ak žijú v spoločnej domácnosti. V žiadnom prípade nemôže kompenzovať povinnosť rodiča podieľať sa na výžive svojho dieťaťa. Aj prípadné vykonanie tohto dôkazu, ako aj ďalších dôkazov a to dopytom na zamestnávateľa, a zisťovanie príjmu, ktorý povinný dosahoval z pracovného pomeru, by nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci, keďže súd dospel k záveru, že na strane povinného nedošlo k takému podstatnému zníženiu príjmu, ktoré by mu neumožňovalo uhrádzať výživné vo výške 300 Eur. Aj z dávok nemocenského poistenia, ktoré sú mu vyplácané, je schopný platiť popri svojich pravidelných výdavkoch výživné v stanovenej výške. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre oprávnenú, preto návrh povinného na zníženie výživného zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, pretože v odôvodnení sa súd riadne nezaoberal jeho argumentami, pre ktoré podal návrh na zníženie výživného. Rozhodnutie neodôvodnil súd v medziach zákona, čím odňal povinnému možnosť konať pred súdom. Napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V doplnenom návrhu podrobne špecifikoval zmenu zdravotného stavu, ktorá zmena spočívala v zhoršení zdravotného stavu ako následku pracovného úrazu. Podrobne opísal a preukázal lekárskymi správami druh a charakter jeho mnohopočetných ochorení, ktoré ho postupne pripravili o spôsobilosť vykonávať svoju prácu. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že trpí mnohými ochoreniami, ktoré mu znemožňujú pracovať a z ich charakteru je zrejmé aj to, že vzhľadom na vek povinného je zmena jeho pracovnej spôsobilosti nevratná. Protistrana tvrdenia o jeho zdravotnom stave nespochybňovala. Z rozsudku nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru o dočasnosti zníženia príjmu následkom dočasnej pracovnej neschopnosti. Z odôvodnenia nie je zrejmé z akého dôvodu má prichádzať k zmene pracovnej schopnosti povinného v dôsledku priznanej invalidity. Nakoľko k zmene pracovnej schopnosti prichádza v dôsledku úrazu alebo ochorenia a nie v dôsledku rozhodnutia o priznaní invalidity. Súd bol povinný prihliadať na charakter ochorení preukázaných lekárskymi správami povinného a nepostupoval správne, keď založil svoje rozhodnutie v tom smere, v podstate na úvahe, že kto nemá priznaný invalidný dôchodok, je v podstate zdravý a jeho pracovná spôsobilosť je nezmenená až do rozhodnutia príslušného orgánu o invalidite. Napr. z vyšetrenia B. D. z júna 2020 vyplýva, že bol prepustený z hospitalizácie po polytraume následkom pracovného úrazu. Ďalej vyplýva, že pacient utrpel zlomeninu lopatky krížovej kosti, jednostrannú zlomeninu lonovej kosti s posunutím úlomkov, zlomeninu okraja acetabula. Tiež vyplýva z lekárskych správ, že musel absolvovať hospitalizáciu, kúpeľné liečby a rehabilitácie. Trpí dextrokonveksnou skoliózou L chrbtice, osteochondrózou, plochou dorzálnou protrúziou diskov a anulárnou fisurou. Napadnutý rozsudok trpí tiež skutkovými vadami, pretože súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Súd uviedol, že pravidelné výdavky oprávnenej sú vo výške 479 Eur. Oprávnená však výšku svojich výdavkov tvrdila len príkladmo a zrejme odhadom, nepreukázala ju. Uvádzala, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej terajším manželom. Pokiaľ ide o príjem B. G., súd sa uspokojil len s tvrdením oprávnenej, že tento pracuje v Nemecku a má príjem z pracovnoprávnej činnosti vo výške 1.700 alebo 1.800 Eur. Jeho príjem je podstatne vyšší, preto ho navrhol vypočuť. Príjem manžela matky nemá kompenzovať povinnosť rodiča podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, ak sa ale príjem premieta do životnej úrovne matky, ako druhej povinnej osoby, a aj oprávnenej keďže žijú v spoločnej domácnosti, je takou skutkovou otázkou, ktorú je potrebné skúmať. Príjem domácnosti, v ktorej žije oprávnená, je nadštandardný. V situácii, keď na strane jednej oprávnená z vyživovacej povinnosti žije v blahobytnej domácnosti a na strane druhej povinný sa ocitol nie vlastnou vinou v existenčnom ohrození a naviac je chorý, žije sám, nemocenské dávky sú jeho jediným príjmom s perspektívou nízkeho invalidného dôchodku, nie je podľa názoru povinného možné sa uspokojiť so všeobecným konštatovaním, že majetkové pomery domácnosti, v ktorej žije oprávnená, sú bez právnej relevancie k výške výživného len preto, že táto domácnosť je tvorená otčimom oprávnenej. Poukázal tiež na to, že oprávnená z vyživovacej povinnosti s povinným z vyživovacej povinnosti odmieta udržiavať akýkoľvek styk, neinformuje ho o svojom štúdiu a o povinného neprejavuje žiaden záujem. V ťažkej životnej situácii, v ktorej sa ocitol, neposkytla mu potrebnú pomoc a namiesto toho žiadala od neho výživné v nezmenenej výške, hoci vedela o závažnosti jeho zdravotného stavu a tiež o tom, že prišiel o prácu. Navrhol rozsudku zrušiť a vec súdu prvej inštancie vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Oprávnená sa k odvolaniu písomne vyjadrila. Uviedla, že čo sa týka zdravotného stavu jej otca, tento na pojednávaní sám uviedol, že keď sa po úraze a práceneschopnosti vrátil do práce, pracoval naďalej na tej istej pozícii. Z oznámenia jeho zamestnávateľa vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorá bola u neho zlá, viackrát bol upozornený na jej porušenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že stratil zamestnanie v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky ohľadne príjmu súčasného manžela matky oprávnenej, túto nepovažuje za opodstatnenú, nemala presnú vedomosť o názve spoločnosti, v ktorej manžel matky pracuje. Jeho približný príjem je 1.700 až 1.800 Eur. Nie je pravdou, že je podstatne vyšší. Predložila kópiu výplatnej pásky manžela matky za mesiac jún 2022, kedy mal príjem netto 2.029 Eur, značnú časť príjmu spotrebuje v zahraničí na svoju stravu, keďže počas týždňa sa tam zdržiava. Manžel jej matky však nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. Otec o ňu od rozvodu neprejavuje žiadny záujem, ani ju nekontaktuje, stretli sa len niekoľkokrát, o ňu sa vôbec nezaujíma, nijakým spôsobom sa od rozvodu nepodieľal na starostlivosti o ňu, nezaujímal sa o jej štúdium, všetko potrebné jej zabezpečuje matka v súčasnosti spolu aj s jej manželom. Otec ju vôbec nekontaktoval ani ohľadom nižšieho výživného, svojvoľne začal zasielať nižšie výživné, ktoré postupne znižoval, v súčasnosti na sumu 50 Eur, ktorá pri dnešných cenách absolútne nepostačuje na pokrytie jej základných životných potrieb, a to aj s poukazom na skutočnosť, že bola v súčasnosti prijatá na štúdium na vysokej škole, čo si vyžiada zvýšené náklady. Rozhodnutie o prijatí na vysokú školu doložila k vyjadreniu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Povinný k vyjadreniu oprávnenej uviedol, že ak by si oprávnená preštudovala predloženú lekársku dokumentáciu, tak aj ako laik by z týchto listín musela zistiť, že zdravotný stav jej otca sa začal po prepustení z úvodnej akútnej liečby postupne zhoršovať. Nič na veci nemení ani to, že v určitých veľmi krátkych obdobiach nastúpil do práce, vzhľadom na progredujúce ochorenia spôsobené úrazom a vzhľadom k fyzicky náročnému charakteru jeho práce, bol nútený znovu výkon práce pre zdravotnú nespôsobilosť prerušiť. Jedným z dôvodov, prečo sa snažil s ochorením bojovať a pracoval napriek svojej chorobe, bola aj existencia vyživovacej povinnosti. Vynakladal námahu aj na boj s chorobou, činil tak aj v neposlednom rade preto, aby mohol dcére platiť výživné. Až protiprávne rozviazanie pracovného pomeru ho donútilo podať návrh na zníženie výživného. Nenapáda odvolaním, že by sa domnieval, že manžel matky by mal vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, ale preto, že konštatovanie súdu o pomeroch oprávnenej, teda nie len o príjmoch osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, ale aj o výdavkoch oprávnenej, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a že sa príjem osoby žijúcej v spoločnej domácnosti s oprávnenou premieta do životnej úrovne matky oprávnenej ako druhej povinnej osoby na výživné, ale aj oprávnenej, keďže žijú v spoločnej domácnosti a že preto ide o takú skutkovú otázku, ktorú je potrebné skúmať. Ani predloženie jednej výplatnej pásky na jeho názore nič nemení, pretože môže ísť o ojedinele nízky príjem. Ohľadne tvrdenia a preukázania svojich výdavkov oprávnená vo vyjadrení neuviedla nič. O dcéru od rozvodu záujem prejavoval, pričom dcéra mala k nemu odmietavý postoj. O zdravotných problémoch vedela, ohľadne nižšieho výživného oprávnenú kontaktoval, táto odmietla dohodu o znížení výživného.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a 7 ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na dôvody odvolania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zníženie výživného na oprávnenú A. B., plnoletú dcéru navrhovateľa A. B., a to zo sumy 300 Eur mesačne na 50 Eur mesačne, s účinnosťou od 10.01.2022. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne ( ). Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu povinného odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže odvolateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam odvolací súd udáva nasledovné:

Základom odvolacej argumentácie odvolateľa je tvrdenie, že jeho aktuálne príjmy sú nepostačujúce na platenie výživného v sume určenej predchádzajúcim rozhodnutím, nakoľko prišiel o doterajšiu prácu a jeho príjmy poklesli bez jeho zavinenia aj v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu.

Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že v preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy od posledného rozhodovania o výživnom síce došlo na strane otca k zmene pomerov, avšak nie k takej podstatnej, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného. Pokiaľ navrhovateľ svoj návrh na zníženie výživného založil na argumentácii o poklese jeho príjmov oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné pôvodne určené v roku 2020, odvolací súd musel konštatovať, že bol preukázaný pokles príjmov otca, avšak treba vychádzať z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov aktuálnych, majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná, musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Ako vyplýva z obsahu spisu, výživné bolo naposledy určené pred viac ako šiestimi rokmi sumou 300 Eur mesačne, keď v tej dobe oprávnená mala trinásť rokov, navštevovala ôsmu triedu základnej školy, matka dosahovala príjem 941 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemala, otec dosahoval príjem 1.516 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti sa zhoršil zdravotný stav otca, avšak s takýmto zhoršeným zdravotným stavom nastúpil po skončení pracovnej neschopnosti do zamestnania k tomu istému zamestnávateľovi na tú istú pracovnú pozíciu. Tento pracovný pomer však skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ skončenie tohto pracovného pomeru rozporuje, podal žalobu na súd o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie doposiaľ nebolo skončené. V súčasnosti poberá mesačne príjem vo výške 1.175,50 Eur, ktorý predstavujú dávky nemocenského poistenia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že aj z príjmu, ktorý v súčasnosti otec poberá, je síce nižší, avšak sumu 300 Eur mesačne je otec schopný z tohto príjmu na výživu svojej plnoletej dcéry poukazovať. Odvolací súd má za to, že súd správne zhodnotil zdravotný stav otca, ktorý je zhoršený, avšak napriek tomuto zhoršenému stavu riadne bol otec v pracovnom procese, ktorý skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa a nie z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa. Pokiaľ sa týka ďalšej odvolacej námietky, a to že oprávnená býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom, ktorý dosahuje vyšší príjem ako bol uvedený a tak má plnoletá dcéra vyšší životný štandard, správne súd prvej inštancie túto skutočnosť zdôvodnil, prečo nedoplnil dokazovanie výsluchom manžela matky a tiež prečo nepovažoval za podstatnú výšku príjmu manžela matky. Manžel matky nemá vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére, jeho príjem je potrebné zisťovať len z dôvodu, či matka oprávnenej nemá voči svojmu manželovi vyživovaciu povinnosť, poprípade pre prípad nákladov spojených s chodom domácnosti, na ktorých sa je povinný podieľať aj manžel oprávnenej. Plnoletá dcéra sa však na nákladoch spojených s vedením domácnosti nepodieľa, tieto uhrádza matka a jej manžel. Výdavky, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, boli bez uvedenia nákladov spojených s bývaním plnoletej dcéry, takže správne súd prvej inštancie vyhodnotil postavenie manžela matky v spore o výšku výživného na oprávnenú. Pokiaľ sa týka namietaných výdavkov na oprávnenú, tak táto od posledného rozhodnutia súdu prvej inštancie je o šesť rokov staršia, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady spojené s jej výživou, a to aj tým, že zo základnej školy prešla na strednú školu, ktorú ukončila maturitou a začala študovať na vysokej škole, o čom doložila rozhodnutie o prijatí na vysokoškolské štúdium, takže bežné výdavky spojené so školskými potrebami, ako aj ďalšie výdavky spojené s ošatením, mobilným telefónom, internetom, stravovaním, ktoré sú zvýšené z dôvodu histamínovej intolerancie, v dôsledku ktorej musí držať bezlepkovú a bezlaktózovú dietu, a tiež zvýšené z dôvodu atopického ekzému, odvolací súd považoval vo výške uvedenej oprávnenou za primerané.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok prvej inštancie považoval za vecne správny, a preto ho v súlade s ust. potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s .

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).