Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/51/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovanej Q. C., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2022, takto

rozhodol:

Obžalovaná Q. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom N. N., C. X/XX, t.č. v M. a M. D. D., J. 7

je vinná, že

dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX h v D., ul. H. XX/X, v byte na piatom podlaží, po hádke s bývalým manželom S. C., vstala od jedálenského stola v obývacej izbe, z tašky položenej na stole vybrala prinesenú plynovú pištoľ a zo stola zobrala nôž o celkovej dĺžke XX cm a dĺžkou čepele XX,X cm, následne držiac v pravej ruke pištoľ a v ľavej ruke nôž, pristúpila k S. C. a v okamihu, keď' sa jej snažil vyraziť z ruky uvedenú plynovú pištoľ, na neho fyzicky zaútočila nožom, čomu sa S. C. bránil tým, že sa uhol, v dôsledku čoho ho zasiahla do chrbtovej časti vľavo, následne vybehol na balkón, kde mu opakovane povedala, aby skočil, lebo ak nie, tak ho zabije, vtedy sa S. C. podarilo ju odstrčiť, vošiel do obývacej izby snažiac sa za sebou zatvoriť balkónové dvere, čo sa mu nepodarilo pretože obvinená vložila nohu do dverí, a držiac v ruke plynovú pištoľ, z nej najmenej päťkrát vystrelila smerom na S. C., po čom pustil balkónové dvere, spadol na zem, obvinená prešla do kuchyne, odkiaľ zobrala kuchynský nôž, vrátila sa k S. C. do obývacej izby, kde mu hrozila zabitím, vtedy sa S. C. postavil a zo strachu z bytu vybehol, bežal

po schodišti, pričom kričal o pomoc a búchal na dvere bytov, čo počul C. C., ktorý na medziposchodí prvého a druhého podlažia obvinenej zabránil v ďalšom napádaní S. C. a vytrhol jej nôž z ruky, čím obvinená svojmu bývalému manželovi S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., H. XX/X, spôsobila bodné poranenie hrudníka vľavo s vnútrohrudnou penetráciou s poranením ľavých pľúc a zostupnej časti srdcovnice s následným pneumotoraxom, hemotoraxom a emfyzémom hrudnej steny a krvácaním do steny srdcovnice, ktoré sa šírilo v stene srdcovnice až na brušnú srdcovnicu a oblúk aorty s dobou liečenia a závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života v trvaní najmenej dva mesiace,

teda

inému úmyselne spôsobila ťažkú ujmu na zdraví

čím spáchala

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

za to sa odsudzuje

Podľa § 155 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák na trest prepadnutia veci a to kuchynského noža o dĺžke 24 cm s čiernou rukoväťou a dĺžkou čepele XX,X cm a strelnej zbrane - samonabíjacej pištole (plynovej pištole) zn. J., model XX auto, kal. X mm RA.J., výrobného čísla XXCXXXXX, ktorá je určená na vystreľovanie nábojok so stredovým zápalom kal. X mm P.A.J..

N. § 73 ods. X Tr. zák. sa obvinenej ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa je obžalovaná povinná nahradiť poškodenému S. C., bytom J., škodu bolestné vo výške 18 646,40 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na vtedy obvinenú Q. C. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX urobila vyhlásenie podľa , že je nevinná. Na svoju obranu uviedla, že s poškodeným S. C. boli rozvedení dňa 18.11.2021, pretože ich manželstvo nefungovalo, hádali sa a manžel ju psychicky týral. Počas spolužitia ju ponižoval, hovoril jej, že je neschopná matka, musela byť stále doma s deťmi, nedával jej najesť. V spoločnej domácnosti s poškodeným žila do januára 2021, keď bola druhýkrát tehotná a následne odišla bývať aj spolu so synom K. k jej rodičom do N. N.. Dňa 24.01.2022, telefonovala so svojou advokátkou JUDr. I., ktorá jej bola ustanovená v konaní o rozvod manželstva Centrom právnej pomoci. Po tomto telefonáte bola rozrušená, pretože advokát jej bývalého manžela predložil súdu nejaké listiny, v ktorých uvádzal klamstvá. Čakala v tomto smere od rodičov nejakú podporu, pochopenie, ale v podstate povedali niečo, čo si nepamätala, preto sa rozhodla, že sa osobne porozpráva s bývalým manželom - poškodeným, a to aj preto, že sa mu deň predtým vyhla, keď bol u nich na návšteve. Nevie, prečo sa tak rozhodla. Chcela sa rozprávať hlavne o rozvode, o majetku a o deťoch. Vo večerných hodinách dňa 24.01.2022 si zobrala matkine auto a z N. N. išla do D., v predajni D. si kúpila cigarety a minerálku. Odtiaľ išla na ulici H., kde bývala v spoločnej domácnosti s poškodeným, aby sa presvedčila, či je bývalý manžel doma. Zistila, že v byte je tma a auto neparkovalo na obvyklom mieste. Následne prešla cez ulicu F. a zaparkovala pri bytovom družstve. Na otázku prokurátora, prečo tak urobila, uviedla na hlavnom pojednávaní, že preto, nakoľko pred bytovým domom nebolo miesto. Na otázku, prečo v prípravnom konaní vypovedala, že nevie, prečo ta urobila, odpovedala, že pravdivá je výpoveď, ktorú uviedla na hlavnom pojednávaní. Z domu rodičov si zobrala plynovú pištoľ čiernej farby, ktorú si zakúpila ešte v roku 2015, lebo na to naliehal poškodený. Vtedy bývali v N. a chcela ju na svoju ochranu. Plynovú pištoľ kupovala na svoje meno. Keď žili s poškodeným v spoločnej domácnosti, plynová pištoľ bola uložená v spálni v skrini. Poškodený o nej vedel a zobrala si ju k rodičom, lebo bola vedená na jej meno. V predmetný večer si plynovú pištoľ si zobrala na svoju ochranu. Na otázku sudkyne, či ju poškodený počas ich spolužitia niekedy fyzicky napadol, obžalovaná uviedla, že nie, ale zobrala si plynovú pištoľ preto, že ju mohol napadnúť. Poprela, že by si so sebou zobrala aj nôž. Keď videla, že sa v byte nesvieti, išla do bytu, aby si zobrala nejaké veci pre deti, ktoré jej nedovolil zobrať poškodený. Vtedy sa už s poškodeným nechcela rozprávať, chcela si zobrať len odrážadlo pre dcéru. Vlastným kľúčom si otvorila vchodové dvere do bytovky, vyšla k bytu, kde si chcela otvoriť dvere. To sa jej nepodarilo, lebo boli zamknuté poistkou. Ako to počul poškodený, prišiel jej otvoriť.

Obaja sa presunuli do obývačky, ona asi sadla k jedálenskému stolu v obývačke, na ktorom bol položený kuchynský nôž T. a začali sa rozprávať ohľadne ďalšej

starostlivosti o deti a tiež o majetkovom vysporiadaní. Bývalého manžela sa opýtala, prečo nebojoval o deti, on jej začal vyčítať, že čo je to za matku, že nikdy nemala byť matkou, nemala mať deti a neustále vyskakoval zo stoličky, bol agresívny a impulzívny. Agresia a impulzivita sa prejavovala v slovnom prejave, pretože ju urážal, bol ironický, urážal jej deti a jej rodičov. Obžalovaná sa snažila byť kľudná, ale ten rozhovor ju rozrušil, ale nebola nahnevaná. Až potom ju poškodený vytočil, keď jej povedal, že nikdy nemala mať deti. To ju rozčúlilo a odrazu sa postavila a z kabelky, ktorú mala pri sebe vytiahla pištoľ, vložila do nej zásobník a do ľavej ruky si zobrala nôž, ktorý bol na stole v obývačke. Poškodený vtedy stál v strede izby otočený tvárou k nej. Palcom a ukazovákom ľavej ruky zbraň natiahla a ruky si prekrížila, pravou rukou mierila plynovou pištoľou na bývalého manžela a ľavú ruku, v ktorej držala nôž s čepeľou dopredu, mala nad pravou rukou. Poškodený vtedy zakričal, aby to nerobila a cúvol pred ňou asi 2 kroky. Potom sa rozbehol proti pištoli a ľavou rukou sa jej ju snažil vyraziť, pričom pištoľ tlačil smerom doľava z jej pohľadu. Zmocnil sa pištole a držal ju v ľavej ruke, pritom sa k nej natočil ľavou stranou tela a pravdepodobne si nevšimol nôž, na ktorý sa napichol. Vôbec si to neuvedomil a ani obžalovaná. Následne jej poškodený vytrhol nôž z ruky a porezal ju na ruku a kopol ju do nôh. Obžalovaná nemala v úmysle bodnúť poškodeného, nevie si vysvetliť, prečo držala nôž. Následne poškodený nôž aj pištoľ niekam položil. Obžalovaná v strachu pred poškodeným odišla do kuchyne a zobrala si ďalší nôž. Keď sa vrátila do obývačky, nôž položila na jedálenský stôl a poškodený bol už na balkóne. Keď ju zbadal, začal kričať, že ho chce zabiť, prípadne kričal o pomoc, obžalovaná to nevedela presne uviesť. Na otázku sudkyne, či sa pamätá, čo presne kričal poškodený uviedla, že má sudkyňa zaprotokolovať do zápisnice čo len chce, tak ako to robili policajti. Následne obžalovaná zobrala do ruky nôž a telefón a vybehla za poškodeným na balkón. Vtedy sa už poškodeného nebála a chcela volať záchranku, lebo bol poškodený zranený. Poškodený však vybehol z balkóna proti nej, obžalovaná išla za ním a poškodený jej zacvikol ruku do dverí balkóna. Následne začala obžalovaná strieľať z plynovej pištole, aby poškodený povolil zovretie. Nestrieľala na poškodeného, strieľala iba do miestnosti. Následne potom poškodený utekal k vchodovým dverám a obžalovaná automaticky bežala za ním.

Na otázku sudkyne, prečo za ním automaticky bežala, obžalovaná uvádza, nakoľko v obývačke bol smrad z plynovej pištole. Na ďalšiu otázku sudkyne, prečo obžalovaná, keď chcela volať záchranku, išla na balkón za poškodeným, uviedla, že to tak vyhodnotila. Na ďalšiu otázku sudkyne prečo po prvom výstrele z plynovej pištole, vystrieľala celý zásobník, obžalovaná uviedla, že to šlo automaticky, nevie to vysvetliť. Na ďalšiu otázku sudkyne, prečo si teda zobrala plynovú pištoľ a išla za poškodeným na balkón, keď predtým uvádzala, že sa poškodeného bála. Obžalovaná na to uviedla, že na obranu, v jednej ruke mala telefón a v druhej pištoľ. Telefón mala preto, že chcela volať políciu a záchranku. Na ďalšiu otázku sudkyne, prečo teda nezavolal políciu a záchranku v obývačke, ale išla z tohto dôvodu na balkón za poškodeným, nato obžalovaná uviedla, že: „No ja som chcela zavolať políciu a záchranku, išla som na balkón preto, lebo vykrikoval o pomoc.“ Na otázku sudkyne, či obžalovaná na balkóne vyzývala poškodeného, aby vyskočil z balkóna, inak ho zabije, tak to obžalovaná poprela. Následne ako poškodený otvoril vchodové dvere, obžalovaná zobrala nôž z jedálenského stola, ktorý si priniesla z kuchyne a bežala za poškodeným. Nespomínala si

presne, či hneď bežala za poškodeným alebo bežala za ním a následne sa vrátila po nôž do obývačky. Po nôž išla preto, aby ju susedia videli s nožom, aby zavolali políciu. Obžalovaná nechcela týmto nožom už poškodenému ublížiť a ani sa naňho nezaháňala. Ako poškodený bežal dole schodmi, tak búchal na dvere a opakoval, že ho chcel obžalovaná zabiť, že je bodnutý. Keď došli na 3. poschodie, bol tam sused C.. Obžalovaná stála za poškodeným a potom ako sa k nej poškodený obrátil držala v ruke nôž tak , že mala pokrčený lakeť asi vo výške pŕs: Sused C. jej povedal, aby mu dala nôž, čo aj urobila. Chytil ju za ruku a vtedy už obžalovaná vedela, že okolie to vyhodnotí tak, že keď drží nôž, že chce niekomu ublížiť. Obžalovaná však nikomu nechcela ublížiť. Bola presvedčená, že vyšetrovaním sa preukáže, že to bola nehoda. Z jej strany to bolo skratové konanie, a keď už prišla polícia a záchranka, už bola kľudná. Obžalovaná trvala na tom, že kuchynský nôž T., ktorým došlo k bodnutiu poškodeného si nepriniesla z domu, kde v tom čase bývala. Priznala, že v spoločnej domácnosti s poškodeným mali sadu nožov zn. T., tie všetky boli na stojane zn. T.. Predmetný nôž, ktorý našla na jedálenskom stole v obývačke, tak ten nepatril do tejto sady, ale bol zo stojana, ktorý bol vedľa stojana nožov zn. Tescoma.

Obžalovaná zároveň popísala, aké bolo spolužitie obžalovanej a poškodeného pokiaľ žili v spoločnej domácnosti. Tak ako sa k nej správal v predmetný večer, že jej nadával, nadával na deti, tak to bolo jeho bežné správanie, zle to na obžalovanú vplývalo, psychicky ju to ničilo. Počas ich spolužitia nemohla chodiť von, chodil nakupovať len obžalovaný, kúpil len to, čo on chcel, a nedával jej jesť a na nákupy mohla ísť len vtedy, keď prišli jej rodičia. Spoločnú domácnosť preto opustila v januári 2021. Zároveň jej poškodený nedovolil chodiť k doktorovi. Vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti, že ju pripraví o byt, že ju zničí. Obžalovaná o týchto problémoch hovorila s rodičmi len okrajovo a zdôverovala sa o tom kamarátke K. D.. Obžalovaná nikdy nechcela mať deti, bolo to rozhodnutie poškodeného. On tlačil na ňu, aby ich mali. Na otázku splnomocnenca poškodeného v čom spočívalo odopieranie jedla zo strany poškodeného, obžalovaná uviedla, že počas korony bol zákaz vychádzania, preto len poškodený chodil na nákupy. Keď nič nekúpil, nemala čo jesť, pretože držal kasu. Obžalovaná všetky peniaze minula na deti, na mlieko a plienky.

Okrem výsluchu obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím svedka - poškodeného S. C., svedkov O. C., matky obžalovanej, K. D., priateľky obžalovanej, C. C. a U. J., susedov poškodeného, S.. I., bývalej právnej zástupkyni obžalovanej, S. K., ďalej znalcov K.. W., znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, K.. S. J., znalca z odvetvia psychiatrie, N.. K. H., znalkyňa z odvetvia psychológie, ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovanej, pričom súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Poškodený S. C. uviedol, že dňa XX.XX.XXXX pred XX.XX hodinou sa nachádzal v mieste svojho trvalého bydliska. Počul, ako niekto odomyká dvere, preto poodchýlil dvere a videl, že pred nimi stojí obžalovaná. Jej návšteva ho prekvapila a opýtal sa jej, čo chce.

Povedala mu, že sa chce porozprávať, preto ju pustil do bytu. Prešli do obývačky, ona si sadla k jedálenskému stolu a on k počítačovému stolíku vo vzdialenosti cca 4 - 4,5 metra od nej. Na stôl si položila nejakú plátenú tašku akoby na notebook. Opýtala sa ho, prečo to zašlo tak ďaleko, načo jej odpovedal, že návrh na rozvod podala ona. Tiež povedala, že ona deti nechce, aby požiadal o ich zverenie do jeho starostlivosti. Nato jej povedal, čo je to za matku, keď je schopná niečo také povedať. V jednom momente sa postavila, vybrala z tašky pištoľ, pričom on nevedel, či je to plynová pištoľ alebo riadna zbraň. Mal vedomosť o tom, že v minulosti asi v roku 2015 si chcela na ochranu kúpiť plynovú pištoľ. On ju však nikdy nevidel. Pištoľ držala v ľavej ruke a šla smerom k nemu. On sa postavil zo stoličky, a keď sa k nemu priblížila asi na jeden meter, tak sa na neho zahnala pravou rukou a vtedy si všimol, že v nej drží nôž. Poškodený trval na tom, že tento nôž nebol v jeho byte, nebol ani na jedálenskom stole, aj keď zvykne na tomto stole obedovať. Keď sa obžalovaná naňho zahnala nožom pravou rukou, všimol si, že v nej drží nôž, reflexívne si pred tvárou prekrížil ruky a natočil sa doľava o cca 180 stupňov, teda chrbtom, a vtedy ho obžalovaná zasiahla do chrbta. Poškodený sa obrátil naspäť a obžalovaná ho znovu chcela bodnúť, ale vtedy jej už chytil nôž za čepeľ, obžalovaná ho pustila a nôž spadol na zem. Následne poškodený utekal na balkón a obžalovaná utekala za ním. Poškodený na balkóne kričal o pomoc, že krváca. Obžalovaná v ruke držala pištoľ, o ktorej poškodený nevedel, že je to jej plynová pištoľ, mierila naňho a asi trikrát povedala, aby vyskočil, lebo ho zabije. Poškodený do nej strčil ľavým ramenom, vbehol do obývačky a chcel za sebou zavrieť balkónovej dvere. Obžalovaná však do dverí vložila pravú nohu a pravú ruku, v ktorej držala pištoľ. Následne trikrát až štyrikrát z nej vystrelila, pričom v ľavej časti tela pocítil obžalovaný tlak. Spadol na zem, obžalovaná vošla do obývačky a chcela ešte vystreliť, ale asi jej došli náboje. Obžalovaný ležal približne vo vzdialenosti 1 - 1,5 metra od balkónových dverí a obžalovaná vytiahla kľúč z dverí obývačky a snažila sa ho zamknúť. Následne opäť vbehla do obývačky a v pravej ruke držala ďalší nôž, ktorým naňho mierila. Povedala, že ho zabije, nato sa poškodený postavil, prebehol popri nej a vybehol z bytu na chodbu. Bežal dole schodmi a kričal, aby mu pomohli, že krváca. Obžalovaná bežala s nožom za ním, nič nehovorila. A tesne nad prvým poschodím stretli suseda C.. Vtedy sa obžalovaná znovu zahnala na poškodeného nožom, poškodený ju chytil za zápästie a vtedy prišiel svedok C. a nôž jej zobral z ruky. Následne priateľka svedka C. zavolala záchranku a svedok mu pomohol zastaviť krvácanie. V rovnakom čase prišla polícia a následne bol odvezený do nemocnice, kde ho operovali.

Poškodený uviedol, že sa naozaj bál o svoj život, bol bodnutý, síce kvôli adrenalínu necítil bolesť, len niečo teplé. V tom čase bol len v tričku a kraťasoch, preto sa naozaj bál o svoj život. Čo sa týka spolužitia medzi obžalovanou a poškodeným, poškodený uviedol, že to nebolo prvýkrát, čo ho

obžalovaná napadla, už predtým ho fyzicky napadla, bolo to v prítomnosti otca obžalovanej na N. N.. Vtedy sa šiel poškodený rozprávať s obžalovanou o rozvode manželstva. Obžalovaná doňho kopla, následne ich rozdelili a zo zúrivosti búchala do steny. Stalo sa, že aj v spoločnej domácnosti ho napadla, vyhrážala sa mu nožom ale poškodený to nikdy neoznamoval. Poškodený trval na tom, že počas celého ich spolužitia nikdy obžalovanú fyzicky nenapadol a ani jej vulgárne nenadával, ani ich deťom.

Nedopustil sa žiadneho fyzického ani psychického nátlaku na obžalovanú. Stačilo málo, aby sa obžalovaná rozčúlila, bola psychicky labilná. Tak isto odmietol, že počas spolužitia odopieral obžalovanej stravu, že ju obmedzoval vo vychádzaní z domu. Obžalovaná mala kľúče od bytu, mohla chodiť vonku. Nakupoval poškodený, ale kupoval to, čo chcela obžalovaná, možno sa stalo, že niekedy nekúpil dosť. Poškodený sa s obžalovanou rozprávali aj o tom, že navštívia manželskú poradňu, ale sa to nezrealizovalo. Ako dôvod rozvodu bol ten, že obžalovaná nebola spokojná s ich manželstvom, vyčítala mu, že je stále v práci, že sa nevenuje rodine, deťom.

Svedok C. C., sused poškodeného uviedol, že dňa 24.01.2022 približne o 19.45 h. bol vo svojom byte s priateľkou. Po chvíli počul zvuky z chodby, z bytovky a preto obaja vyšli z bytu, aby sa pozreli čo sa deje. Bola tma a na prvom poschodí uvidel stáť susedu. Vtedy začul mužský hlas, ktorý volal o pomoc, že ho chce zabiť. Vyšiel preto na medziposchodie, aby sa pozrel čo sa tam deje. Videl muža, ktorý bol chrbtom k nemu a pred ním stála žena. Muž držal žene pravú ruku ľavou rukou, v ktorej držala nôž. Nôž držala asi vo výške svojho pása. Určite žena nebodala tým nožom. Keď som tam došiel tak muž stál na okraji schodiska a v podstate ako keby zápasil s tou ženou. Svedok poškodeného podoprel, aby nespadol dozadu a chytil ruku žene, v ktorej mala nôž. Obžalovaná nato nôž pustila, bolo to veľmi rýchle, ani sa nebránila.

Svedkyňa S.. K. I. uviedla, že bola obžalovanej ustanovená ako obhajkyňa Centrom právnej pomoci, ale len vo veci odvolania voči rozsudku o rozvode manželstva, kde sa obžalovaná odvolala do výšky výživného a do úpravy styku k maloletým deťom. Svedkyňa následne podala v mene obžalovanej odvolanie, následne išla na dovolenku a bola PN, pretože až 24.01.2022 zavolala obžalovanej ohľadne toho, že si našla v pošte vyjadrenie protistrany, teda poškodeného voči ich odvolaniu. Keďže to bolo 6 strán husto písaných, svedkyňa obsah tohto podania obžalovanej nehovorila, povedala jej len to, že nech príde za ňou, že to spolu preberú a dala jej aj termín stretnutia. Ďalej sa skôr bavili o tom, že ju má svedkyňa zastupovať aj vo veci vyporiadania BSM, s čím svedkyňa nesúhlasila z dôvodu zaneprázdnenosti, dokonca jej aj našla iného advokáta, ktorý by ju mohol zastupovať. Následne si však svedkyňa spomenula, že ak má byť predmetom vysporiadania BSM hlavne byt, v ktorom žili v spoločnej domácnosti, v tomto smere ani netreba podávať žalobu, nakoľko tento byt je v podielovom spoluvlastníctve. Hovor ukončili tým, že jej obžalovaná povedala: „Tak si to teda zariadim“. Svedkyňa nevedela, či tým myslela, že k nej príde na návštevu, alebo či sa to týkalo obhajoby ďalšieho advokáta.

Svedkyňa Alena Vlčková, matka obžalovanej uviedla, že jej dcéra po telefonáte s S.. I. povedala, že sa má vyjadriť k tomu, čo v rozvodovom konaní napísal poškodený, pretože na ňu nakydal a uvádzal tam klamstvá. Bola z toho veľmi rozrušená. Svedkyňa spolu s manželom nevedeli, čo majú robiť, chceli ju ukľudniť. Povedali jej, nech jej najprv advokátka pošle papiere, a potom sa k tomu budú vyjadrovať. Obžalovaná sa však neukľudnila, bola rozrušená. Svedkyňa spolu s manželom boli z toho tiež rozrušení, videli, v akom stave je obžalovaná, nakoľko sa starali tak o maloleté deti ako aj o obžalovanú. Ešte

tomu predchádzala tá skutočnosť, že dopoludnia prišiel papier z Centra právnej pomoci, že ju v majetkových veciach bude zastupovať JUDr. I., ktorá však do telefónu povedala, že ju v majetkových veciach zastupovať nebude. Svedkyňa o spolužití medzi dcérou a poškodeným veľa nevedela, nakoľko sa obžalovaná nezdôverovala. Nikdy nebola svedkom agresívneho alebo vulgárneho správania poškodeného voči dcére. Je ale pravda, že tam bolo cítiť nezhody, podpichovanie zo strany poškodeného a často sa na tieto nezhody sťažovala aj obžalovaná. Poškodený však na to povedal, čo je za dverami bytu, nech zostane za dverami. Maloleté deti sa narodili ich dcére v čase korony, vtedy bol zákaz vychádzania. Obžalovaná preto mohla ísť von len vtedy, keď prišli jej rodičia za ňou. Jej rodičia sa starali aj o syna. Čo sa týka finančných prostriedkov, tak celý príjem obžalovaná použila na byt, na chod domácnosti, a keď niečo chcela, musela si pýtať od poškodeného. Napriek tomu, že svedkyňa videla, v akom je zlom duševnom rozpoložení jej dcéra, nikdy jej nenavrhla, aby na navštívila psychiatra. Čo sa týka dňa 23.01.2022, deň pred incidentom, tak svedkyňa uviedla, že poškodený išiel s jej manželom preč z domu a obžalovaná šla ku kamarátke, nič sa

v podstate neudialo. Následne upresnila, že obžalovaná odišla ku kamarátke preto, pretože sa nechcela stretnúť s poškodeným, vyhýbala sa mu, nechcela ho vidieť. Bývala z týchto stretnutí rozrušená, hlavne z toho, čo písal v rozvodovom konaní. Čo sa týka plynovej pištole, svedkyňa vie, že ju plánovali kúpiť a myslí si, že ju aj spolu kúpili. Čo sa týka predmetného večera dňa 24.01.2022, svedkyňa spolu s manželom vôbec nevedeli, že obžalovaná odišla z ich domu, nakoľko sa hrali s deťmi. Až keď išli deti kúpať, zistili, že obžalovaná nie je doma. Mysleli si, že asi je u kamarátky, nakoľko sa to už predtým stalo. Nevšimli si však, že by niečo z domu zobrala. Svedkyňa si myslí, že jej dcéra zle znášala obdobie korona vírusu, keď nemohla nikde ísť. Jej manžel poškodený nevyvinul dostatočnú aktivitu, aby jej nejako pomohol, len sa sťažoval. Nevšimli si, že volá ich dcéra o pomoc, nemuselo sa to takto skončiť.

Svedkyňa K. D., kamarátka obžalovanej uviedla, že spolu s obžalovanou pracovali na jednom pracovisku. Čo sa týka ich spoločných stretnutí, v čase covidu sa často nestretávali. Hovorila jej však, že nie je spokojná v spolužití s poškodeným, pretože je necitlivý, neprejavuje o ňu žiadny záujem a ani o deti. Bola s deťmi často sama, aj keď išla do mesta, riešila veci okolo detí. Myslí si, že sa o deti príkladne starala. Čo sa týka dňa 23.01.2022, tak prišla ju obžalovaná pozrieť k nej domov na N., pretože sa nechcela stretnúť s jej bývalým manželom, ktorý prišiel za ich deťmi. Hovorila, že by všetko chcela vyriešiť tak, aby bolo dobre pre deti a hlavne jej hovorila, že nesúhlasí s tým, aby keď má otec styk s maloletými deťmi, aby tam nebola ona prítomná, nakoľko dcéra bola ešte v kočíku. Tiež ohľadne spolužitia spomínala, že majú problémy s financiami, že jej často vyčíta, že míňa peniaze na seba a nie na deti. Na otázku obhajcu upresnila, že jej povedala, že sa bojí stretnúť s poškodeným. Nevedela však uviesť, či sa s ním len bála stretnúť, aby sa nepohádali, alebo či sa bála jeho osoby. Svedkyňa však nikdy nebola svedkom toho, ako sa správal poškodený k obžalovanej. Keď obžalovaná odchádzala zo spoločnej domácnosti od poškodeného, svedkyňa jej pomáhala s vecami. Požiadala ju, aby jej v tom pomohla, aj preto, že sa obávala poškodeného, ak by tam prišiel. Obávala sa ho preto, žeby jej mohol niečo spraviť, keby si brala veci z bytu, s ktorými on nesúhlasil.

Svedkyňa U. J. uviedla, že všetky skutočnosti, ktoré uviedla už pred políciou sú pravdivé, pričom policajti na ňu pri výsluchu nevyvíjali žiadny nátlak. V predmetný večer dňa 24.01.2022 asi okolo 20.00 hodiny počula krik na chodbe. Bol to nezvyk, lebo v minulosti sa to nikdy nestalo. Postupne susedia vychádzali na chodbu a ona

videla na schodišti sedieť obžalovanú. Nevedela ako sa volá, pretože ju poznala len z videnia. Navrhla jej, aby išla k nej domov, načo jej obžalovaná povedala, aby zavolala políciu. Svedkyňa sa jej preto spýtala, že prečo má volať políciu, aký dôvod má uviesť, nato jej obžalovaná povedala: „Pichla som“. Bližšie už nič obžalovaná nehovorila, bola v šoku a svedkyňa zavolala políciu.

Svedok S. K., ktorý bol bývalý priateľ obžalovanej v rokoch 2012 - 2013 uviedol, že počas ich spoločného vzťahu mala obžalovaná psychické problémy. Ako dôvod uvádzala, že ju v detstve šikanovala učiteľka, od vtedy sa to s ňou ťahá. Keďže nemala obžalovaná ukončenú strednú školu, chcel, aby si ju dokončila, čo však ona odmietala. Vyčítala, že ju on do toho núti, a že ju do toho nútia aj rodičia. Nakoniec v roku 2012 zjedla lieky a ako dôvod uviedla, že ju príliš nútia a ona to nezvládla. Myslí si, že problémy v spolužití začali vznikať hlavne vtedy, keď obžalovaná prestala brať lieky. Začali medzi nimi hádky, ako keby jej preplo a následne ukončila vzťah. Ako dôvod uviedla, že si zaslúži lepšiu partnerku.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. W. vo svojom znaleckom posudku ohľadne zranení poškodeného S. C. uviedol, že poškodený utrpel bodné poranenie hrudníka vľavo s vnútrohrudnou penetráciou s poranením ľavých pľúc a zostupnej časti srdcovnice. Rana sa nachádzala v oblasti hrudnej steny vľavo na chrbte, pod dolným uhlom ľavej lopatky. Bodné poranenie srdcovnice bolo len maličké a preto došlo k okamžitému spontánnemu uzavretiu rany na vonkajšej stene srdcovnice a nedošlo k masívnejšiemu krvácaniu do medzihrudia. Došlo však ku krvácaniu do steny srdcovnice, kde sa krv dostala rankou medzi vnútornú vrstvu steny cievy a jej povrchovejšie vrstvy a krvácanie sa šírilo v stene srdcovnice oboma smermi až na brušnú srdcovnicu a oblúk aorty. Poškodený bol urgentne ošetrený operáciou T., kde mu bola implantovaná samorozťahovacia vnútrocievna protéza do hrudníkovej časti srdcovnice, pričom bez tohto zákroku by mohol umrieť na následky šírenia hematómu aorty a jej disekcie až z jej upchatím. Týmto bodným poranením u poškodeného prepichnutím dolného laloka ľavých pľúc vznikol otvorený pneumotorax, hemotorax a emfyzém hrudnej steny. Následne u poškodeného došlo k rozvoju komplikácie vyžadujúcej

hospitalizáciu v NsP Lučenec od 09.02.2022 do 15.02.2022 a následnú ambulantnú liečbu. Bolo mu odsaté 900 ml tekutiny ako následok kombinácie hemotoraxu a poúrazového zápalu pohrudnice vľavo. Okrem toho u poškodeného pretrváva nevzdušnosť dolného laloka ľavých pľúc. Útok nožom bol vedený mierne šikmo na povrch tela poškodeného v koronárnej rovine asi pod uhlom 45 ° mediálne dopredu a v sagitálnej rovine mierne zhora dolu, približne pod uhlom 20 °. Metódou MPR, digitálnym zobrazením šikmých rezov v programe Tomo.com znalec určil minimálnu dĺžku bodného

kanála v rozsahu 105 mm, pričom reálne je o niekoľko mm dlhšia. Reálnu dĺžku bodného kanála znalec predpokladá v rozmedzí 109 až 112 mm. Z medicínskeho hľadiska nemožno pochybovať o spôsobe vzniku zranenia, ako bolo uvedené v obžalobe, teda že kuchynský nôž o dĺžke 24 cm a dĺžky čepele 14,3 cm vnikol do oblasti hrudníka vľavo, do chrbtovej časti vysokou intenzitou, nakoľko do tela poškodeného čepeľ prenikla takmer v celej svojej dĺžke. Je pravdepodobná verzia poškodeného, že sa poškodený snažil bodnutiu vyhnúť otočením a nastavením chrbta. Verzia obžalovanej o náhodnom pichnutí poškodeného na nôž je podľa znalca vysoko nepravdepodobná. Intenzita a lokalizácia bodnutia nesie známky aktívneho konania páchateľa ublížiť poškodenému. Je len otázkou náhody, že pri uvedenej intenzite nedošlo k masívnejšiemu prepichnutiu srdcovnice, pretože stačilo niekoľko mm a poškodený by zomrel ešte pred príchodom záchranky. K hematómu na ľavej časti chrbta poškodeného znalec uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že sa nejedná o poranenie tlakovou vlnou plynovej pištole, ale o komplikáciu krvácania do hrudnej steny zasiahnutím podkožnej cievy nožom. Poškodený mal poranený životne dôležitý orgán - veľkú cievu - hrudnú časť srdcovnice. Potrebnú dobu liečby a PN znalec ustálil na dobu od 25.01.2022 do 25.03.2022. V období od 25.01.2022 do 04.03.2022 bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života a po dátume 04.03.2022 už mohol vykonávať všetky bežné úkony osobnej potreby. Je možné, že poškodený bude mat' trvalé následky v podobe nefunkčnosti dolného laloka ľavých pľúc a poúrazové zrasty pohrudnice. Sekundárne bude mať ako trvalé následky aj jazvu hrudníka po bodnutí, jazvu po drenáži hrudníka a jazvu v slabinách po kateterizácii.

Znalec K.. W. W. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní, hlavne na mechanizme vzniku poranení poškodeného. Sudkyňa ešte raz vyzvala obžalovanú, aby ukázala znalcovi, ako došlo k zraneniu poškodeného. Obžalovaná prekrížila ruky, pričom uviedla, že jej chcel poškodený vytrhnúť pištoľ a tým jej ešte ruky viac prekrížil, a tak sa nabodol na nôž, keď sa otáčal. Znalec na to uviedol, že keby došlo k napichnutiu na nôž pri otáčaní poškodeného, jednalo by sa o rezné poranenie. V tomto prípade však podľa neho bolo poranenie bodné, vedené veľkou intenzitou, nakoľko nôž prenikol do tela poškodeného až po rukoväť. V znaleckom posudku preto uviedol minimálnu hĺbku bodného kanála 105 mm, pričom mohol byť hlbší o 2 - 3 mm, lebo poškodený mal preliačinu na chrbte, asi z toho, ako mal tampón, ktorý zastavoval krvácanie a tlačil mu na hrudnú stenu a jednak preto, že sa nejednalo o veľkú ranu a nedalo sa potom ex post zistiť tieto skutočnosti. Iné by to bolo, keby bol obžalovaný operovaný tak, žeby ho otvorili, operovali ho však cez cievu v nohe. Takýmto spôsobom potom zapchali perforovanú srdcovnicu. Keby to neurobili, došlo by ku krvácaniu do srdcovnice, k jej zapchatiu a následne k smrti obžalovaného. Vzhľadom na to, že znalec vychádzal z lekárskych správ, nedalo sa zistiť prípadné postavenie čepele, či obžalovaná bodala pravou alebo ľavou rukou. Bolo však zrejmé, že ide o priamy priebeh kanála bez rotácie vedený zhora mierne šikmo. Keď lekár zachraňoval život poškodenému neopisoval presne ranu poškodeného.

Na otázku prokurátora, či v prípade, ak by došlo k bodnutiu a následnému vytiahnutiu noža, prípadne keby došlo k nabodnutiu na nôž a k rotácii poškodeného, či by bol bodný kanál, prípadne rana rozdielna, znalec uvádza, že áno. Taká rana by bola väčšia, bol by vidieť

ten pohyb poškodeného v tej rane, teda rotáciu v tele poškodeného. Na záver znalec uviedol, že sa vo svojej praxi nikdy nestretol, žeby došlo k náhodnému napichnutiu na nôž až po rukovať noža.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie MUDr. S. J., ktorý vyšetroval duševný stav obžalovanej, vo svojom znaleckom posudku uviedol, že

obžalovaná v čase spáchania predmetného skutku netrpela takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by chorobne ovplyvňovala jej rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Osobnosť obžalovanej však javí črty emočnej nestability a impulzivity, tieto sú však trvalou výbavou jej osobnosti a neovplyvňovali chorobne jej konanie v dobe spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Jej rozpoznávacie schopnosti boli v čase spáchania skutku plne zachované a ovládacie schopnosti mohli

byt' vzhľadom na emočne nestabilné a impulzívne črty jej osobnostnej štruktúry ľahko znížené vo forenzne nevýznamnej miere. Obžalovaná chápe zmysel trestného konania vedeného voči jej osobe. Znalec u nej nezistil alkoholizmus alebo závislosť na omamných a návykových látkach v zmysle choroby. Bola u nej zaznamenaná zvýšená pohotovosť k impulzívnym reakciám, ktoré môžu za určitých okolností prerásť do slovného alebo fyzického násilia. Tieto črty sú trvalou výbavou jej osobnosti a nemajú chorobný vplyv na jej konanie a nedajú sa odstrániť psychiatrickou liečbou. Vhodne nastavenou psychiatrickou liečbou je však možné minimalizovať ich negatívne prejavy. Vyšetrením u obžalovanej znalec nezistil prejavy žiadnej duševnej poruchy ani izolovaného psychopatologického symptómu ako následok dlhodobého násilného správania zo strany jej bývalého manžela. Pokiaľ sa však takéhoto správania bývalý manžel voči nej dopustil, mohlo jej to spôsobovať ujmu v psychologickej rovine ako prirodzenú reakciu na jeho správanie. Znalec preto navrhol uložiť obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Znalec MUDr. J. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mal k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu od poslednej psychiatričky, ktorú navštevovala do roku 2017 obžalovaná, a to MUDr. C.. Počas tejto liečby boli obžalovanej predpisované antidepresíva a antipsychotiká. Naposledy jej bol predpisovaný liek na potlačenie impulzívnych prejavov, antipsychotikum. Takýto liek sa väčšinou predpisuje v nízkych dávkach aj pri poruchách osobnosti, a to na potlačenie úzkosti alebo agresívneho správania. Podľa znalca, tak to bolo aj v prípade obžalovanej. Obžalovanej bola počas jej liečby u MUDr. C. aj pri hospitalizácii diagnostikovaná porucha osobnosti, a to emočne nestabilná porucha. K tomuto záveru sa prikláňal aj znalec, pričom sa v prípade obžalovanej jednalo o emočnú poruchu osobnosti impulzívneho typu. Táto porucha nie je chorobu v pravom slova zmysle, je to v podstate črta osobnostnej štruktúry, ktorá sa nedá vyliečiť, ale pomocou správnych liekov sa dajú zmierniť príznaky tejto poruchy. Prejavuje sa impulzívnosťou, agresivitou. Čo sa týka prípadného konania obžalovanej v predmetný deň, jej konanie podnietila situácia, v ktorej bola, ale toto jej konanie vychádzalo hlavne z jej poruchy osobnosti, ktorú mala obžalovaná, a ktorú popísal znalec v znaleckom posudku. Táto porucha sa ťahá s osobou počas jej celého

života. Preto aj takáto osoba vie očakávať, ako v konkrétnych situáciách bude reagovať na jednotlivé impulzy. Osoba s takouto poruchou osobnosti vníma niektoré situácie, napr. správanie svojho partnera, citlivejšie, emočnejšie, vzťahovačnejšie, preto aj môže reagovať na niektoré situácie neprimerane zvýšene. Nemožno však v tomto prípade hovoriť o chorobnom konaní, je to konanie vyplývajúce z poruchy osobnosti a od takéhoto konania môže takáto osoba kedykoľvek upustiť. Osoby, ktoré trpia emočnou poruchou osobnosti, pociťujú preto niektoré veci oveľa intenzívnejšie, vzťahovačnejšie a egocentricky, ale nie tak, že by mali nejaké bludné alebo následne chorobné správanie. Často majú nižšie sebavedomie, egocentrizmus je výraznejší a často prenášajú podiel svojej viny na iných alebo na okolie. Znalec nezistil u obvinenej prejavy dlhodobého týrania zo strany poškodeného a tak isto nezistil prejavy laktačnej psychózy. Nevylúčil však, žeby negatívne správanie poškodeného voči jej osobe mohlo na nej zanechať nejakú ujmu, ale len v psychologickej rovine.

Znalkyňa z odvetvia psychiatrie N.. K. H., ktorá vyšetrovala obžalovanú, vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v štruktúre jej osobnosti možno konštatovať osobnostnú nezrelosť, plochejšiu labilnú emotivitu, výraznú povahovo - motivačnú ambivalenciu, potláčanie vonkajších prejavov vnútorného prežívania, vyčerpanosť, podráždenosť, ochabnutosť a nekľud. Je precitlivelá so silnými telesnými odozvami afektu, výrazne introvertná až sociálne odťažitá. Za bežných okolností sa u nej prejavuje vyššia sebadôvera až k neomylnosti, po istú hranicu dobre znáša záťaž, je vytrvalá, dôverčivá a optimistická. Má tendenciu robiť dobrý dojem, popiera vnútornú agresivitu, má nedostatok sebakritiky. Prítomné sú u nej známky adaptačných porúch, cíti sa odcudzene a osamelo. V jej prežívaní rezonuje spáchaný skutok ako najhorší okamih jej života. Jej schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať, je podpriemerná. Neboli u nej zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, vedomému klamstvu, domýšľavosti alebo alibistickému spracovaniu situácie, či účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Pri vyšetrení ako aj počas výsluchov opakovane uvádzala, že ju manžel počas spolužitia týral, počala s ním dieťa proti jej vôli počas dobrovoľného pohlavného styku, nútil ju fyzicky pracovať' nad jej sily, podceňoval ju ako matku a podobne. Takéto správanie vtedajšieho manžela mohlo viesť u nej k fyzickému a psychickému diskomfortu a stresu, tento stav si však uvedomovala, nebola izolovaná, ani osamelá a bolo v jej silách kedykoľvek zmeniť a prerušiť spolužitie s vtedajším manželom. Konanie jej bývalého

manžela voči nej tak, ako ho obvinená opisuje, mohlo u nej vyvolať stres, avšak nemožno ho považovať za jednoznačný dôvod spáchania skutku, z ktorého je obvinená. Dlhodobé prežívanie stresu mohlo akcelerovať do akútneho stresu v inkriminovanom dni, kedy psychická náročnosť situácie prekročila jej zvládacie mechanizmy, došlo k značenej dezorganizácii správania aj nahromadením strachových pocitov a k zúženiu vedomia na prvoplánové okamžité riešenie záťažovej situácie bez racionálneho vyhodnotenia použitia prostriedkov na zníženie strachu a stresu v známom prostredí. Napriek relatívnej komplikovanosti jej postupu od odchodu z domu rodičov až po zadržanie políciou možno lei konanie považovať v istom zmysle za skratové. Znalkyňa na otázku sudkyne na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii znalecký posudok z odvetvia psychiatrie ale myslí si, že ani nebol potrebný. Bolo jej však známe, že

obvinenej bola diagnostikovaná porucha osobnosti a to emočne nestabilná porucha osobnosti a na podklade týchto znalostí aj potom vypracovala svoj znalecký posudok. Samozrejme, že emočná porucha osobnosti nie je to choroba v zmysle veľkej patológie, nie je psychotické ochorenie, ale ak človeku je známa takáto diagnóza, tak môže svojho správanie na pozadí týchto vedomostí korigovať a meniť svoje správanie.

Na otázku sudkyne, nech znalkyňa presne popíše, čo to znamená, že dlhodobá pamäť obžalovanej je na úrovni hlbokého podpriemeru a epizodická pamäť je podpriemerná vo vzťahu k všeobecným témam ako aj k témam vyšetrovaného skutku, znalkyňa uviedla, že pri posudzovaní toho, ako niekto interpretuje prežité udalosti, treba brať do úvahy všetky aspekty osobnosti, intelektu osoby, ktoré majú na to vplyv. Teda nielen, akú majú dlhodobú pamäť, ale aj celý kontext jej osobnosti. Interpretácia prežitých udalostí je komplexný fenomén. Na ďalšiu otázku sudkyne, čo tým znalkyňa myslela, keď vo svojom znaleckom posudku uviedla, že konanie obžalovanej po prekročení „prahu citlivosti“ mohlo byť jej konanie automatické, riadené zameraním na zúženie možnosti svojho ohrozenia, spojené s osobou exmanžela, keď v konaní nebolo zo strany obžalovanej ani svedkov uvedené, že by poškodený obžalovanú niekedy napadol, znalkyňa uviedla, že to ohrozenie spojené s osobou poškodeného netreba vnímať len ako fyzické ohrozenie, ale treba to vnímať na kontexte prežitých skutočností obžalovanej vo vzťahu k jej manželovi. Skratové konanie obžalovanej je v tom zmysle, že človek v takejto situácii neuvažuje racionálne, ale naopak emočne a v tomto prípade na to mohla mať vplyv aj diagnostikovaná emočná porucha osobnosti obžalovanej.

Znalkyňa ďalej vysvetlila na otázku prokurátora, že dlhodobé prežívanie stresu zo strany obžalovanej treba rozumieť komplex negatívnych skúseností, ktoré prežila obžalovaná so svojim manželom počas ich spolužitia ako aj následne po skončení ich spolužitia. Znalkyňa nemôže vedieť, či táto psychická zaťaž bola naozaj preťažujúca na strane obžalovanej. Z psychologického hľadiska je rozhodujúce, ako to vnímala obžalovaná a ona to vnímala stresovo. Znalkyňa neposudzovala objektívne fenomény života obžalovanej, prostredie v ktorom bola, ale ako psychológ sa zamerala len na subjektívne prežívanie obžalovanej. Na ďalšiu otázku prokurátora ako si teda možno vzhľadom na tieto skutočnosti vysvetliť, že obžalovaná sa mala poškodeného báť a napriek tomu za ním dobrovoľne išla v predmetný večer, znalkyňa uviedla, že celé správanie obžalovanej bolo výsledkom nahromadeného stresu, nebolo racionálne, bolo na podklade emočnej poruchy, preto možno povedať, že celé jej správanie v predmetný večer bolo v istom zmysle skratové. Predvídavosť následkom svojho konania ako racionálny prvok bol u obžalovanej znížený. Všetko konanie obžalovanej bolo na podklade toho, ako to prežívala, vzhľadom na jej schopnosť prežívať jednotlivé udalosti. Každá porucha osobnosti má dopad na prežívanie a správanie takýchto osôb, ktoré trpia takouto poruchou.

Čo sa týka úmyselného skresľovania a úmyselného klamstva zo strany obžalovanej, možno ich pripustiť, ale znalkyňa nezistila, žeby tieto skreslenia, ktoré sú známe hlavne v trestných konania ako bežná intuitívna obrana, žeby neboli prítomné, ale nemožno povedať, že sú významné. Obžalovaná sa ku skutku vyjadrovala, skutok nepopierala, dá sa

povedať, že sama bola prekvapená a zaskočená svojich správaním ako aj celým vyústením. Nakoniec to odhalenie a prichytenie pri čine vnímala ako veľkú úľavu. To znamená, že nie sú tam sofistikované niektoré prvky, ktoré by sama vlastnými myšlienkovými pochodmi chcela modelovať, jej opisy boli do istej miery parciálne odlišné od toho, čo uvádzal jej partner, ale toto je tiež bežný fenomén, že človek, ktorý do istej miery koná skratovo, neracionálne, nemá kompletný prístup k svojmu prežívaniu v danom čase. Tiež rekonštruuje do veľkej miery a rekonštruuje bežne tak, aby sám vyznel v lepšom svetle. Znalkyňa však

takúto tendenciu výrazne nezaznamenala u obžalovanej, skôr zaznamenala dezorganizáciu správania, zníženie vedomie a zodpovednosti za všetko a na záver úľavu. Úľava v takýchto prípadoch prichádza vtedy, keď človek na hranici svojich zvládacích mechanizmov nevie ako ďalej. Signifikantne zvýšená agresivita nebola u obžalovanej zaznamenaná. V každom človeku sú však isté prvky agresivity, aby sa mohol v živote brániť. Takže nemožno povedať, žeby správanie obžalovanej bolo vedené agresívnymi tendenciami. Je skôr ovplyvniteľná a hlavne ovplyvniteľná vlastnými emóciami na úkor reality. Znalkyňa nezistila kompletný obra týranej osoby, skôr išlo o dobrovoľné ale neuvážené kroky pri uzatváraní partnerstva.

Čo sa týka laktačnej psychózy, tieto znaky tejto psychózy zistila len diskrétne v istom zmysle, a to ako nadmerné prežívanie celou situáciou, isté diskrétne odosobnenie od maloletého dieťa a starostlivosti, skôr prežívanie nespokojnosti, tlaku ako radosti z opatery a narodenia dieťaťa. Toto bývajú diskrétne znaky. Túto skutočnosť si však nedávala do súvislosti s predmetným skutkom. Poznámka znalkyne o laktačnej psychóze súvisela s celkovým obrazom psychiky u obžalovanej. Tieto diskrétne známky psychózy mohli vplývať na prežívanie a správanie obžalovanej, ale nemôžu zásadným spôsobom vysvetľovať jej konanie, alebo považovať to za kľúčovú determinantu predmetného správania obžalovanej v čase skutku.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaná Q.. sa dopustila skutku tak, ako jej ho kládla za vinu obžaloba. Pri posudzovaní dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd vyhodnocoval v prvom rade pravdivosť výpovede obžalovanej na strane jednej a poškodeného na strane druhej. Berúc do úvahy všetky dôkazy, dospel súd k záveru, že pravdivá je výpoveď poškodeného. Súd uveril poškodenému, že sa skutok stal tak, ako ho popísal, či už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd naopak považuje výpoveď obžalovanej za účelovú, v snahe vyviniť sa, vykresliť seba a motív jej konania v lepšom svetle. Súd v tomto smere musí poukázať na to, že výpoveď obžalovanej bola v mnohých smeroch nelogická a na otázky súdu, ktoré mali ozrejmiť pohnútky jej konania, nevedela odpovedať. Je zrejmé, aj vzhľadom na závery psychologického posudku, že obžalovaná bola v rozvodovom konaní s poškodeným, pričom táto skutočnosť výrazne vplývala na jej psychiku. Preto potom, čo sa dozvedela od svojej právnej zástupkyne, že poškodený sa rozsiahlo vyjadroval k jej odvolaniu voči rozsudku o rozvode manželstva, čo ju značne rozrušilo, sa rozhodla, že pôjde za poškodeným a ublíži mu, pričom si za týmto účelom vzala plynovú pištoľ a nôž. Súd neuveril obžalovanej, že plynovú pištoľ si zobrala so sebou na svoju obranu. Zo žiadnej výpovede, či

obžalovanej ako aj svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, matka obžalovanej alebo jej kamarátka K. D., nevyplýva, že by bol pred skutkom poškodený voči obžalovanej agresívny, že by ju niekedy fyzicky napadol. Naopak, tak z výpovede poškodeného ako aj ďalšieho svedka K., vyplynulo, že práve obžalovaná sa počas hádok správala agresívne. Tak isto súd neuveril obžalovanej, že si okrem plynovej pištole z domu nezobrala aj nôž zn. Tescoma, že ho našla na jedálenskom stole. To poprel poškodený, ktorý uviedol, že nevlastnil takýto nôž, a preto ho ani nemal na stojane v kuchyni, nakoľko sada nožov zn. Tescoma bola kompletná.

Úmysel obžalovanej ublížiť poškodenému dokazujú aj ďalšie skutočnosti a dôkazy: Obžalovaná po príchode z N. N. do D. zaparkovala auto nie pred obytným domom, kde býval poškodený, ale na inej ulici. V prípravnom konaní to nevedela vysvetliť a na hlavnom pojednávaní uviedla, že to bolo preto, lebo pred obytným domom nebolo miesto. Ďalšou okolnosťou je, že ak by sa obžalovaná naozaj poškodeného bála, nešla by k nemu do bytu sama, išla by s ďalšou osobou, alebo by sa s ním telefonicky spojila, aby si vyjasnili skutočnosti ohľadne rozvodu. Poškodený v byte obžalovanú neohrozoval, čo potvrdila obžalovaná, len jej povedal skutočnosti, ktoré sa jej nepáčili. Obžalovaná vyčítala poškodenému, že nebojoval o deti, že ich nechcel zveriť do svojej výchovy, a až potom, keď jej povedal poškodený, že „čo je to za matku“, vyvolalo to u nej takú nevôľu, že vytiahla z tašky na poškodeného pištoľ a nôž. V tom, akým spôsobom sa to stalo sa odlišujú výpovede obžalovanej a poškodeného. Kým poškodený uvádzal, že obžalovaná v jednej ruke držala pištoľ a v druhej nôž a napriahla sa, aby bodla poškodeného, načo sa poškodený otočil inštinktívne chrbtom a obžalovaná ho bodla do chrbta, obžalovaná uvádzala, že keď ju poškodený nahneval, vstala, prekrížila si ruky, pričom v jednej ruke držala nôž, ktorý si predtým zobrala z kuchynského stola a v druhej ruke držala pištoľ, poškodený sa jej snažil vytrhnúť pištoľ, pričom sa omylom nabodol na nôž. Priebeh skutku zo strany obžalovanej vylúčil znalec z odvetvia traumatológie, s ktorým sa súd stotožňuje. Znalec uviedol, že ak by došlo k napichnutiu na nôž pri otáčaní poškodeného, jednalo by sa o rezné poranenie. V tomto prípade sa však jednalo o poranenie bodné, vedené veľkou

intenzitou, nakoľko nôž prenikol do tela poškodeného až po rukoväť. Znalec sa za svoju prax nikdy nestretol s tým, že by pri náhodnom napichnutí sa na nôž, došlo k napichnutiu až po rukoväť noža. V dôsledku tohto bodnutia zo strany obžalovanej, došlo k poškodeniu srdcovnice poškodeného, nejednalo sa však o veľkú ranu, preto sa ani nedalo zistiť, ktorou rukou viedla ranu obžalovaná. Iná situácia by bola, keby obžalovaného operovali tak, žeby ho otvorili, poškodenému však krvácanie zastavili tak, že mu zapchali perforovanú srdcovnicu cez cievu v nohe. Keby to neurobili, došlo by ku krvácaniu do srdcovnice, jej upchaniu a následnej k smrti poškodeného. Znalec poukázal na to, že ak by došlo k zraneniu poškodeného tak, ako uvádzala obžalovaná, pri nabodnutí na nôž by došlo k rotácii tela poškodeného a teda bodný kanál by bol iný ako ten, ktorý zistil znalec. Taká rana by bola väčšia, bolo by v nej vidieť pohyb poškodeného, teda rotáciu noža v tele poškodeného.

Potom, čo poškodený zistil, že krváca z chrbta, utekal na balkón, pričom na balkóne kričal, že je zranený, volal o pomoc. Obžalovaná napriek tomu, že uvádzala, že ju to

prekvapilo, že je poškodený bodnutý, nezavolala políciu ani záchranku, aj keď na pojednávaní uvádzala, že to chcela urobiť, ale išla do kuchyne po ďalší nôž. Súd neuveril obžalovanej, že tak urobila, lebo sa bála poškodeného. Nemala na to dôvod, poškodený krvácal, bol na balkóne a kričal o pomoc a obžalovaná napriek tomu, podľa jej samotnej výpovede, s plynovou pištoľou išla na balkón za poškodeným. V tomto smere celá výpoveď obžalovanej vyznieva nelogicky, pričom svoje konanie nevedela vysvetliť ani na hlavnom pojednávaní. Súd naopak uveril poškodenému, že obžalovaná na balkóne pokračovala v násilnom konaní voči poškodenému, s pištoľou sa mu vyhrážala, aby vyskočil z balkóna, inak ho zabije. Nie je rozhodujúce, či poškodený vedel alebo nevedel o tom, či predmetná pištoľ je plynová, aj keď je pravdou, že len voľným pohľadom je ťažké rozoznať, či sa jedná o riadnu zbraň alebo plynovú. Napokon aj plynovou pištoľou možno spôsobiť ďalšej osobe vážne poranenia. Poškodený v strachu z konania obžalovanej sa snažil utiecť z balkóna, chcel tam obžalovanú zavrieť, načo ona dala ruku a nohu do dverí balkóna. Ani vtedy obžalovaná neupustila od svojho násilného konania voči poškodenému, ale vystrieľala celý zásobník plynovej pištole do poškodeného. Obžalovaná to zdôvodnila tým, že vystrelila jeden krát, aby uvoľnila zovretie od poškodeného a ďalšie rany vystrelila automaticky. Nevysvetlené zostalo to, že keď sa teda obžalovaná bála poškodeného a brala si plynovú pištoľ na balkón, prečo vtedy, keď chcel poškodený utiecť, nechcel ju ohrozovať, doňho strieľala pištoľou. Aj v tomto prípade ďalšie konanie obžalovanej nasvedčuje tomu, že chcela pokračovať v konaní, ktoré malo ublížiť poškodenému.

Poškodený po výstrele z plynovej pištole spadol na zem, snažil sa utiecť z bytu, pričom sa mu v tom obžalovaná snažila zabrániť. Chcela ho zavrieť v obývačke. Následne ho s nožom v ruke prenasledovala po chodbe bytového domu. Súd vysvetlenie tohto konania zo strany obžalovanej taktiež považuje za nelogické, neuveriteľné. Obžalovaná to zdôvodňovala tým, že chcela, aby všetci susedia videli, že má v rukách nôž, aby zavolali políciu, pričom to mohla urobiť sama, mala pri sebe mobilný telefón. Od prenasledovania poškodeného upustila až vtedy, ako sa do daného incidentu zastarel sused C.. Aj svedkyňa J. uviedla, že poškodená po tomto incidente sedela v zlom psychickom stave na schodoch, pričom jej povedala, aby zavolala políciu, že bodla. Aj túto skutočnosť sa snažila obžalovaná modifikovať na hlavnom pojednávaní, uvádzala, že nikdy nepovedala susedke J., „že bodla“, že to len vplývali policajti na svedkyňu. Svedkyňa to na hlavnom pojednávaní poprela.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaná išla do bytu za poškodeným v úmysle mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, keď si so sebou zobrala nôž a plynovú pištoľ. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že sa obžalovaná poškodeného bála, a že si tieto zbrane zobrala na svoju obranu. Ani použitie týchto zbraní nevyplývalo z nejakého fyzického ohrozenia zo strany poškodeného. Zaútočila na poškodeného pri slovnej výmene názorov. Obžalovaná sa snažila svoje konanie ospravedlniť tým, že ju poškodený urážal, že urážal jej rodičov a deti. Ale toto nie je dôvod na to, aby obžalovaná na takýto slovný konflikt takto reagovala. Konanie obžalovanej sa dá jednoznačne vysvetliť závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie K.. J., s ktorý sa súd stotožňuje, ktorý

dospel k záveru, že obžalovaná trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pričom v jej prípade sa prikláňa k impulzívnemu typu tejto poruchy. Táto porucha osobnosti bola obžalovanej diagnostikovaná ešte počas liečby u psychiatričky MUDr. C., ktorú obžalovaná navštevovala do roku 2017 a aj počas jej

hospitalizácií, keď sa v roku 2012 pokúsila o samovraždu. Takáto porucha osobnosti nie je chorobu v pravom slova zmysle, je to v podstate črta osobnostnej štruktúry, ktorá sa nedá vyliečiť. Osoby, ktoré trpia takouto poruchou, vnímajú niektoré situácie, napr. aj správanie svojho partnera, citlivejšie, emočnejšie, vzťahovačnejšie, intenzívnejšie, egocentricky, a preto môžu reagovať na niektoré situácie ako aj v tomto prípade obžalovaná, neprimerane zvýšene. Nemožno však hovoriť o chorobnom konaní obžalovanej, je to konanie vyplývajúce z jej poruchy osobnosti a od takéhoto konania mohla obžalovaná kedykoľvek upustiť.

Z odbornej literatúry vyplýva, že sa jedná o poruchu osobnosti, u ktorej je výrazná tendencia konať impulzívne, bez uváženia následkov s afektívnou nestálosťou. U takýchto osôb je znížená kontrola impulzov a neschopnosť odložiť uspokojenie ako aj tendencia myslieť tzv. čierno bielo. Pri tejto poruche sú zreteľné tendencie k neznášanlivému správaniu, ku konfliktom s ostatnými, zvlášť ak je impulzívne správanie niekým prerušené, alebo kritizované. Zaznamenané sú sklony aj k výbuchom hnevu, zúrivosti a neschopnosti kontrolovať následné explozívne správanie. Tak isto takéto osoby ťažko zotrvávajú v akejkoľvek činnosti, ktorá neponúka okamžitý zisk a majú nestálu a nevypočítateľnú náladu. Impulzívne správanie takýchto osôb je nefunkčné, následne spôsobuje značný intrapsychický diskomfort v prežívaní ako výraznú vnútornú tenziu, depresiu a bezvýchodiskovosť. Časté sú aj suicidálne pokusy skratového typu. V dospelosti je zreteľná anamnéza instability sociálnych a pracovných vzťahov, rodinné problémy, problémy v partnerstve. Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie, z anamnézy obžalovanej, ako aj z výpovedí svedkov K., poškodeného, D., jednoznačne vyplýva, že správanie obžalovanej nielen pred skutkom v jej pracovných a rodinných pomeroch, ale aj počas skutku korešponduje s charakteristikou tejto poruchy osobnosti. Súd však musí poukázať na to, že obžalovaná o tejto poruche osobnosti vedela, diagnostikovaná jej bola ešte počas liečby u psychiatričky K.. C.. Túto liečbu ukončila v roku 2017, podľa obžalovanej na doporučenie lekárky. Potom, čo sa obžalovaná dostala do vážnejšej životnej situácie, keď porodila deti, bola pandémie koronavírusu, opustila spoločnú domácnosť s poškodeným, ktorý sa k nej mal správať zle, avšak psychiatra nenavštívila a nezačala liečiť svoj zlý psychický stav, ktorý popisovala aj znalkyňa z odvetvia psychológie.

V tomto smere treba uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že negatívne správanie poškodeného k obžalovanej počas ich spoločného spolužitia bolo takej intenzity, že by to malo až znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, a že by to bezprostredne ovplyvnilo správanie obžalovanej. Znalec z odvetvia psychiatrie takéto skutočnosti nezaznamenal, nevylúčil však, že správanie poškodeného mohlo zasiahnuť psychiku obžalovanej, ale len v psychologickej rovine. Ani jeden svedok na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by poškodený niekedy obžalovanú fyzicky napadol, a keďže obžalovaná a poškodený nežili v spoločnej domácnosti už od začiatku roku 2021, obžalovaná nebola

vystavovaná dennodennému stresu so spolužitia s poškodeným. Poškodený chodil k jej rodičom len sporadicky, pričom navštevoval hlavne ich maloleté deti. Návrh na rozvod manželstva podávala obžalovaná, nie poškodený. Obžalovaná uvádzala svojej priateľke K. D. ohľadne manželstva, že nie je spokojná so spolužitím s poškodeným, nakoľko je chladný, dostatočne sa nevenuje rodine a deťom. Aj svedkyňa C., matka obžalovanej, uviedla, že nikdy nebola účastníkom nejakého vážneho konfliktu medzi obžalovanou a poškodeným, že by videla, že poškodený obžalovanú napadol. Snažili sa obžalovanej pomáhať, starali sa tak o ňu ako aj o maloleté deti, ktoré s nimi žili v spoločnej domácnosti. Aj v deň, keď sa stal predmetný skutok, si svedkyňa spolu s jej manželom ani nevšimli, že obžalovaná opustila spoločnú domácnosť, že si zobrala ich auto. Hrali sa s deťmi, išli ich kúpať, až potom si všimli, že obžalovaná nebola doma. Z toho je zrejmé, že sa to nestalo prvý krát, keď takto obžalovaná opustila spoločnú domácnosť, pričom druhé maloleté dieťa bolo len vo veku 6 mesiacov.

V kontexte uvedených skutočností sa potom súd nemôže stotožniť so závermi znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológie N.. H., že konanie obžalovanej bolo výsledkom dlhodobo prežívaného stresu, ktoré akcelerovalo do akútneho stretu v inkriminovanom dni, kedy psychická náročnosť situácie prekročilo jej zvládacie mechanizmy a došlo k značnej dezorganizácii správania a k nahromadeniu strachových pocitov, k zúženiu vedomia, a prvoplánovému okamžitému riešeniu záťažovej situácie. Znalkyňa posúdila konanie obžalovanej ako v istom zmysle za skratové. Na hlavnom pojednávaní to vysvetlila tým, že posudzovala dlhodobé prežívanie stresu zo strany obžalovanej ako komplex negatívnych skutočností, ktoré prežila obžalovaná so svojim manželom počas ich spolužitia a následne po skončení spolužitia. Znalkyňa však nemôže vedieť, či táto psychická záťaž bola naozaj preťažujúca na strane obžalovanej. Z psychologického hľadiska je podľa znalkyne rozhodujúce to, ako to vnímala

obžalovaná a ona to vnímala stresovo, na podklade emočnej poruchy. Preto aj došla k záveru, že celé správanie obžalovanej v predmetný večer bol v istom zmysle skratový, pričom však na druhej strane uviedla, že stres ktorý u nej vyvolalo spolužitie z poškodeným nemožno považovať za jednoznačný dôvod konania obvinenej.

Znalkyňa zároveň uviedla, že ona vo svojom znaleckom posudku neposudzovala objektívne fenomény života obžalovanej, v podstate len popisovala, ako subjektívne prežívala obžalovaná spolužitie s poškodeným. V znaleckom posudku dospela aj k záveru, že v správaní obžalovanej zistila isté diskrétne prejavy laktačnej psychózy, ale bez konkrétneho lekárskeho nálezu. Na druhej strane však uviedla, že prípadná laktačná psychóza zásadným spôsobom nevysvetľuje konanie obžalovanej v čase predmetného skutku. Znalec z odvetvia psychiatrie prejavy laktačnej psychózy vylúčil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na závery znaleckého posudku PhDr. H., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že nepopisovala objektívne stránky života obžalovanej, len jej subjektívne prežívanie, sa súd stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý nepopisoval správanie obžalovanej ako skratové konanie,

ale ako prejav jej emočnej poruchy osobnosti, keď obžalovaná psychickú záťaž z rozvodu manželstva prežívala emočnejšie, impulzívnejšie, neprimerane zvýšene. Preto celá obrana obžalovanej, ktorá smerovala k tomu, aby vykreslila seba ako obeť týrania zo strany svojho manžela, poškodeného, napriek tomu, že už skoro rok nežili v spoločnej domácnosti, pričom obžalovaná nebola materiálne závislá na poškodenom, keď žila v spoločnej domácnosti svojich rodičov, ktorí pomáhali nielen jej ale aj s výchovou jej maloletých detí, vyznieva ako účelová v snahe ospravedlniť svoje konanie, ktoré bolo výsledkom nezvládnutia jej vlastných emócií na podklade emočnej poruchy osobnosti.

Súd preto odmietol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhovala obhajoba a upustil aj od výsluchu svedkyne K.. C., nakoľko jej lekárske správy boli súčasťou znaleckého dokazovania K.. J. a obžalovaná naposledy bola na vyšetrení u tejto lekárky v roky 2017, čiže nie bezprostredne predtým, ako bol spáchaný predmetný skutok. Tak isto súd nepovažoval za potrebné vypočuť aj psychologičku, ktorú navštevuje obžalovaná počas výkonu väzby, nakoľko obžalovaná bola podrobená psychologickému vyšetreniu znalkyňou z odvetvia psychológie. Čo sa týka kontrolného znaleckého posudku znaleckým a z odvetvia chirurgie, traumatológie, súd sa plne stotožnil so závermi znaleckého posudku znalca MUDr. W., ktorý je znalec s dlhoročnou praxou, a ktorého znalecký posudok korešponduje s vykonaným dokazovaním.

Na základe uvedených skutočností, preto súd uznal obžalovanú vinnou zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovaná úmyselne spôsobila poškodenému S. ťažkú ujmu na zdraví, keď mu spôsobila bodné poranenie hrudníka vľavo s vnútrohrudnou penetráciou s poranením ľavých pľúc a zostupnej časti srdcovnice s následným penumotoraxom, hemotoraxom a emfyzémom hrudnej steny a krvácaním do steny srdcovnice, pričom obžalovaná vzhľadom na horeuvedené skutočnosti konala v priamom úmysle. V konaní bolo preukázané, že obžalovaná prišla za poškodeným so zbraňami, a to s plynovou pištoľou a nožom, keď súd neuveril obžalovanej, že tak urobila, nakoľko sa bála poškodeného. Následne pri vzájomnej slovnej hádke napadla obžalovaného tak, že ho bodla do chrbta, následne od svojho konania neupustila, nezavolala políciu, záchranku, ale prenasledovala s plynovou pištoľou poškodeného na balkón, a následne s nožom na chodbu bytového domu. Pri posudzovaní ťažkej ujmy na zdraví nie je rozhodujúce, koľko bol poškodený práceneschopný, prípadne ako bo obmedzený v obvyklom spôsobe života. Rozhodujúce je to, že obžalovaná bodným poranením do chrbta poškodeného mu spôsobila poškodenie životne dôležitého orgánu, a to pľúc a srdcovnice. Poškodený by bez rýchleho zásahu lekárov zomrel, nakoľko by došlo k upchatiu srdcovnice a k následnej smrti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovanej, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovanej jej pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaná doteraz nebola súdne trestaná, je bezúhonnou osobou. Súd pri ukladaní trestu zvažoval u obžalovanej poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)

Tr. zák., keď pred spáchaním predmetného skutku viedla riadny život. Súd potom ukladal obžalovanej trest odňatia slobody podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. (sadzba 4- 10 rokov) a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., keď hornú hranicu trestnej sadzby znižoval o 1/3 a nakoniec uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Súd tento trest považuje za proporcionálny k charakteru trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaná dopustila, ako aj k následku jej konania. Obžalovaná sa dopustila závažnej trestnej činnosti, keď napadla nožom poškodeného a spôsobila mu ťažkú ujmu na zdraví, keď mu poškodila životne dôležitý orgán. Ak by nedošlo k rýchlemu zásahu lekárov, došlo by k následnej smrti poškodeného. Znalec z odvetvia chirurgie, traumatológie nevylúčil, že v dôsledku zranení bude mať poškodený aj trvalé následky. Obžalovaná doteraz síce nebola súdne trestaná, je bezúhonná, ale počas celého trestného konania neprejavila ľútosť nad svojim konaním a nad následkom svojho konania, a to napriek tomu, že poškodený bol otec jej maloletých detí. Súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy aj rodinné pomery obžalovanej, jej pohľad na materstvo a skutočnosť, že maloleté deti sú v súčasnosti zverené do výchovy otca. Sama obžalovaná na hlavnom pojednávaní tvrdila, že nikdy nechcela mať deti, aj predmetom hádky pred skutkom bolo to, že obžalovaná vyčítala poškodenému, prečo nebojoval o deti, prečo ich nechcel zveriť do jeho výchovy. Nakoniec súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej bude potrebný ale aj postačujúci nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, keď zohľadnil aj emočnú poruchu osobnosti, ktorá bola na pozadí konania obžalovanej.

Emočná porucha osobnosti nie je chorobou v pravom slova zmysle, nemala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovanej, ale je to črta osobnosti poškodenej, ktorá ovplyvnila jej konanie. Na druhej strane však treba zobrať na zreteľ, že obžalovaná o svojej poruche osobnosti vedela, sprevádzala ju celý život, musela predpokladať, ako bude v jednotlivých konkrétnych situáciách reagovať a mohla kedykoľvek od svojho protiprávneho konania ustúpiť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmysle znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie uložil obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keď síce liečbou nemožno vyliečiť túto poruchu, nakoľko to nie je choroba v pravom slova zmysle, ale primeranou liečbou možno zmierniť príznaky tejto poruchy.

Keďže obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd zároveň podľa 287 ods. 1 zaviazal obžalovanú, aby nahradila poškodenému uplatnenú škodu a to vo výške 18 649,40 Eur. Táto škoda predstavuje bolestné vo výške ako ho ustálil znalec z odvetvia chirurgie (770 bodov x 24,22 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.