Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-97-2014.pdf
PDF · 106.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/97/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľky Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v D. XXX, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 12, IČO 30798841, za ktoré koná Centrum právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota so sídlom v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20 proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave 26, Pribinova 25, IČO 35792752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16 o zrušenie rozhodcovského rozsudku o takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovského súdu v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zo dňa 25. 02. 2014 č. I.-Y.-XXX/XX-F..
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke a to na účet alebo do rúk jej právneho zástupcu 224,47 eur trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovského súdu v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zo dňa 25. 02. 2014 č. I.-Y.-XXX/XX-F.. Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na povahu sporu a postavenie jednotlivých zmluvných strán v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX podpísanej 31. 08. 2012, všeobecných obchodných podmienok a rozhodcovskej zmluve zo dňa 31. 08. 2011 (súd poznamenáva, že tu ide o zrejmý omyl
- má ísť o dátum 31. 08. 2012) je možné konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah v ktorom vystupuje navrhovateľka ako spotrebiteľ a odporca ako dodávateľ. Vo vzniknutom spore z predmetných zmlúv podal odporca návrh na začatie rozhodcovského konania podľa rozhodcovskej zmluvy, v ktorej rozhodcovský súd so sídlom v Žiline rozhodol rozsudkom zo dňa 25. 02. 2014 sp. zn. I.-Y.-XXX/XX-F., ktorý si navrhovateľka prevzala dňa 14. 03. 2014. Rozhodcovská zmluva zo dňa 31. 08. 2012 bola vyhotovená na predtlačenom formulári s ručne dopísanými údajmi, čo nepochybne dokazuje jej hromadný charakter a teda je možné konštatovať, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Rovnako miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a navyše vec prejednal rozhodcovský súd, ktorý nie je dojednaný v rozhodcovskej zmluve. Dôsledkom vyhotovenia rozhodcovskej zmluvy spôsobom formulárovej zmluvy s predtlačenými dojednaniami bola spotrebiteľovi fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj z dôvodu, že odporca od počiatku sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie on a ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a sťaženia uplatnenia práv navrhovateľky. Okrem toho navrhovateľ nemal žiadnu možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní - otázka platnosti a neplatnosti zmluvy nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.) takže rozhodcovský rozsudok v danom prípade je výsledkom zneužitia práva a nie je rovnocenný judikovanému titulu všeobecného súdu. Poukázal na smernicu Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia § 53 a nasl. Obč. zák. Plnenie, ktoré sa vymáha by malo byť priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou, ktorá je v danom prípade odvodená od absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy (§ 53 ods. 1 a ods. 5 Obč. zák.) a ktorá sa nikdy nevyrovná rozsudku štátneho orgánu - všeobecného súdu, ktorý svoju legitimitu odvodzuje z tretej moci v štáte a z Ústavy SR. Slovenská rozhodcovská a. s. je súkromnou osobou a nie štátnym orgánom. Štátne orgány nemôžu tolerovať rozhodnutia zmluvných orgánov, ktoré odporujú všeobecnému záujmu, popierajú kogentné ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľov a porušujú európske právo. V prípade, ak rozhodcovské konanie prebieha na základe neplatnej rozhodcovskej doložky resp. zmluvy, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý má vzísť z takéhoto vadného súkromno-právneho procesu nie je v súlade s imperatívom dobrých mravov. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú a v skutočnosti by bol paaktom. Ak je rozhodcovská zmluva neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Navrhovateľke nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy, nebolo jej dané na výber, mohla len prijať úverové podmienky ako celok vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok je neplatný, nakoľko jeho rozhodnutie vychádza z absolútne neplatného zmluvného vzťahu a zároveň absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy.
Proti navrhovateľke je vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota exekučné konanie XEr/XXXX/XXXX pre vymoženie 742,83 eur s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku.
Uznesením zo dňa 24. 11. 2014 č. XXC/XX/XXXX-XX súd na návrh navrhovateľky odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Victoria rozhodcovského súdu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21 sp. zn. I.- Y.-XXX/XX-F. zo dňa 25. 02. 2014 do právoplatného skončenia veci XXC/XX/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 12. 2014.
Odporca sa na výzvu súdu k veci nevyjadril. Na pojednávanie sa zástupca nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že navrhuje návrh zamietnuť pridržiavajúc sa argumentácie v písomnom vyjadrení k žalobe (súd uvádza, že osobitné vyjadrenie nebolo podané). Preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľka pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že potrebovala pôžičku na drevo a tak zmluvu uzavrela. Slovensky vie len veľmi mále a tak sa vedela dohodnúť len na tom, aký úver chce a v akých splátkach. Nič jej potom nevysvetľovali a aj tak by tomu riadne nerozumela a tak podpísala papiera, kde jej to ukázali. Bolo to celé len o tom, koľko potrebuje pôžičky a ako by to vedela splácať.
Zástupca navrhovateľky na pojednávaní žiadal návrhu vyhovieť zdôrazňujúc, že zmluva nebola riadne uzavretá, keď sú podstatné rozdiely v bodoch 5/ a 6/. Rozhodcovská zmluva je síce uzavretá ako samostatná zmluva, ale dochádza tu k značnej nerovnosti, keď síce formálne je dané na výber, či sa spory budú riešiť na súde alebo v rozhodcovskom konaní, avšak v prevažnej väčšine prípadov si toto vyberá dodávateľ. Priamo v rozhodcovskom rozsudku ani nie je dostatočná konkretizácia dôkazov, z ktorých rozhodcovský súd vychádzal a rozhodcovský súd len formálne vyhodnotil skutkový stav. Preto považoval návrh na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku za dôvodný a napadnutý rozhodcovský rozsudok žiadal podľa § 40 ods. 1 písm. a/, c/,j/ zákona č. 244/2002 Z. z. zrušiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením spisu I.-Y.-XXX/XX-F. Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline (obsahom ktorého sú aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovská zmluva, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a karta klienta) a vec posúdil takto:
Navrhovateľka 13. 03. 2014 prevzala rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina (ďalej len "rozhodcovský súd") sp. zn. I.-Y.- XXX/XX-F. zo dňa 25. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 03. 2014 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok") a dňa 11. 04. 2014, teda v zákonom stanovenej lehote podala na súd návrh na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 372w O. s. p. - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015 - Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Súdom príslušným na konanie podľa doterajších predpisov je Okresný súd Rimavská Sobota, na ktorom bol podaný návrh.
Zo spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že navrhovateľka dňa 27. 08. 2012 vyplnila (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Odporca dňa 31. 08. 2012 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti a toho istého dňa napísal Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvigovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Odporca má v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a tiež § 52 ods. 3 Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Navrhovateľka v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva, z ktorej si odporca uplatňoval nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - odporcu s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala navrhovateľka podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 420,- eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 14.-temu dňu mesiaca po 22,51 eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu 221,50 eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,05 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,05 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 45,60 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,35 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,22 %. Formulár navrhovateľka podpísala dňa 27. 08. 2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 420,- eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške po 22,51 eur, splatných v 14.-ty deň mesiaca s tým, že poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 221,50 eur. Oproti bodu 5 sú iné údaje, a to pokiaľ ide o predpokladanú RPMN za úver, kde sa v bode 6 uvádza 67,52 % a predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu, kde sa v bode 6 uvádza 60,54 % a dopísaná je ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Odporca formulár podpísal dňa 31. 08. 2010 a vo formulári sú preukázateľne v bode 6. iné údaje oproti bodu 5. Podľa predloženej "Karty klienta" k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 11. 2013 bola navrhovateľke na úvere vrátane revolvingu dňa 31. 08. 2012 vyplatená čiastka celkom 389,97 eur a navrhovateľka splatila 202,59 eur.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá Obč. zák. včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Z predloženej listiny (zmluvného formulára) možno bez pochýb ustáliť iba to, že navrhovateľka podľa bodu 5. zmluvy požiadal dňa 27. 08. 2012 o úver vo výške 420,- eur a súčasne o poskytnutie revolvingu vo výške 221,50 eur . Odporca v bode 6. zmluvy uviedol iné údaje oproti bodu 5. zmluvy, ako je to rozvedené vyššie. Je nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý mala druhá strana následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a navyše tým, že nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy
- akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov) je takýto právny úkon aj podľa ust. § 39 Obč. zák. a ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neplatný. Keďže na základe tejto zmluvy bolo navrhovateľke poskytnuté plnenie, môže si odporca nárok voči navrhovateľke uplatňovať iba z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.
V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký (čo je súdu známe z prejednávania obdobných vecí), že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode 6. nevyplnená zmluva ide veriteľovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3.) veriteľ posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.) po vyhodnotení, keď veriteľ do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ ako dlžník najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Navyše, samotný veriteľ do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a navrhovateľom podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, veriteľ však zapracoval do zmluvy dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle dlžníka, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť dlžník sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. V zmluve (v zmluvných dojednaniach bod 2.3) sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy a podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní má zaslať oznámenie o schválení úveru. Takto fakticky bude dlžník oboznámený s obsahom oznámenia až potom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľ zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.
V zmysle § 43 až 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej veci sú zmenené údaje v zmluvnom formulári uvedené v bode 6. oproti údajom uvedeným v bode 5., z toho potom vyplýva, že návrh na uzavretie zmluvy bol odmietnutý. Mala preto nasledovať ďalšia fáza a to prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu druhou stranou. Následne by tak došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
to v prípade akceptácie takéhoto návrhu. V danom prípade k uvedenému postupu nedošlo a neexistuje platná (písomná) zmluva o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom.
Dňa 31. 08. 2012 bol medzi účastníkmi uzavretá podľa § 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva č.XXXXXXXXXX, kde si účastníci dohodli, že akékoľvek spory súvisiace so zmluvou o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom alebo Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici. U Victoria rozhodcovského súdu došlo k zmene sídla a v súčasnosti má sídli v Žiline. Na tento súd odporca dňa 30. 01. 2014 doručil žalobu o zaplatenie pohľadávky 742,83 eur s prísl. a rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 25. 02. 2014 zaviazal terajšiu navrhovateľku na zaplatenie podľa žaloby.
Keď súd na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere čXXXXXXXXXX, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX je fakticky irelevantná, lebo samotná rozhodcovská zmluva bez existencie zmluvy, z ktorej by sa spory mali riešiť (riešenie sporov zo zmluvy, ktorá neexistuje), nemá žiadny zmysel, a preto na jej základe ani nemohol rozhodcovský súd vo veci rozhodnúť. Keď tak urobil, urobil tak v rozpore s právnymi predpismi.
Súd konštatuje, že v danom prípade k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy o úvere nedošlo. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá účastníkmi konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení od 01. 01. 2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Účastníci si dohodli rozhodcovskú doložku k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy) a nie na žiaden iný vzťah.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. - 2. necitované 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. necitované
Preto keď rozhodcovský súd rozhodoval o nárokoch, pre ktoré nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva (rozhodcovská zmluva bola na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá zmluva však neexistuje, ako to súd uviedol vyššie, rozhodoval takto o nárokoch z bezdôvodného obohatenia), súd na návrh navrhovateľky podaný v lehote podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zrušil.
Súd ešte poznamenáva, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy účastníci v podstate vychádzali a zabezpečovali si riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy, teda aj rozhodcovská zmluva mala byť uzatváraná ako spotrebiteľská. K uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy však nedošlo. Aj pre prípad, že by sa uzavretá rozhodcovská zmluva považovala za spotrebiteľskú, sú splnené podmienky aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/, g/, i/, j/ a l/ a ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) - d) necitované e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) necitované g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) necitované i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) necitované l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1/ O. s. p. a priznal navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 224,47 eur a to podľa § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov a § 14a ods. 2 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom konkrétne ide o odmenu 200,- eur a režijný paušál 2 krát po 8,04 eur za úkony v roku 2014 - prevzatie veci a podanie návrhu a 1 krát 8,39 eur za úkon v roku 2015 - účasť na pojednávaní.
Súd nepriznal uplatnenú sumu 8,04 eur režijného paušálu za úkon 13. 11. 2014, lebo zástupca navrhovateľky týmto podaním len opravil zrejmé nesprávnosti týkajúce sa označenia odporcu a rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, teda išlo o neúčelne vynaložené trovy (nadbytočný úkon, lebo išlo len o opravu návrhu a predloženie správneho rozhodnutia). Preto keď rozhodcovský súd rozhodoval o nárokoch, pre ktoré nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva (rozhodcovská zmluva bola na zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200045873, ktorá zmluva však neexistuje, ako to súd uviedol vyššie, rozhodoval takto o nárokoch z bezdôvodného obohatenia), súd na návrh navrhovateľky podaný v lehote podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zrušil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.