Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-133-2015.pdf
PDF · 101.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Beck International s.r.o., IČO: 62 741 438, so sídlom Blatecká 3344, Mělník, Česká republika, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava, proti žalovanej: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, v konaní zastúpená Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, o zaplatenie 1.087,84 eur s prísl., takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 209,30 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.4.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.087,84 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou riadne založenou na území Českej republiky a predmetom podnikania žalobcu je predaj spotrebného tovaru, a to buď priamo alebo na splátky. Žalobca prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou BECK EUROPE s.r.o. pohľadávky právneho predchodcu. Poukázal na to, že právny predchodca uzatvoril dňa 3.9.2012 s X. Y., zomrelým dňa XX.X.XXXX, štátnym občanom Českej republiky, kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX. Za objednaný a riadne prevzatý tovar mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu spolu vo výške 29.999,- Kč (t. j. 1.098,14 eur). Poručiteľ obdržal tovar, podľa zmluvy. Na základe uznesenia Okresného súdu v Opave zo dňa 24.11.2014, č.k. 20D 634/2014-51 nadobudla dedičstvo poručiteľa žalovaná. Čistá hodnota pozostalosti bola vyčíslená sumou 29.717,61,- Kč (t. j. 1.087, 84 eur) a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľov smrťou.
Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 8.7.2015, kde uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľ zomrel na území Českej republiky a dedičské konanie prebehlo na území Českej republiky, právny základ žaloby je absolútne neurčitý a nezrozumiteľný, keďže dedičské konanie sa riadi právnymi predpismi platnými na území Českej republiky v dobe úmrtia poručiteľa. Poukázala nato, že žalobca v rámci dedičského konania si žiadny nárok neuplatnil a v tomto prípade prichádza do úvahy námietka vecnej legitimácie účastníkov konania, keďže žalobca sa sám mohol aspoň čiastočne domáhať a byť uspokojený v rámci dedičského konania. V ďalšom žalovaná namietala neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že napriek zrejmému úmyslu účastníkov nebola kúpna zmluva uzatvorená požadovaným spôsobom a v zamýšľanej forme, keď na kúpnej zmluve chýba podpis predávajúceho a preto predloženú kúpnu zmluvu nie je možné považovať
za platne uzatvorenú. Ďalej nie je možné z predložených listín jednoznačne uzavrieť, či k odovzdaniu tovaru skutočne došlo, keďže podľa čl. II. Bod 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že k údajnému prevzatiu tovaru malo dôjsť pri podpise kúpnej zmluvy, čo však z predloženej listiny v žiadnom prípade nevyplýva a ďalej v čl.II. Bod 4 kúpnej zmluvy sa uvádza ako deň dodania tovaru 4.9.2012, ktorý je odlišný odo dňa, ako bola kúpna zmluva uzatvorená. Je zásadnou otázkou, či k prevzatiu tovaru poručiteľom v skutočnosti došlo, keď žalovaná do doby doručenia uznesenia nemala akúkoľvek vedomosť o údajnom záväzku poručiteľa, keďže v rámci súpisu majetku zahrnutého do pozostalosti neboli zahrnuté akékoľvek hmotné veci, ktoré by zodpovedali tovaru, z ktorého odobratia poručiteľom údajne vyplýva uplatňovaný nárok žalobcu. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.
Žalobca sa k týmto námietkam vyjadril a poukázal na to, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach podpísanej Prahe dňa 29.10.1992 ( ďalej ako "zmluva o právnej pomoci" ): " Listiny , ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. t. j. platí aj pre odpisy a preklady listín, ktoré boli overené. "
Podľa čísla 4 ods. 2 v zmluve o právnej pomoci: " listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú dôkaznú moc verejných listín tiež na území druhej zmluvnej strany ".
Podľa § 17 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov: "Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti ". Vzhľadom na skutočnosti, že konanie o dedičstve prebehlo v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky na území Českej republiky a bolo právoplatne ukončené rozhodnutím orgánu na prejednanie dedičstva podľa českej právnej úpravy oprávneného, nie je podľa názoru žalobcu dôvod vyjadrovať sa k odôvodnenosti uznesenia o dedičstve. Vzhľadom na to, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo právoplatne ukončené tak, ako to predpokladá právny poriadok Slovenskej republiky, je nesporné, že žalovaná ako jediná dedička zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou. V ďalšom poukázal na to, že neuplatnenie si peňažných nárokov v dedičskom konaní nebráni podaniu žaloby o zaplatenie na súde. Podľa ustanovenia § 175y ods.1 O.s.p.: "Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa ustanovenia § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve". Rovnako namietal, že argumentácia žalovanej vo vzťahu k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa nezakladá na platnom právnom poriadku. Nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu môže absencia podpisu vyvolávať absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod hnuteľných vecí. Nakoľko predmetom kúpy na základe kúpnej zmluvy boli veci hnuteľné, nie je na jej uzatvorenie potrebná písomná forma. Navyše aj v prípade, ak by takáto písomná forma bola zákonom vyžadovaná, prítomnosť podpisov na tej istej listine je vyžadovaná iba pri prevode nehnuteľností. Žalobca si teda nie je vedomý akejkoľvek skutočnosti, ktorá by určovala zmluvným stranám uviesť podpis na tej istej listine, respektíve postihovala absolútnou neplatnosťou zmluvu, by takýto podpis chýba. Argumentáciu uvedenú žalovanou žalobca považoval za účelovú a neopodstatnenú.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti.
V tejto právnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej , oboznámením sa s obsahom žaloby, s obsahom zmluvy označenej ako Kúpna zmluva, Okresného súdu v Opave číslo 20D 634/2014-51, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013, výpisom z obchodného registra a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom, ešte pod obchodným menom Beck Czech s.r.o. a právnym predchodcom žalovanej uzavretej dňa 3.9.2012, označenej ako „Kúpna zmluva“, súd zistil, že právny predchodca žalovanej mal prevziať tovar označený (nezrozumiteľne) pri podpise zmluvy konečnej sume DPH 29.999,- Kč, v článku II. zmluvy však vyplýva na rozdiel od vyššie uvedeného článku I. , že predmet kúpy bude dodaný dňa 4.9.2012, na adresu „dopsat č. OP“, na miesto určenia „složenkou“. Podľa článku III. zmluvy cena tovaru mala byť 29.999,- Kč, uhradená pri podpise zmluvy vo výške 200,- Kč, a doplatok
kúpnej ceny mal byť realizovaný vo výške 29.799,- Kč. Pri platobných podmienkach boli dojednané, avšak nevyplnené (formulárovou zmluvou), rôzne alternatívy zaplatenia kúpnej ceny.
Nasleduje dátum 3.9.2012, podpis toho, kto zmluvu spracoval, podpis zákazníka a podpis obchodného zástupcu a pečiatka.
Podľa čl. 16 nariadenia ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
Podľa § 10 zák. č. 97/1963 Zb., záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Podľa § 5 zák. č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele, obchodní praktika je klamavá, a) je-li při ní užit nepravdivý údaj, b) je-li důležitý údaj sám o sobě pravdivý, ale může uvést spotřebitele v omyl vzhledem k okolnostem a souvislostem, za nichž byl užit, c) opomene-li podnikatel uvést důležitý údaj, jenž s přihlédnutím ke všem okolnostem lze po podnikateli spravedlivě požadovat; za opomenutí se považuje též uvedení důležitého údanesrozumitelným nebo nejednoznačným způsobem, nebo vede-li způsob prezentace výrobku či služby, včetně srovnávací reklamy, nebo jejich uvádění na trh k záměně s jinými výrobky či službami, nebo rozlišovacími znaky jiného podnikatele.
Podľa § 1701 zák. č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníku znění účinné od 1.1.2014, dluhy zůstavitele přecházejí na dědice, ledaže zákon stanoví jinak. Dědic je zavázán k úhradě nákladů zůstavitelova pohřbení a opatření zůstavitelova hrobového místa, ledaže tyto náklady byly z pozůstalosti uhrazeny podle § 114 odst. 2.
Podľa § 43 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku znění účinné od 1. 9. 2012 do 31.12.2012, teda v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy účastníci jsou povinni dbát, aby při úpravě sml 40/1964 Sb. znění účinné od 1. 9. 2012 do 31. 12. 2012uvních vztahů bylo odstraněno vše, co by mohlo vést ke vzniku rozporů
Podľa § 49 Občanského zákonníku, právní úkon je neplatný, jestliže jej jednající osoba učinila v omylu, vycházejícím ze skutečnosti, jež je pro jeho uskutečnění rozhodující, a osoba, které byl právní úkon určen tento omyl vyvolala nebo o něm musela vědět. Právní úkon je rovněž neplatný, jestliže omyl byl touto osobou vyvolán úmyslně. Omyl v pohnutce právní úkon neplatným nečiní.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občanského zákonníku, dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
Podľa § 55 Občanského zákonníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 55 Občanského zákonníku (1) Spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.
(2) Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění. (3) Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, kterávylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli způsobena smrt či újma na zdraví, stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele, zavazují spotřebitele k plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy.
Podľa § 488 Občanského zákonníku, závazkovým vztahem je právní vztah, ze kterého věřiteli vzniká právo na plnění (pohledávka) od dlužníka a dlužníkovi vzniká povinnost splnit závazek.
Podľa § 489 Občanského zákonníku, závazky vznikají z právních úkonů, zejména ze smluv, jakož i ze způsobené škody, z bezdůvodného obohacení nebo z jiných skutečností uvedených v zákoně.
Podľa § 494 Občanského zákonníku, platného závazku je dlužník povinen něco dát, konat, něčeho se zdržet nebo něco trpět a věřitel je oprávněn to od něj požadovat.
Podľa § 495 Občanského zákonníku, platnosti závazku nebrání, není-li vyjádřen důvod, na základě kterého je dlužník povinen plnit. Věřitel je však povinen prokázat důvod závazku, s výjimkou cenných papírů hromadně vydaných nebo jiných cenných papírů, pro které je zákonem stanoveno, že věřitel tuto povinnost nemá.
Podľa § 588 Občanského zákonníku, z kupní smlouvy vznikne prodávajícímu povinnost předmět koupě kupujícímu odevzdat a kupujícímu povinnost předmět koupě převzít a zaplatit za něj prodávajícímu dohodnutou cenu.
Podľa § 591 Občanského zákonníku, není-li dohodnuto jinak, ani není-li to obvyklé, jsou účastníci povinni plnit bez zbytečného odkladu. Prodávající je oprávněn odevzdání předmětu koupě odepřít, nezaplatí- li kupující cenu včas. Odesílá-li se předmět koupě na místo plnění nebo určení, není kupující povinen zaplatit cenu, dokud nemá možnost si předmět koupě prohlédnout.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V zmysle ust. § 1701 zák. č. 89/2012 Sb. účinného od 1.1.2014 dlhy poručiteľa prechádzajú na dediča, ibaže by to zákon stanovil inak. V danom prípade súd mal preukázané z uznesenia sp.zn. 20D 634/2014-51 Okresného súdu v Opave, Česká republika, že žalovaná ako sestra na základe dohody dedičov nadobudla čistú hodnotu pozostalosti po poručiteľovi vo výške 29.717,61,- Kč a preto aj v zmysle platných ustanovení v čase úmrtia poručiteľa zodpovedá za dlhy poručiteľa, a to v zmysle ustanovení §§ 1701 a nasledujúcich zák. č. 89/2012 Sb.
Predmetná zmluva je však spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 2 OZ, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu - veriteľom ako dodávateľom a právnym predchodcom žalovanej ako spotrebiteľom.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi účastníkmi zmluvného vzťahu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalovanej v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Vo veci bola vypočutá právna nástupkyňa pôvodného kupujúceho, ktorá popierala platnosť predmetnej kúpnej zmluvy a poukázala najmä na to, že u svojho právneho predchodcu v byte po prevzatí jeho
osobných vecí ako dedičkou neboli predmety, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, súčasťou osobných dokladov jej právneho predchodcu nebol ani rovnopis zmluvy.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá, Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti vedie k rozhodnutiu súdu vychádzajúcemu zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníkov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdny ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy (prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy) a napriek tomu nemá súd jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva, leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významnej z hľadiska hmotného práva.
Dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností spočíva primárne na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal - na navrhovateľovi. V danom prípade napriek predloženej písomnej kúpnej zmluve, nie je preukázané, že právny predchodca žalovanej skutočne prijal plnenia uvádzané žalobcom.
Podľa názoru súdu žalobca toto svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesol a ním tvrdené skutočnosti sa jednoznačne nepreukázali. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy má predávajúci povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu v dohodnutom rozsahu a so všetkými súčasťami, príslušenstvom a úžitkami ak kupujúci povinný riadne ponúknutý predmet prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Doba splnenia uvedených povinností je pre oboch účastníkov ponechaná na dohodu. Ak táto doba nie zmluve určená a súčasne, ak to nie je neobvyklé, sú obaja účastníci kúpnej zmluvy povinný splniť povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy väzby dlžného odkladu. Danej právnej veci bolo dohodnuté že k dodaniu predmetu kúpy dôjde dňa 4.9.2012 a že predávajúci dodal tovar ..a nasleduje nelogicky nadväzujúci odkaz " dopsat č. OP", respektíve následne v 2. riadku miesto určenia do miesta bydliska alebo iné miesto uvedené " složenkou" . Žalobca následne danej právnej veci uvedené poznámky nevysvetlil a keďže kúpna zmluva má charakter synalagmatický, aj zmluvy v nadväznosti na ustanovenie § 560 OZ, podmieňuje plnenie povinností jednej zmluvnej strany plnením povinnosti druhej zmluvnej strany. Žalobca iným dôkazom nepreukázal, aj keď v skutkovom opise svojej žaloby tvrdil, že objednaný tovar bol prevzatý, či skutočne k tomuto došlo, najmä vzhľadom na zmätočné dojednanie miesta dodania tovaru možno konštatovať, že u žalobcu nastal stav dôkaznej núdze, pretože väčšina predložených dôkazov postráda relevantnú výpovednú hodnotu.
Súd z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
Navyše zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nezrozumiteľná v tom zmysle, že nie je možné posúdiť, presne, aký tovar bol predmetom zmluvy, resp. tovar bol označený len všeobecným podstatným meno "žehlička", "sada náradia".
Obsah zmluvy je teda nezrozumiteľný, neurčitý, navyše podľa názoru súdu nebol tento právny úkon aj, keď nemusel byť vykonaný písomne, platný.
Pre platnosť právneho úkonu aj ústneho sa totiž vyžaduje splnenie určitých predpokladov, konkrétne určených, pričom na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav sa kladie osobitný dôraz. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov a právnu relevanciu má len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Na to aby bola vôľa skutočne daná, musí byť vážna, bez omylu a slobodná. Nie je možné ustáliť, čo sa vlastne úkonom chcelo vyjadriť, v dojednaniach o dodaní
tovaru ako aj spôsobu úhrady ceny kúpy, je nedostatok zrozumiteľnosti, ktorý tiež prispieva k absolútnej neplatnosti zmluvy.
Žalovaná bola úspešným účastníkom, preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania, právnym zástupcom žalovanej boli trovy konania vyúčtované v zákonom stanovenej lehote, za tieto úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia 1.6.2015 za 1 úkon právnej pomoci 61,41 eur (podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), písomné podanie na súd zo dňa 7.7.2015 vo veci samej, takto účasť na pojednávaní dňa 13.10.2015, tomu bolo potrebné pripočítať 3 krát režijný paušál 8,39 eur, spolu to predstavuje sumu 209,40 eur.
Pretože žalovaná, ktoréj súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpená, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.