Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/122/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: O.. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Mário Buksa, právne, služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, za ktorú koná JUDr. Mário Buksa, konateľ a advokát, proti žalovanej: Obec Muránska Huta, Muránska Huta č. 2, 049 01 Muráň, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť vo veci vedenej pred Obcou Muránska Huta pod sp.zn. . Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania v sume 355,83 Eur.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako stavebný úrad v rámci preneseného výkonu štátnej správy vedie pod číslom SP/256/2013 stavebné konanie o uskutočnenie nevyhnutných úprav na stavebných pozemkoch a stavbách: rodinného domu súp. č. XXX na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, kat. úz. E. U., vo vlastníctve žalobcu a rozostavanej stavby rodinného domu na pozemku KN-C parc. č. XXX, kat. úz. E. U., vo vlastníctve H. E., bývajúceho v H., ul. J. č. XXXX/XX. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 29.07.2013 uložil účastníkom stavebného konania vykonanie nevyhnutných úprav. Rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 29.07.2013 bolo rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2013/03805-BD z 11.11.2013 zrušené a odvolací orgán uložil žalovanému vecou sa opätovne zaoberať. Po vydaní a doručení rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, ostal žalovaný nečinný. Žalobca má za to, že žalovaný je vo veci nečinný, a to aj napriek tomu, že mu v konaní nebráni žiadna objektívna alebo zákonná prekážka. Jedná o jednoduchú vec, a preto má žalobca za to, že správny orgán mal rozhodnúť postupom podľa § 49 ods. 1, Správneho poriadku najneskôr do 30 dní od doručenia rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky. Žalobca na záver zhrnul, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd postupom podľa a nasl. uložil žalovanému, aby vo veci vedenej pod č. konal a rozhodol. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že Obec Muránska Huta, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, riadne povolila stavbu rodinného domu p. H. E., stavebným povolením pod č. -1 zo dňa 07.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2010. Účastníci konania si mohli pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní uplatniť námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe, ako aj v zákonnej lehote uplatniť opravné prostriedky voči rozhodnutiu stavebného úradu, čo nikto z účastníkov neurobil. Zamestnanci stavebného úradu v priebehu roku 2013 opakovane vykonali niekoľkokrát miestne zisťovanie na základe podnetu žalobcu,

na ktorom sa obidve zúčastnené strany dohodli na spôsobe riešenia vzniknutej situácie a na druhý deň už dohoda zo strany žalobcu neplatila, čo sa opakovalo niekoľkokrát. Stavebný úrad pri výkone stavebného dohľadu zistil, že časť rímsy strechy rozostavanej stavby rodinného domu presahuje v uličnom priestore nad strechu rodinného domu žalobcu dažďovým odkvapom v dĺžke cca l m. Zároveň sa zistilo, že aj strešná rímsa rodinného domu vo vlastníctve žalobcu presahuje po celej dĺžke do pozemku vo vlastníctve p. H. E.. Stavebník skutkový stav, na ktorý upozornil sused, nespôsobil úmyselne, keďže stavbu vytyčovala na to oprávnená osoba, čo bolo uvedené zápisom a podpisom v stavebnom denníku, na základe ktorého bola stavba osadená na stavebnom pozemku, ale spôsobil si to žalobca v prevažnej miere sám, keďže pri oprave strechy na svojom rodinnom dome si predĺžil rímsu strechy na svojom rodinnom dome do pozemku H. E., čo sa potvrdilo vymeraním hraníc pozemkov geodetom. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodol vo veci odvolania žalobcu bez toho, aby sa bol na mieste stavby pozrieť a zistil skutočný stav veci a následne si vytvoril objektívny právny názor a tak rozhodol vo veci, keďže stavebník rešpektoval rozhodnutie stavebného úradu a na svojej stavbe už uskutočnil nariadené úpravy, čím sa zmenil skutkový stav a jediný kto nesúhlasí so žiadnym relevantným spôsobom riešenia veci, je práve žalobca. Obec Muránska Huta, ako miestne príslušný správny orgán, sa pokúsila o dosiahnutie dohody účastníkov konania v predmetnej veci, ale napriek tomu k dohode nedošlo, preto odkázala pána žalobcu, ako aj stavebníka na súd, keďže ide o prípad, ktorý vyplýva z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobe žalobcu podanej podľa , dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto postupujúc podľa , prvá veta uznesením žalobu zamietol.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523244'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa , súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa , na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523247'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.142'&ucin-k- dni='30.12.9999'>/1 SR, súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v Štvrtej hlave Piatej časti „Konanie proti nečinnosti orgánu verenej správy“ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa na konanie podľa tejto hlavy použijú ustanovenia Prvej a Druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ust. vyplýva, že konanie sa začína na návrh (nazýva sa žalobou v zmysle v spojení s <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ), v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktorý správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania.

Z ust. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523244'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon, avšak rozsah súdneho prieskumu nie je absolútny, je daný rozsahom a dôvodmi návrhu.

Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu je preukázanie jeho prípustnosti, a to jednak z hľadiska preukázania tvrdenia, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a jednak z hľadiska preukázania, že žalobca už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Len v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti návrhu súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t. j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými resp. hmotnoprávnymi predpismi týkajúcimi sa tej ktorej veci.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='9/2010%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> <aspi://module='ASPI'&link='9/2010%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o sťažnostiach, podľa tohto zákona postupujú orgány verejnej správy, ktorými sú a) orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie, b) orgány územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie, c) osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='9/2010%20Z.z.%25233'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a b/ <aspi://module='ASPI'&link='9/2010%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> <aspi://module='ASPI'&link='9/2010%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len ""), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.%252320'&ucin-k-dni='30.12.9999'> <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.%252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.%252328'&ucin-k-dni='30.12.9999'> <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Súd sa pri preskúmavaní predmetného návrhu primárne zaoberal otázkou prípustnosti návrhu. V zmysle <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523205t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta in fine žaloba proti nečinnosti orgánu verenej správy je prípustná len vtedy, ak žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Domáhať sa ochrany proti nečinnosti správneho orgánu je teda poslednou z právne upravených možností dosiahnuť nápravu v prípade, že správny orgán je nečinný. V prípade, že žalobca nevyčerpá prostriedky, ktoré mu právny poriadok dáva na to, aby dosiahol nápravu, nie je možné domáhať sa úspešne nápravy prostredníctvom súdu. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že vyčerpal prostriedky nápravy podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta in fine Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o sťažnostiach, Zákona o prokuratúre a je však zrejmé, že právny poriadok obsahuje úpravu ďalších právnych prostriedkov nápravy nezákonnosti spočívajúcej v tvrdenej nečinnosti orgánov verejnej správy. Žalobca žiadny z týchto prostriedkov nápravy nevyužil.

Žalobca predovšetkým nevyužil ustanovenia <aspi:// module='ASPI'&link='9/2010%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o sťažnostiach a <aspi://module='ASPI'&link='153/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o prokuratúre.

Keďže žalobca nevyužil vyššie uvedené prostriedky nápravy nezákonného postupu správneho orgánu, jeho žaloba podľa Piatej hlavy Piatej časti v zmysle <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta in fine nie je prípustná.

Právo domáhať sa, aby súd uložil správnemu orgánu konať v zmysle zákona patrí len takej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá využila všetky prostriedky nápravy, ktoré proti nečinnosti orgánu verejnej správy právny poriadok pozná. Súd v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle nenahrádza činnosť iných štátnych orgánov pri odstraňovaní tvrdenej nečinnosti. Súdne konanie nastupuje až v prípade preukázania, že boli žalobcom vyčerpané všetky prostriedky umožňujúce zjednanie nápravy zakotvené v právnom poriadku SR.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že splnenie povinnosti podať sťažnosť sa nevyžaduje len vtedy, ak návrh v zmysle podal prokurátor. Súdna ochrana pred nečinnosťou správneho orgánu nenahrádza zmeškané, opomenuté, či z iného dôvodu nevyužité prostriedky nápravy. Súdna ochrana pred nečinnosťou správneho orgánu nie je ani alternatívou k iným právnym prostriedkom dosiahnutia nápravy. Súdny prieskum zákonnosti teda nastupuje až potom, ako ostatné prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok upravuje, zlyhali.

Keďže žalobca nepreukázal, že vyčerpal prostriedky nápravy podľa osobitného predpisu, súd jeho žalobu ako neprípustnú podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250t'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zamietol.

Súd na návrh žalobcu rozhodoval aj o trovách konania. V konaní podľa Piatej časti má podľa právo na náhradu trov konania celkom alebo čiastočne úspešný žalobca. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( v spojení s a ).