Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-174-2013.pdf
PDF · 77.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/174/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletého Ľ. I., A.. XX. XX. XXXX, bytom u otca; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako kolíznym opatrovníkom; dieťa rodičov: matky - H. S., H.. S., A.. XX. XX. XXXX, W. J.. X. XXX/X, F. a otca - Ľ. I.Y., A.. XX. XX. XXXX, W. P. XXX, O.; v zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5 o návrhu navrhovateľky - matky na zverenie maloletého do starostlivosti matky a určenie výživného takto
rozhodol:
Súd rodičovskú dohodu s c h v a ľ u j e. Dohoda znie:
Maloletý Ľ. I., A.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca Ľ. I., ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima (v súčasnosti 27,13 €) pre neplnoleté nezaopatrené dieťa a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc dňom 01. 10. 2015.
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým dieťaťom každú sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že prvých desať po sebe nasledujúcich stretnutí sa uskutoční za prítomnosti otca, v mieste jeho trvalého bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka podala na tunajší súd dňa 07. 11. 2013 návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletého Ľ. do svojej starostlivosti a zároveň žiadala určiť výživné. Návrh odôvodnila tým, že spolužitie s odporcom bola nútená ukončiť pre rozdielnosť názorov, časté hádky a nemá záujem na ďalšom trvaní ich vzťahu, ktorý je hlboko a trvale rozvrátený a preto žiada upraviť práva a povinnosti k maloletému.
Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákona súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností s poukazom na ust. § 65 ods. 1/ a 2/ Zákona o rodine a § 75 Zákona o rodine, pretože schválenie dohody rodičov je v záujme maloletého dieťaťa.
Pri schválení dohody o výške výživného vychádzal súd z tej skutočnosti, že matka maloletého nie je evidovaná na ÚPSVaR a nemá žiadny príjem. Otec maloletého pracuje vo firme B. X.. H.. E.. O. a jeho priemerný čistý mesačný príjem činí XXX €. Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, pričom títo sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu súd postupoval podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. a písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval v zmysle tohto ustanovenia.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.