Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/38/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci veci navrhovateľov: v 1. rade: V. Š., D. Š. X, T., v 2. rade: Z. Š., D. Š. X, T., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Jela Mikušková, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporcovi: J. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K., T., T..Č.. D. K. X, T., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, o zaplatenie sumy 5.544,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Písomným návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcovi a S. R., R.. XX.XX.XXXX, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 5.544,58 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania. V odôvodnení svojho návrhu uviedli, že na základe kúpnej zmluvy C. - XXX/XX zo dňa 27. 1. 2010 sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ak do domu so súpisným číslom XXX (ďalej len „ budova bývalej pošty") postavenom na pozemku s parcelným číslom XXX/X vo výmere 496 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parcelným číslom XXX/X vo výmere 496 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parcelným číslom XXX/X vo výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Tomášov, obec Tomášov, okres Senec.

Poukázali na to, že tieto nehnuteľnosti odkúpili od spoločnosti ELT servis, s.r.o., so sídlom v Bratislave ako priemyselný objekt, postavený cca v roku 1914, ktorý bol využívaný prevažne ako budova spojov, resp. neskôr ako pošta, ako aj na to, že v kúpnej zmluve zo dňa 4. 11. 2009, ktorou ich právny predchodca nadobudol do vlastníctva tieto nehnuteľnosti je v článku I. v bode 1. 4 uvedené, že nie sú zaťažené žiadnymi právami tretích osôb, okrem nájomných práv, vyplývajúcich z riadne uzavretej zmluvy o nájme, kde ako nájomca vystupuje pán S. R., ktorý užíva dvojizbový byt v budove č.s. XXX. Spolu s kúpnou zmluvou boli odstúpené ich právnemu predchodcovi aj doklady vzťahujúce sa k tomuto nájmu, a to: a) Rozhodnutie o pridelení dvojizbového bytu Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava vydané pod číslom XXXX/ŠKP/XXXX zo dňa 2. 4. 1986, na dobu určitú a to pokiaľ bude pracovať v OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie, b) Zápisnica o prevzatí bytu z 21. 5. 1986, z ktorej vyplýva, že pánovi Jánovi Navrátilovi bol tento byt už raz pridelený dňa 1. 10. 1948 na dobu určitú a v roku 1986 sa táto doba predložila novým rozhodnutím zo dňa 2. 4. 1986, a to znova na dobu pokiaľ bude pracovať v OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie, c) Evidenčný list pre výpočet nájomného pre S. R. zo dňa 1. 11. 2008 na sumu 1481,63 Sk, ktoré od 1. 12. 2009 suma 49,18 € mesačne.

Navrhovatelia argumentovali tým, že ich právny predchodca pri preberaní nehnuteľností zistil, že S. R. sa odsťahoval v decembri 2008 do SENIOR PARKU v Rohovciach, z dôvodu potreby 24 hodinovej dennej starostlivosti, ktorú si vyžiadali jeho vek a zdravotný stav. Taktiež bolo zistené, že do domu, ktorý užíval sa medzičasom nasťahoval jeho vnuk J. J. s priateľkou U. I. a ich maloletou dcérou, ktorí časť budovy bývalej pošty aj s priľahlým pozemkom užívali spolu až do augusta 2010, kedy sa U. I. s maloletou dcérou z domu odsťahovali. S.Á. R. by podľa ich vedomostí mal byť umiestnený v SENIOR PARKU v Rohovciach, ale podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu trval na tom, že v budove bývalej pošty v Tomášove má bydlisko, a že tam má spoločnú domácnosť s odporcom, ktorý tam býva doteraz.

Navrhovatelia tvrdili, že po uzatvorení kúpnej zmluvy boli presvedčení, že sa jedná o nájomný vzťah, čo sa však následným skúmaním dokladov a právnych skutočností preukázalo ako nepravdivé, a to z dôvodu, že budova bývalej pošty v Tomášove nikdy nebola bytovým domom, nakoľko nikdy nebola skolaudovaná za bytovú budovu a tak daná do užívania, v katastri nehnuteľností je evidovaná ako nebytová budova označená súpisným číslom XXX, a aj jej bývalý vlastník Slovenská pošta, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici v ponuke na predaj uvádzal, že ponúka na predaj objekt pre obchody a služby, budovu, ktorá slúžila predchádzajúcemu vlastníkovi od roku 1944 ako poštový úrad, pričom poštový úrad tam sídlil aj v medzivojnovom období a aj cez druhú svetovú vojnu.

Navrhovatelia poukázali nato že dňa 27. 1. 2010 písomne zrušili S. R. platobný predpis nájmu za 1. 1. 2008, resp. 1. 12. 2009 určený na sumu 49,18 € mesačne, nakoľko sa na nich dovtedy platný predpis o regulácii nájomného už nevzťahoval a uviedli, že nový predpis nájmu bude zaslaný po jeho stanovení. Toto sa následne zrealizovalo listom navrhovateľov S. R. z 22. 3. 2010 potom, ako si dali vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty nájmu bytu v katastrálnom území Tomášov v budove bývalej pošty, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za byt vo výške 224,- € mesačne. Z dôvodu, že medzičasom sa zistilo, že sa jedná o nebytové priestory, bol na požiadanie navrhovateľov vypracovaný dodatok k uvedenému znaleckému posudku, a to na určenie hodnoty nájmu priestorov zatriedených ku kanceláriám, t.j. nebytovému priestoru. Na základe dodatku znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota nájmu mesačne vo výške 341, - €, pričom tejto mesačnej úhrady za užívanie resp. bezdôvodné obohacovanie sa odporcov za obdobie od februára 2010 do augusta 2011 sa navrhovatelia aj domáhajú. Celkovo predstavuje nedoplatok za 19 mesiacov sumu 5 544,58 €, nakoľko úhradu za užívanie za S. R. vykonáva jeho právny zástupca len vo výške 49,18 € mesačne.

Na návrh vydal súd dňa 24.05.2012 vo veci platobný rozkaz č. k. -41, ktorým odporcom uložil, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatili spoločne a nerozdielne istinu vo výške 5.544,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 30.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania: (súdneho poplatku) vo výške 332,50 € + (trovy právneho zastúpenia) vo výške 396,60 €.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal dňa 12.7.2012 odporca odpor, v odôvodnení ktorého nesúhlasil so závermi znaleckého posudku a považoval stanovené sumy za nadhodnotené. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľov, že v tomto spore ide o nebytový priestor, na základe čoho bola stanovená vyššia hodnota nájmu. Poukázal na to, že nakoľko viac, ako polovica využiteľnej podlahovej plochy budovy bývalej pošty je určená na bývanie, považuje sa v zmysle táto za bytovú budovu a preto navrhovatelia nemajú nárok na nájomné za užívanie nebytového priestoru. Poukázal aj na to, že navrhovatelia boli oboznámení s právnym stavom týkajúcim sa predmetnej nehnuteľnosti, keď ju kupovali od spoločnosti ELT servis, s.r.o., keďže navrhovateľ 1/ jediným spoločníkom a konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti. Zrušenie platobného výmeru zo strany navrhovateľov, ako ani dôvod tohto zrušenia nepovažuje za relevantný. Uviedol tiež, že S. R. i odporca si svoju povinnosť platiť nájomné vo výške 49,18 € mesačne plnili riadne a včas, no navrhovatelia si riadne neplnia svoje povinnosti prenajímateľov a odporcovi obmedzujú jeho právo na riadne užívanie nehnuteľnosť.

Podaním zo dňa 28.08.2012, doručeným súdu dňa 30.08.2012 vzali navrhovatelia späť návrh na začatie konania v časti návrhu proti S. R. z dôvodu jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX, pričom súd uznesením č. k.: -79 z 2.9.2013 konanie v časti návrhu proti S. R. zastavil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov a to: č. l. 1-5 - návrh, č. l. 6 - osvedčenie o registrácií pre DPH, č. l. 9-13 - doplnok č. 1 Znaleckého posudku č. 32/2010, č. l. 14 - výzva a stanovenie nájomného, č. l. 15 - kópia

doručenky, č. k. 16 - zrušenie platobného predpisu, č. l. 17 - platby za užívanie domu, č. l. 18 - kópia listu odporcu 1/, č. l. 19 - kópia zápisnice o prevzatí bytu, č. l. 20 - kópia rozhodnutia o pridelení bytu, č. l. 21-22 - evidenčný list pre výpočet nájomného, č. l. 23 - výpis z LV č. XXX, k. ú. Tomášov, č. l. 24-27

- kúpna zmluva z 4. 11. 2009, č. l. 41 - platobný rozkaz, č. l. 47-49 - odpor proti platobnému rozkazu, č. l. 60-62 - vyjadrenie k odporu, späťvzatie návrhu, č. l. 72-75 - zápisnica o predbežnom vyšetrení, č. l. 76-77 - uznesenie OS Pezinok z 19. 11. 2012, č. l. 79 - uznesenie o čiastočnom zastavení konania z 2. 9. 2013, č. l. 87 - oznámenie SAK, č. l. 88-89 - vyjadrenie odporcu, č. l. 115-139 - Znalecký posudok č. 02/2012 s prílohami, č. l. 148 - náčrt, č.l. 149-160 - Znalecký posudok č. 33/2010 znalkyne Ing. Margaréty Zadražilovej, č.l. 165-182 - Záznam o ohliadke aj s fotodokumentáciou, spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. , čl. 185-186 -záverečné vyjadrenie navrhovateľov, čl. 187-189 - výpisy z katastra nehnuteľností pre LV č. XXX, č.l. 190 -výpis z inzercie, č.l. 191 - odpoveď Slovenskej pošty, a.s., č.l. 192-194 - vyjadrenie vo veci . Súd tiež vykonal i ohliadku miesta. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci konania, resp. ich zástupcovia a zistil nasledovný:

Skutkový stav:

Budova bývalej pošty v obci Tomášov bola postavená okolo roku 1920, na pôdoryse 11,40 m x 9,35 m. Evidovaná bola v pozemkovoknižných vložkách (číslo XXXX pre katastrálne územie Fél, číslo XXXX pre katastrálne územie Tomášov), a to ako dom s popisným číslom XXX v intraviláne, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/X. V súčasnosti je evidovaná na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Tomášov ako iná budova - stavba postavená na zemskom povrchu. Od roku 1935 bola vo vlastníctve politickej obce Fél, od roku 1958 bola vo vlastníctve Československého štátu - správy spojov. Slovenská pošta, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 4. 11. 2009 previedla vlastníctvo k tejto budove na spoločnosť ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorá následne kúpnou zmluvou C.-XXX/XX zo dňa 27. 1. 2010 previedla vlastníctvo k tejto budove na navrhovateľov, ktorí sú v súčasnosti jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Predmetná budova bola využívaná minimálne od roku 1944 ako sídlo poštového úradu obce Tomášov. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného Riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa 1. 10. 1948 pridelený dvojizbový byt na pošte Tomášov S. R., ktorý na pošte pracoval. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli k budove bývalej pošty pristavené dve nelegálne prístavby, z ktorých jedna slúžila ako vstupná hala do bytu prideleného S. R.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava pod číslom 3153/ÚKP/1986 dňa 1. 4. 1986 (so súhlasom vedenia Okresnej správy spojov Bratislava vidiek, ZV ROH pri OKSS Bratislava - vidiek ako i členskej schôdze ZV ROH), bol dvojizbový podnikový byt (Mierová 4, Tomášov) pridelený pracovníkovi S. R., a to na dobu pokiaľ bude pracovať u OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 10 rokov od odovzdania bytu do užívania. Do užívania bol byt S. R. odovzdaný dňa 21. mája. 1986, o čom svedčí spísaná zápisnica. Dohodu uzatvorenou dňa 23.6.1988 medzi Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava a S. R. prišlo k 30.6.1988 ku skončeniu pracovného pomeru S. R.. V pridelenom byte S. R. býval dlhé desaťročia a vyrástli v ňom všetky jeho štyri deti. Od roku 2002 S. R. v tomto byte býval v spoločnej domácnosti so svojím vnukom J. J., ktorého požiadal, aby sa k nemu nasťahoval, keďže sa vzhľadom na svoj vysoký vek a zdravotný stav nebol schopný sám postarať o domácnosť. Budova bývalej pošty v Tomášove zvonka pripomína samostatne stojaci starší rodinný dom s jedným nadzemným podlažím a sedlovou strechou. Pôvodná budova má pôdorys obdĺžnika. K budove sú nelegálne pristavené dve prístavby. Jedna je drevená, je ju vidieť z hlavnej cesty a v minulosti slúžila ako vstup do poštového úradu. Druhá je murovaná, nachádza sa vzadu, v minulosti slúžila ako vstupná hala do priestorov obývaných S. R., a tomuto účelu slúži dodnes odporcovi. Murovaná prístavba bola vybudovaná v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v miestach, kde nadväzuje na pôvodnú budovu bývalej pošty sa tvoria trhliny, podľa vyjadrenia znalca hrozí jej zrútenie. Z tejto murovanej prístavby sa v súčasnosti vchádza do priestoru užívaného odporcom ako kuchyňa. V kuchyni sa nachádza kuchynská linka s plynovým sporákom a jedálenský stôl so stoličkami. S kuchyňou bezprostredne susedia ďalšie miestnosti a to: kúpeľňa s WC, špajza a jedna z obytných miestností, pričom do nich možno vstúpiť priamo z kuchyne. Tieto miestnosti sú od kuchyne priestorovo oddelené dvermi. V kuchyni sa nachádza aj okno, ktoré pred vybudovaním nelegálnej murovanej prístavby slúžilo na priame vetranie kuchyne. V kúpeľni sa nachádza vaňa, umývadlo a WC. Kúpeľňa je svetlá vďaka oknu, ktoré jej zabezpečuje priame vetranie. V špajzi sa nachádza polica na skladovanie vecí, a je v nej umiestnený i železný rebrík, pomocou ktorého sa dá

dostať na povalu. Z kuchyne sa vchádza do prvej z obytných miestností, ktorá je prechodná a dá sa z nej dostať do druhej z obytných miestností. Obe obytné miestnosti sú vďaka vyšším stropom v budove a veľkým oknám svetlé, obe sú zariadené nábytkom, každá z nich má samostatné plynové kúrenie pomocou tzv. gamatiek. Priestory užívané odporcom majú pritom vlastný okruh plynového potrubia, ktorý je z vonkajšej časti budovy osadený samostatným plynomerom. Prvá obytná miestnosť má výmeru 15,5 m2, slúži ako spálňa. Druhá obytná miestnosť má výmeru podlahovej plochy 23,18 m2 a slúži ako druhá spálňa, resp. ako pracovňa. S J. J. žila v budove bývalej pošty aj jeho družka U. I. so svojou maloletou dcérou, a to až do augusta 2010, kedy sa definitívne z budovy odsťahovala. S. R. žil v budove bývalej pošty až do 29.12.2008, kedy bolo umiestnený do domova sociálnych služieb SENIOR PARK, n.o. so sídlom v Rohovciach. na základe rozhodnutia bratislavského samosprávneho kraja o odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby číslo XXXXXX/ XXXX - I. X vydaného dňa 10. 5. 2010 bol S. R.T. umiestnený v domove sociálnych služieb, nakoľko jeho stavu vyžadoval nepretržitú, 24 hodinovú starostlivosť ktorou mu bolo možné zabezpečiť len zariadení s celoročným pobytom. hoci boli Ján Navrátil umiestnený v domove sociálnych služieb, v budove bývalej pošty si ponechal svoje osobné veci a v liste zo dňa 20.4. 2010 vyjadril svoju vôľu vrátiť sa do prideleného bytu, v prípade, že mu to jeho zdravotný stav dovolí, nakoľko nechcel umrieť mimo svojho domova.

V kúpnej zmluve uzavretej dňa 4.11.2009 medzi predávajúcim (Slovenská pošta, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici) a kupujúcim (ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave) je v článku I. v bode 1. 4 uvedené, predávajúci vyhlasuje, že predmet kúpy je v jeho výlučnom vlastníctve ak nie je zaťažený žiadnym právom tretej osoby zapísaným v katastri nehnuteľností obmedzujúcim prevod okrem nájomných práv vyplývajúcich z riadne uzatvorených nájomných zmlúv uvedených v tabuľke číslo 1. v tabuľke číslo 1 tejto zmluvy je ako nájomca uvedený S.R. R., ako keby tu je uvedený dvojizbový byt, ako mesačná úhrada v € je uvedená suma 49,18 €, ako nájomný vzťah je uvedený zápis o dohode po odovzdaní a prevzatí bytu a ako doba trvania nájmu je uvedená doba neurčitá. V článku I. v bode 1. 5 tejto zmluvy kupujúci prehlasuje, že s podmienkami tohto nájmu bola riadne oboznámený a tento nájomný vzťah v čase podpisu zmluvy akceptuje . V článku I. v bode 1. 6 tejto zmluvy sa uvádza , že kupujúci po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vstupuje podľa do právneho postavenia prenajímateľa z nájomných vzťahoch uvedených v tabuľke číslo 1. táto zmluva je za predávajúceho podpísaná predsedom predstavenstva a členom predstavenstva, za kupujúceho je podpísaná konateľom spoločnosti (navrhovateľom 1/).

Na základe evidenčného listu pre výpočet nájomného vydaného podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 číslo 01 /R/2008 o regulácii cien nájmu bytov , bolo Jánovi Navrátilovi s platnosťou od 1. 11. 2008 určené výsledné mesačné nájomné za užívanie bytu vo výške 1481,63 Sk.

Na základe evidenčného listu pre výpočet nájomného vydaného podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 číslo 01 /R/2008 o regulácii cien nájmu bytov , bolo S. R. s platnosťou od 1. 12. 2009 určené výsledné mesačné nájomné za užívanie bytu vo výške 49,18 €. Tento evidenčný list je podpísaný projekt managerom (Ing. Tomáš Biskupič) a konateľom (navrhovateľ 1/) spoločnosti ELT servis, s.r.o.

Navrhovatelia listom z 27. 1. 2010 oznámili S. R., že rušia doteraz platný predpis nájomného zo dňa 15. 12. 2009 a evidenčný list pre výpočet nájomného a všetky s tým súvisiace doklady.

Navrhovatelia listom z 22. 3. 2010 oznámili S. R. výmer nájomného za byt v priemyselnom objekte na adrese K. Č. X, T.. Cena nájmu za byt 71m2 činí 224,- € mesačne a podiel na fonde opráv v zmysle zákona činí 279,93 € mesačne.

Znalkyňa Ing. Margaréta Zadražilová v doplnku číslo 1 k znaleckému posudku číslo 32/2010, podľa objednávky navrhovateľa 1/ zatriedila priestor ku kanceláriám a určila všeobecnú hodnotu nájmu kancelárii za mesiac vo výške 341,42 €.

Znalec Ing. Juraj Kozakovič vo svojom znaleckom posudku číslo 02/2012 zo dňa 31. 1. 2012 doporučil vzhľadom na zistený technický stav dožívajúcej stavby budovy ohrozujúce bezpečnosť a zdravie osôb a ohrozujúcej materiálne hodnoty k nej ako aj v okolí svojím možným zrútením túto stavbu odstrániť - zbúrať.

Rozhodnutím spoločného stavebného úradu v Tomášove zo dňa 9. 4. 2013 bolo povolené odstránenie stavby objektu so súpisným číslo 400, na pozemku s parcelným číslom XXX/X v katastrálnom území T. R. K. B..

Relevantné právne normy: Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení účinnom do 30.11.2001 ( ďalej len "") služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Podľa , služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave. Podľa povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991 štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991 o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt zanikne písomnou dohodou medzi organizáciou a užívateľom alebo písomným oznámením užívateľa, že nechce byt užívať. V písomnom oznámení musí byť uvedená lehota, kedy sa má užívanie skončiť, a to najmenej jeden mesiac tak, aby sa skončila ku koncu kalendárneho mesiaca; ak nie je lehota uvedená, skončí sa užívanie koncom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oznámenie organizácii došlo. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 1991 súd môže na návrh organizácie zrušiť právo užívať byt: a) trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, ak doterajší užívateľ prestal pre ňu pracovať a organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho pracovníka. V odôvodnených prípadoch môže súd uložiť organizácii povinnosť nahradiť užívateľovi sťahovacie náklady; b) ak užívateľ alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek výstrahe hrubo porušujú zásady socialistického spolužitia alebo ak užívateľ hrubo porušuje svoje povinnosti, najmä tým, že neplatí úhradu za užívanie bytu alebo za služby po čas dlhší ako tri mesiace; c) ak užívateľ má dva byty; d) ak užívateľ neužíva bez vážnych dôvodov byt vôbec alebo ho užíva len občas. Podľa účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia. Podľa spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Podľa ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Podľa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. Podľa osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Podľa O.s.p súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ ]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa O.s.p inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len " ) stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Podľa pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Podľa bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Podľa byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Podľa obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

Podľa príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. Podľa nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, b) budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty, c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc, d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, e) priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie, g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, i) kryté budovy pre šport, j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, k) budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne. Podľa ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

Aplikujúc citované právne normy na z dokazovania preukázaný skutkový stav súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je potrebné zamietnuť, ako nedôvodný.

Súd uvádza, že v posudzovanej veci si najskôr musel ako prejudiciálnu otázku posúdiť to, či priestory v súčasnosti obývané odporcom boli alebo neboli v roku 1986 (kedy boli odovzdané S.R. R. do užívania) bytom, od čoho sa odvíjalo právne posúdenie, či vzniklo alebo nevzniklo S. R. právo užívania bytu, ktoré sa po prijatí transformovalo na nájom služobného bytu, resp. po uplynutí trojmesačnej lehoty uvedenej v na nájom bytu, ktorá otázka mala kľúčový význam pre právne posúdenie celej veci. Tento súd uznáva, že podľa platnej právnej úpravy právomoc rozhodnúť o tom, či je nejaký priestor v budove bytom alebo nie, patrí v súčasnosti jedine príslušnému správnemu orgánu. Zároveň však treba dodať, že právomoc posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či sa jedná alebo nejedná o bytovú budovu, resp. byt náleží v prípade absencie takéhoto rozhodnutia súdu, preto súd , hoci to účastníci konania nenavrhli, vykonal aj ohliadku na mieste samom. Súd dospel k záveru, že v prípade budovy bývalej pošty v Tomášove môže byť táto budova považovaná za bytovú , nakoľko skutočne viac ako polovica jej podlahovej výmery je užívaná na bývanie. Navrhovateľ 1/ , ktorý je zároveň spoločníkom v spoločnosti, ktorá bola právnym predchodcom navrhovateľov, preukázateľne mal pri podpise kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že v nehnuteľnosti sa nachádza aj dvojizbový byt, ktorého nájomníkom je S. R., v akej výške je dohodnuté nájomné, ako aj to, že nájomná zmluva s S. R. je uzatvorená na dobu neurčitú. Pretože navrhovateľka 2/ je manželkou navrhovateľa 1/, je podľa názoru súdu takmer vylúčené, aby v čase kúpy budovy bývalej pošty navrhovateľka 2/ nevedela o existencii uvedenej nájomnej zmluvy. Každopádne však možno uzavrieť, že navrhovateľka 2/ o existencii tejto nájomnej zmluvy vedieť mohla a s prihliadnutím na okolnosti prípadu i mala.

Pokiaľ teda v roku 1986 bolo Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava vydané rozhodnutie o pridelení bytu S. R., medzi uvedenou organizáciou a S. R. bola spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu a do užívania bol dvojizbový podnikový byt zápisnične odovzdaný S. R. dňa 21. mája. 1986, vzniklo S. R. podľa vtedy platnej právnej úpravy právo osobného užívania služobného bytu. Nakoľko Západoslovenské riaditeľstvo spojov Bratislava (potom, čo S. R. v roku 1988 skončil svoj pracovný pomer) sa so svojím bývalým pracovníkom nedohodlo na zániku osobného užívania služobného bytu a S. R. nikdy písomne neoznámil, že nechce byt užívať, toto právo osobného užívania trvalo až do 31.12.1991. Od 1.1.1992 sa však právo osobného užívania bytu zmenilo na nájom bytu. Do právneho postavenia prenajímateľa tak následne podľa vstúpili ďalší vlastníci budovy bývalej pošty. Zhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel záveru, že medzi navrhovateľmi a S.R. R. vznikol po nadobudnutí bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov k budove bývalej pošty v Tomášove záväzkový právny vzťah (nájom bytu), obsahom ktorého bol na jednej strane záväzok navrhovateľov, ako prenajímateľa, prenechať S. R., ako nájomcovi, do užívania dvojizbový byt, a na strane druhej záväzok nájomcu platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 49,18 € mesačne. Obsah záväzkového právneho vzťahu v posudzovanej veci je teda daný. Súd uzatvára, že pokiaľ odporca žil v spoločnej domácnosti s S. R. od roku 2002, došlo smrťou S. R. v roku 2012 (v zmysle veta prvá ) k prechodu nájmu bytu na odporcu, nakoľko S. R. bol v čase svojej smrti umiestnený v domove sociálnych služieb iba dočasne a pred svojou smrťou prejavil vôľu vrátiť sa do prideleného bytu, teda spoločnú domácnosť s odporcom nikdy natrvalo neopustil (ako to v auguste 2010 učinila U.

I. s jej maloletou dcérou). Vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom teda stále existuje záväzkový vzťah (nájom bytu), pričom pôvodne určené nájomné vo výške 49,18 € mesačne možno, ako podstatný obsah záväzku, zmeniť iba dohodou prenajímateľa s nájomcom, prípadne súdnym rozhodnutím o určení výšky nájomného, nie však jednostranným právnym úkonom - listom navrhovateľov, ktorý vychádza ceny nájmom nebytových priestorov. Z ohliadky budovy bývalej pošty, ako i z náčrtu terajšieho stavu budovy bývalej pošty jednoznačne vyplýva, že viac ako polovica podlahovej plochy tejto budovy (nerátajúc plochu ilegálnych prístavieb, ktoré by mali navrhovatelia, ako ich vlastníci odstrániť) je fakticky užívaná na bývanie. Za toho stavu veci súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a procesne úspešnému odporcovi priznal proti neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd pripomína, že je treba ochraňovať oprávnenú dôveru občanov v právo, v danom prípade očakávanie navrhovateľov, že podľa práva budú môcť vec vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve užívať a brať z nej pôžitky, ako aj očakávanie odporcu, že ak podľa práva na neho prejde nájom bytu, bude musieť platiť rovnaké nájomné, ako jeho právny predchodca. Pokiaľ teda navrhovatelia majú dojem, že sú na svojich vlastníckych právach poškodení, keď sa v dôsledku štátom regulovanej ceny nájomného nemôžu od odporcu domáhať zaplatenia trhovej ceny nájomného a nemôžu sa s odporcom na inom nájomnom ani dohodnúť, môžu o náhradu požiadať štát, prípadne sa domáhať určenia výšky nájomného na príslušnom súde. V posudzovanej veci sa takejto ochrany navrhovatelia nedomáhali, preto súd svojim rozhodnutím musel ochrániť oprávnenú dôveru odporcu v právo, pričom prihliadol aj na postupný vývoj právnych noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu vec.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.