Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-73-2015.pdf
PDF · 112.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpená Mgr. Pavol Karman, advokát so sídlom T. B. XX/X, Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-VO-44-002/2015 zo dňa 14.01.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. k. KRPZ-ZA-VO-44-002/2015 zo 14.01.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 533,59 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňovým rozhodnutím - Disciplinárnym rozkazom riaditeľom Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 8 zo dňa 04.11.2014 bola uložené žalobkyni podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 cit. zákona, mjr. Mgr. Y. V. týmto svojím konaním porušila ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) cit. zákona, podľa ktorého policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený tým, že v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 121/2010 o zabezpečovaní a vykonávaní kontroly dodržiavania liečebného režimu príslušníkmi policajného zboru a príslušníkmi železničnej polície počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz dňa 01.07.2014 neoznámila nadriadenému čas určený ošetrujúcim lekárom na vychádzky, zaznamenaný na tlačive o dočasnej neschopnosti, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 cit. zákona. V odôvodnení uviedol, že ošetrujúci lekár menovanej MUDr. Jozef Vrubeľ v čase pred 07:15 hod. dňa 01.07.2014 vydal účastníčke tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti, čím ju uznal dočasne práceneschopnou. Toto tlačivo účastníčka nadriadenému na Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Žiline doručila prostredníctvom kolegyne kpt. Ing. Y. T., ktorú dňa 01.07.2014 pred 07:15 hod. stretla na ul. V. v Žiline pre zdravotnom stredisku, v ktorom ordinuje MUDr. Jozef Vrubeľ. Kpt. Ing. Y. T. predmetné tlačivo dňa 01.07.2014 po svojom príchode o 07:15 hod. na pracovisko KDI KR PZ v Žiline odovzdala na sekretariáte riaditeľa KDI KR PZ v Žiline. Nadriadený dňa 09.10.2014 požiadal odbor zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR o zaujatie stanoviska k čl. 3 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 121/2010 o zabezpečovaní a vykonávaní kontroly dodržiavania liečebného režimu príslušníkmi policajného zboru (ďalej len „PZ“) a príslušníkmi železničnej polície (ďalej len „ŽP“) počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa tohto stanoviska týkajúceho sa lehoty oznámenia vychádzok nadriadenému v čase dočasnej neschopnosti na výkon služby vyplýva, že účastníčka dňa 01.07.2014 mohla a mala ísť nadriadenému oznámiť svoju dočasnú neschopnosť a zároveň mu oznámiť čas lekárom povolených vychádzok. S týmto nariadením ministra vnútra bola účastníčka riadne oboznámená 14.10.2010 na pracovnej porade riaditeľa KDI KR PZ v Žiline. Dňa 02.07.2014 v dopoludňajších hodinách riaditeľ KDI KR PZ v Žiline vykonal u MUDr. Jozefa Vrubeľa telefonický dotaz za účelom zistenia skutočností, či mjr. Mgr. V. má alebo nemá počas trvania dočasnej neschopnosti povolené vychádzky. MUDr. Vrubeľ oznámil, že účastníčka má počas trvania dočasnej neschopnosti povolené vychádzky v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. a v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. Z tohto dôvodu nadriadený účastníčky - riaditeľ KDI KR PZ v Žiline dňa 02.07.2014 začal voči nej disciplinárne konanie pre podozrenie z porušovania § 48 ods. 3 písm. a) cit. zákona. Dňa 15.07.2014 bol o písomné vyjadrenie vo veci požiadaný Mgr. P., ktorý uviedol, že nie je povinnosťou ošetrujúceho lekára oznamovať čas určený na vychádzky a taktiež, že zdravotný stav účastníčky dňa 01.07.2014 nebol taký závažný, aby pomocou výťahu v budove KR PZ v Žiline nemohla vyjsť na štvrté poschodie, kde sídli KDI KR PZ v Žiline, za účelom splnenia si povinnosti oznámiť nadriadenému čas určený ošetrujúcim lekárom na vychádzky zaznamenaný na tlačive o dočasnej neschopnosti. Na základe uvedených skutočností nadriadený dospel k záveru, že účastníčka svojím konaním porušila § 48 ods. 5 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle čl. 3 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 121/2010 dňa 01.07.2014 neoznámila nadriadenému čas určený ošetrujúcim lekárom na vychádzky zaznamenaný v tlačive o dočasnej neschopnosti. Tým sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 42 ods. 1 cit. zákona. Nadriadený pri ukladaní opatrenia prihliadol na skutočnosť, že účastníčke nebolo v posledných dvoch rokoch uložené žiadne disciplinárne opatrenie, ale vzhľadom k plneniu služobných povinností bola v posledných dvoch rokoch štyrikrát finančne odmenená a v roku 2012 bola mimoriadne povýšená do hodnosti „major.“ Z toho dôvodu bolo uložené ako disciplinárne opatrenie iba písomné pokarhanie.
Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-VO-44-002/2015 zo dňa 14.01.2015 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení skonštatoval procesný postup prvostupňového správneho orgánu, ako bol uvedený už v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj vykonanie jednotlivých procesných úkonov, ktorými bol zisťovaný skutkový stav, a to vyjadrenie odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a Osobného úradu MV SR o zaujatie stanoviska k čl. 3 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 121/2010 zo dňa 09.10.2014, vyjadrenie MUDr. Jozefa Vrubeľa, ošetrujúceho lekára, zo dňa 02.07.2014, vyjadrenia samotnej účastníčky k začatiu disciplinárneho konania, vyjadrenie kpt. Ing. Y. T. zo dňa 02.07.2014, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. Jozefa Vrubeľa na žiadosť KR PZ v Žiline zo dňa 15.07.2014 (vyjadrenie zo dňa 16.07.2014), pričom konštatoval, že nadriadený objektívne zistil skutočný stav veci zaobstaraním si písomných vyjadrení všetkých osôb, ktoré mohli k veci uviesť relevantné skutočnosti. V rámci odvolacieho konania bolo odvolanie posúdené senátom poradnej komisie riaditeľa KR PZ v Žiline, ktorý postupoval pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia samostatne a nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu I. stupňa, posudzoval ho samostatne po právnej i skutkovej stránke, preskúmal rozhodnutie, čo do výrokovej časti rozhodnutia a jeho odôvodnenie v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na základe zistených skutočností dospel k týmto záverom. Citoval § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., § 56 ods. 2 cit. zákona, § 241 ods. 1 zákona, § 241 ods. 3 zákona, § 233 ods. 1 zákona, § 233 ods. 2 zákona. Uviedol, že odvolací orgán je povinný zrušiť alebo zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov alebo návrhov odvolateľa, taktiež je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupoval samostatne a nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu I. stupňa. Preskúmaním rozhodnutia po formálnej a obsahovej stránke bolo zistené, že pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia nadriadený, resp. oprávnený orgán postupoval plne v súlade s § 56 ods. 1 a 2 zákona a odôvodnenie napadnutého disciplinárneho rozkazu obsahuje všetky náležitosti predpísané v § 241 zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako základné žalobné body uviedla: Napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, nakoľko o skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, už bolo právoplatne rozhodnuté žalovaným, ktorý vydal rozhodnutie č. KRPZ-ZA-VO-497-005/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým bol v zmysle § 243 ods. 4 zákona zrušený disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 17.07.2014. Nemôže byť preto potrestaná dvakrát za ten istý skutok na základe toho istého zákona.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval k žiadnej jej odvolacej námietke uvedenej v jej odvolaní, pritom odôvodnenie a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní taktiež absentuje aj v disciplinárnom rozkaze. Absentuje taktiež dostatočné odôvodnenie druhu uloženého disciplinárneho opatrenia a preto prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné. Nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že by sa dňa 01.07.2014 dopustila disciplinárneho previnenia v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože s nariadením ministra vnútra SR č. 121/2010 nebola riadne oboznámená. Toto nariadenie je totiž nejednoznačné a nezrozumiteľné, so zreteľom na čl. 3 ods. 3 druhú vetu nariadenia a čl. 2, čl. 3 ods. 5 cit. nariadenia, preto oprávnený orgán nemal vedomosť o jeho riadnom výklade, z čoho vyplýva, že s týmto nariadením nebola riadne oboznámená. Preto napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne, založené na svojvôli a ľubovôli a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôkaz týkajúci sa výkladu tohto nariadenia, ktorý podrobne namietala odvolacími námietkami, považuje za nezákonný z dôvodu porušenia procesnej zásady, pretože jej bolo upreté právo vyjadriť sa k nemu, nakoľko nebolo obsiahnuté v oznámení o začatí disciplinárneho konania. Rozhodnutie je zmätočné, nakoľko vo výrokovej časti je uvedené, že odvolanie je zamietnuté, v časti odôvodnenia je však uvedené, že odvolanie je odôvodnené. Ďalej namietala uplynutie lehoty 60 dní na rozhodnutie vo veci bez toho, aby bolo vydané rozhodnutie v II. stupni, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané až na 62.deň od podania odvolania. Tiež jej bolo odopreté zákonné právo oboznámiť sa s písomným pokarhaním ústnym spôsobom, pričom v rámci odvolania si k nemu uplatnila odvolacie námietky. Vydaním napadnutého rozhodnutia bola voči nej umelo vytvorená kauza, keďže od roku 2010 sa písomne neeviduje žiadne oznámenie policajta nadriadenému o čase určenom ošetrujúcim lekárom na vychádzky, ale oznámenie sa vykonáva ústne, osobne alebo telefonicky. Hoci v r. 2010-2013 neboli vykonané žiadne kontroly u dočasne neschopných policajtov, v r. 2014 do 28.07.2014 boli vykonané dve kontroly, s najväčšou pravdepodobnosťou iba u žalobkyne. Ďalej konštatovala, že vedenie disciplinárneho konania ovplyvnilo jej spoločenské postavenie, uplatnenie a dobré meno medzi kolegami a kolegyňami. Zároveň jej z dôvodu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nie je možné udeliť disciplinárnu odmenu po dobu jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. Nemôže jej byť uložená ani písomná pochvala, peňažný či vecný dar, či mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti. Zároveň bol jej rodinný finančný rozpočet bezdôvodne zo strany žalovaného zaťažený nákladmi týkajúcimi sa odmeny právneho zastúpenia. Jej kariérny postup, nakoľko spĺňa kvalifikačné predpoklady i na inú funkciu, je týmto rozhodnutím znemožnený, nakoľko v jej osobnom spise je zaevidované právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia. Jej negatívne hodnotenie obdobnými umelo vytvorenými kauzami môže mať za následok prepustenie zo služného pomeru. Žiadala napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.04.2015. Uviedol, že žalobkyňa sa domnievala, že odôvodnenie a vysporiadanie sa jej odvolacími námietkami má byť súčasťou odôvodenia disciplinárneho rozkazu č. 8/2014, ale vzhľadom k časovému hľadisku nie je možné, aby sa prvostupňový orgán vysporiadal s dôvodmi odvolania zo dňa 13.11.2014 v prvostupňovom rozhodnutí. Nie je tiež pravda, že by v napadnutom rozhodnutí nebolo dostatočne zdôvodnené uloženie druhu disciplinárneho opatrenia, pretože je na str. 6 uvedené, že nadriadený prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na skutočnosť, že žalobkyni nebolo v posledných dvoch rokoch uložení žiadne disciplinárne opatrenie, zohľadňuje plnenie služobných povinností, skutočnosť, že v posledných dvoch rokoch bola štyrikrát finančne odmenená a v roku 2012 bola mimoriadne povýšená do hodnosti „major.“ Odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie a v odôvodnení sa obmedzil na prevzatie odôvodnenia prvostupňového orgánu, ktoré konštatuje na strane 6 odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Z judikatúry Ústavného súdu SR nemožno vyvodzovať, že konajúci orgán sa musí zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Písomné pokarhanie, ktoré nebolo predložené žalobkyni, nie je dôkazným prostriedkom, ktorý by bol uplatnený v tomto konaní ako podklad pre prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, pričom písomnosť, z ktorej bolo citované, je odstupujúcim listom prvostupňového orgánu, ktorý odstupuje odvolanie žalobkyne spolu so spisovým materiálom a svojím stanoviskom. Na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa nevzťahuje Správny poriadok, preto žalovaný nemá právne povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k podkladom a spôsobu jeho zistenia. Žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
Podľa § 241 ods. 2 cit. zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
Podľa § 241 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 243 ods. 3 cit. zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa § 247 cit. zákona, podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 56 ods. 1 cit. zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Podľa § 56 ods. 2 cit. zákona, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. tak, že by toto bolo vydané v súlade s ustanoveniami cit. zákona, keďže dostatočne sa nevysporiadalo s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V zmysle § 241 ods. 3 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Z uvedeného vyplýva, že v odôvodnení druhostupňového správneho orgánu je potrebné vyhodnotiť aj tie odvolacie námietky, ktoré sú podstatné pre právne posúdenie veci. V danom prípade žalobkyňa vyložila čl. 3 ods. 3 nariadenia ministra vnútra č. 121/2010 tak, že podľa nej neporušila § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a teda podľa nej nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. S touto podstatnou odvolacou námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, túto nevyhodnotil, hoci mala podstatný význam pre právne posúdenie veci. Ani námietkou žalobkyne v odvolaní o uložení druhu disciplinárneho opatrenia v spojení s namietaním uloženia písomného pokarhania ústnym pohovorom, sa žalovaný nezaoberal. Žalovaný vo svojom odôvodnení prevzal odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia a jeho právne posúdenie sa obmedzilo len na všeobecné konštatovania o tom, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne a nezávisle, v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a konštatoval, že pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho rozhodnutia prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 56 ods. 1 a 2 cit. zákona a odôvodnenie napadnutého disciplinárneho rozkazu obsahuje všetky náležitosti predpísané v § 241 cit. zákona. Právnym posúdením veci nie je citácia paragrafov na vec sa vzťahujúcich a na naplnenie tejto náležitosti odôvodnenia nepostačujú ani všeobecné konštatovania, ktoré možno subsumovať pod právnu teóriu.
Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval za dôvodnú námietku žalobkyne ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na nevysporiadanie sa s jej odvolacími námietkami a zrušil ho podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Čo sa týka ďalších žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné:
Čo sa týka námietky, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, pretože rozhodnutie č.k. KRPZ- ZA-VO-497-005/2014 zo dňa 01.10.2014 už zrušilo prvostupňové rozhodnutie, súd konštatuje, že je nedôvodná. Toto rozhodnutie (prvé odvolacie rozhodnutie v poradí) zrušilo v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie (disciplinárny rozkaz č. 7/2014 zo dňa 17.06.2014) a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie, t.j. prvostupňový správny orgán mal oprávnenie ďalej konať vo veci a vydať vo veci meritórne rozhodnutie, a to v zmysle § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. V žiadnom prípade to neznamená, že ak bol zrušený pôvodný disciplinárny rozkaz č. 7/2014 zo dňa 17.06.2014 a vec bola prvostupňovému správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie, nemôže prvostupňový správny orgán vydať v tej istej veci nové meritórne rozhodnutie. Práve naopak, je jeho povinnosťou ďalej sa vecou zaoberať a vydať meritórne rozhodnutie, čo sa aj v danom prípade stalo, keď bol vydaný disciplinárny rozkaz č. 8 zo dňa 04.11.2014.
Čo sa týka námietky neoboznámenia sa žalobkyne s nariadením č. 121/2010, súd sa touto námietkou nezaoberal, pretože druhostupňový správny orgán túto námietku vo svojich dôvodoch napadnutého rozhodnutia nevyhodnotil a preto je predčasné, aby ju súd vyhodnocoval.
Čo sa týka námietky zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd konštatuje, že na poslednej strane napadnutého rozhodnutia v poslednej vete je uvedené, že odvolanie je odôvodnené. Jedná sa však len o zrejmú nesprávnosť, pretože z celého odôvodnenia vyplýva, že odvolanie bolo vyhodnotené ako nedôvodné, čo korešponduje aj s výrokom napadnutého rozhodnutia. Uvedená nesprávnosť by bola dôvodom na opravu písomného vyhotovenia rozhodnutia.
Čo sa týka namietania nedodržania procesných lehôt na vydanie napadnutého rozhodnutia, súd k tejto námietke uvádza, že súdna prax je jednotná v tom, že nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia sama o sebe nie je dôvodom nezákonnosti takéhoto rozhodnutia, nemožno teda bez ďalších pochybení konštatovať, že z tohto dôvodu je rozhodnutie nezákonné. Táto námietka je nedôvodná.
Čo sa týka námietky, že žalobkyni nebol poskytnutý podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, a to písomné pokarhanie ústnym spôsobom, ktoré podľa nej malo byť podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná. Nebolo preukázané, že by z listinného dôkazu - písomného pokarhania žalobkyne - vychádzali správne orgány ako z podkladu prvostupňového či napadnutého rozhodnutia. V prvostupňovom rozhodnutí je výslovne uvedené, že v posledných dvoch rokoch jej neboli uložené žiadne disciplinárne opatrenia a z takto zisteného skutkového stavu vychádzalo aj napadnuté rozhodnutie. Pritom je irelevantné, že v listine č. KRPZ-ZA- KDI2-425-010/2014 zo dňa 20.08.2014 (žalobkyňa v žalobe nesprávne uvádza jej číslo ako KRPZ-ZA- KDI2-452-010/2014 zo dňa 20.08.2014), bolo uvedené, že jej bolo uložené písomné pokarhanie už pred týmto prípadom, pretože sa jednalo len o listinu, ktorou bolo zaslané odvolanie voči disciplinárnemu rozkazu č. 7/2014 odvolaciemu orgánu, ktorý na dôvažok napadnutý disciplinárny rozkaz č. 7/2014 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Napadnutý disciplinárny rozkaz č. 8/2014 ako podklad svojho rozhodnutia túto skutočnosť neuvádzal, nevychádzal z nej ako z podkladu, rovnako ako ani rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. Nebola teda podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a preto ak žalobkyňa nebola oboznámená s jej obsahom, nebolo v žiadnom prípade porušené jej právo uvedené v § 56 ods. 1 veta druhá zákona č. 73/1998 Z.z.
Čo sa týka námietky, že v ostatných prípadoch sa oznámenie o čase určenom ošetrujúcim lekárom na vychádzky neeviduje, oznámenie sa vykonáva ústne, osobne alebo telefonicky, súd konštatuje, že neposudzuje správanie sa správneho orgánu a iných osôb v iných prípadoch, ale posudzuje iba zákonnosť postupu žalovaného v konkrétnom prípade žalobkyne. Skutkové okolnosti iných prípadov vo vzťahu k iným účastníkom konania nie sú pre vec žalobkyne podstatné.
Rovnako súd za nedôvodnú vyhodnotil námietku, že dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia malo byť ovplyvnenie dobrého mena žalobkyne a i tá skutočnosť, že zákonné dôsledky napadnutého rozhodnutia sú v jej neprospech (napr. že jej nie je možné udeliť disciplinárnu odmenu po dobu jedného roka, pochvalu, peňažný alebo vecný dar, že je ukrátený jej finančný rozpočet, pretože je zaťažená nákladmi na právne zastúpenie atď.). Pokiaľ by bolo ovplyvnené negatívnym spôsobom dobré meno žalobkyne v dôsledku vydaného rozhodnutia, tento prípadný dôsledok na osobnostnú sféru žalobkyne nie je riešiteľný inštitútom správneho súdnictva a nie je ani dôvodom, pre ktorý by malo byť rozhodnutie nezákonné. Zákonom predpokladané dôsledky právoplatného rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sami o sebe taktiež nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Nie sú dôvodom na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže zákonný dôsledok vydaného rozhodnutia nemôže byť logicky dôvodom jeho nezákonnosti. Tieto námietky súd posúdil ako účelové a nedôvodné.
Poslednú námietku vzniesol právny zástupca žalobkyne priamo na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 13.10.2015. Konštatoval, že je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že spisy predložené žalovaným nezaručujú ich úplnosť, listy sú voľne založené v euroobaloch, jednotlivé strany nie sú číslované, žurnalizácia spisov umožňuje manipuláciu s nimi a spôsob ich previazania voľne špagátom nezaručuje, že predmetné predložené spisy sú úplné. Krajský súd sa nestotožnil s touto námietkou. Spisy, ako boli predložené správnym orgánom, sú dostatočným spôsobom žurnalizované, v euroobaloch a v papierových obaloch, ktoré sú zviazané šnúrkou (trikolórou), ktorú nie je možné rozviazať bez poškodenia tohto mechanizmu. Jednotlivé časti spisov sú označené príslušným správnym orgánom (jeho hlavičkou) a taktiež spisovou značkou prípadu žalobkyne a názvom konania. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne konštatoval možnosť manipulácie so spismi a nezaručenie úplnosti týchto spisov, jedná sa len o jeho tvrdenie, aj to len vo forme hypotetickej možnosti. Ani on sám nepredložil dôkaz o tom a ani uvedené skutočnosť netvrdil, že by spisy nemali byť úplné, že by v správnych spisoch chýbal nejaký listinný dôkaz alebo časť spisu by nebola predložená. Naopak, všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávali správne orgány a aj žalobkyňa, sa v spise nachádzali, boli pevne zviazané, ako súčasť správneho spisu KR PZ v Žiline a preto súd nemal dôvod pochybovať o úplnosti predložených spisov. Túto námietku taktiež krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný správny orgán riadne vyhodnotil podstatné námietky uvedené v odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu tak, aby bolo možné z odôvodnenia jeho rozhodnutia zistiť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval, a to s prihliadnutím na podstatné odvolanie námietky žalobkyne.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 13.10.2015. Právny zástupca si uplatnil odmenu za päť úkonov právnej pomoci, každý po 139,83 Eur (prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby, spísanie stanoviska na vyjadrenie žalovaného, štúdium spisu, zastupovanie na pojednávaní) + 5 x režijný paušál po 8,39 Eur + 20 % DPH
- 148,22 Eur + súdny poplatok 70,- Eur, celkovo spolu s DPH 959,32 Eur.
Krajský súd v Žiline priznal žalobkyni ako účelné trovy v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. odmenu vo výške 533,59 Eur, za tri úkony právnej pomoci, a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu 148,22 Eur,
- spísanie žaloby vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu 148,22 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu 148,22 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4 prvá veta, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- 20 % DPH z tejto sumy 88,93 Eur. Súd zároveň priznal žalobkyni náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 603,59 Eur (70,- Eur + 533,59 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v Žiline, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Čo sa týka nepriznania odmeny za úkon spísania stanoviska na vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.07.2015, súd konštatuje, že toto stanovisko reaguje na vyjadrenie žalovaného, pričom žiadne nové právne názory z uvedeného stanoviska nevyplývajú a ani nemôžu vyplývať, vzhľadom na to, že vyjadrenie žalobkyne reagovalo na vyjadrenie k žalobe, ktorú podala samotná žalobkyňa, v ktorej stanovila medze súdneho prieskumu, čím sú stanovené mantinely aj pre vyjadrenie žalovaného k žalobe a následne aj žalobkyne k vyjadreniu žalovaného. Tiež treba poukázať, že žalobkyňa v tomto vyjadrení sa v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v žalobe, ako aj na to, že vyjadrenie žalovaného bolo doručené jej právnemu zástupcovi len na vedomie a nebol vyzvaný súdom, aby sa k nemu vyjadroval.
Súd taktiež nepriznal žalobkyni odmenu za úkon právnej pomoci - štúdium spisu jej advokáta na Krajskom súde v Žiline dňa 06.10.2015. Súd má za to, že uvedený úkon nepredstavuje samostatný úkon právnej pomoci, za ktorý by bolo možné právneho zástupcu odmeniť odmenou, pretože štúdium spisu je zahrnuté do úkonu príprava zastúpenia, za ktorý právny zástupca odmenu získal. Týmto úkonom advokát realizuje procesné právo svojho klienta na nahliadnutie do spisu podľa § 44 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Jedná sa teda o jeden z úkonov, ktorý umožňuje advokátovi riadne pripraviť zastúpenie klienta (do prípravy zastúpenia nie je možné subsumovať len naštudovanie skutkových podkladov či právnych otázok). Ide jednoznačne o úkon v prospech právneho zástupcu pokiaľ ide o jeho informovanosť o procese v súdnom konaní, ktorý sa odrazí v príprave zastúpenia, reflektujúc na konkrétne procesné úkony vyplývajúce zo spisu. Preto mu súd túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.