Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-168-2014.pdf
PDF · 153.22 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/168/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: DISPRO s.r.o., so sídlom Rosinská cesta 12, 010 08 Žilina, IČO: 46 867 171, právne zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: W A L M A R K, s. r.o., so sídlom Framborská 252, Žilina, IČO: 31 576 613, právne zastúpenému: JUDr. Petrom Zelenayom, advokátom, so sídlom 29. augusta č. 19, 811 09 Bratislava, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.210,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 372,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 3.354,52 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 19.5.2014 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.210,- EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 4.3.2014 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol, že dňa 17.2.2014 vystavil žalovaný ako objednávateľ objednávku adresovanú žalobcovi ako dodávateľovi, predmetom ktorej bola distribúcia letákov do schránok domácností a doručenie letákov do lekární za sumu 6.210,- EUR vrátane DPH. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z vystavenej objednávky splnil, na základe čoho žalovanému vystavil faktúru v celkovej výške 6.210,- EUR vrátane DPH. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu nesplnil, a to ani čiastočne napriek opakovaným telefonickým a elektronickým výzvam žalovaného. Žalovaný rovnako doposiaľ /do podania žaloby/ nepodal reklamáciu v zmysle článku V. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu voči poskytnutým službám. Na základe článku III. Všeobecných obchodných podmienok si žalobca uplatňuje i zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.210,- EUR.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci. Na odôvodnenie odporu, ako aj v priebehu ďalšieho konania vzniesol žalovaný procesnú obranu, v obsahu ktorej namietal primárne uzatvorenie riadnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, skutočnosť poskytnutia plnenia, tak ako to tvrdí žalobca a svoje oboznámenie so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Tvrdil, že žalobca neposkytol plnenie, ktoré vymedzil v žalobe riadne a včas. Letáky, ktorých sa predmetná distribúcia týkala, sa vzťahovali ku obchodnej aktivite žalovaného, ktorá bola pripravovaná dlhší čas pred realizáciou distribúcie. Táto obchodná aktivita žalovaného bola načasovaná tak, že žalovaný potreboval, aby žalobca rozdistribuoval predmetné letáky do lekární a do schránok domácností v dohodnutých
termínoch. Žalovaný zdôrazňoval dodací termín vymedzený v objednávke samotného žalovaného č. 576/101/2014, ktorý bol vymedzený dňom 28.2.2014. V tomto termíne si žalobca svoju povinnosť podľa objednávky nesplnil. Žalovaný namietal listinné dôkazy predložené žalobcom na preukázanie splnenia jeho zmluvnej povinnosti doručiť letáky do lekární. Rovnako namietal riadne splnenie povinnosti realizovať distribúciu letákov do schránok domácností. Už v úvode komunikácie o predmetnej distribúcii žiadal žalovaný od žalobcu vypracovanie a dodanie distribučného plánu, ktorý mienil žalovaný použiť pri opakovaní svojich obchodných aktivít. Doklad, ktorý bol žalobcom žalovanému doručený, a ktorý žalobca označil za distribučný plán, nie je distribučným plánom v zmysle požiadaviek žalovaného, pretože nevymedzuje lokality realizácie neadresnej distribúcie dostatočne určitým spôsobom, ktorý by umožňoval žalovanému zrealizovať kontrolu plnenia žalobcu v danej lokalite. V nadväznosti na to žalovaný opakovane žiadal od žalobcu doručenie distribučného plánu, ktorý by uvedenú kontrolu plnenia žalobcu umožnil. Žalovaný zdôraznil, že letáky boli viacerým lekárňam doručené prostredníctvom pošty pri zadaní zásielok adresovaných lekárňam obsahujúcich predmetné letáky na poštovú prepravu až dňom 5.3.2014. Pokiaľ žalobca opakovane vyzýval žalovaného na realizáciu reklamácie plnenia žalobcu v zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, žalovaný tvrdil, že tieto Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, hoci sú prístupné na internete, neboli súčasťou obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pretože neboli žalovaným akceptované. Z elektronickej komunikácie, ktorá medzi účastníkmi prebiehala pri dojednávaní obsahu Zmluvy medzi nimi, ako aj v súvislosti s realizáciou plnenia nevyplýva, že by žalovaný vyjadril súhlas a teda akceptoval Všeobecné podmienky žalobcu ako súčasť obsahu Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a pokiaľ sa s nimi aj oboznámil, učinil tak až po realizácii plnenia práve v súvislosti s odvolávkami žalobcu na možnosť reklamácie plnenia podľa týchto Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Týmto však nedošlo zo strany žalovaného k akceptácii týchto Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, a teda sa nestali súčasťou obsahu Zmluvy medzi účastníkmi. Tým, že žalobca nesplnil dohodnutý predmet plnenia riadne a včas, vznikla žalovanému škoda spočívajúca v tom, že nedošlo k očakávanému zvýšeniu predaja reklamovaných výrobkov, ktorých sa týkali predmetné letáky, ale naopak došlo ku strate dôvery zo strany lekární na základe nevydarenej akcie a lekárne prestali od žalovaného objednávať výrobky v takom rozsahu, ako to bolo bežné ešte pred samotným zahájením reklamnej akcie. Len za obdobie od februára do apríla 2014, kedy sa predpokladala reklamná podpora u produktov, ktoré boli predmetom tejto podpory, došlo k poklesu predaja v rámci obratu zo 72.232,- EUR na 61.397,- EUR, čo predstavuje v obrate rozdiel 10.835,- EUR a v zisku 6.447,- EUR. Suma 6.447,- EUR predstavuje potom skutočnú škodu. Naviac z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní má vyplývať, že oproti požadovanému doručeniu 33 000 kusov letákov do lekární mal žalobca doručiť do lekární 46 216 kusov reklamných letákov, teda o 13 216 kusov viac. Koľko letákov bolo doručované vo zvyšných 40 prípadoch, kedy sa lekárňam doručovalo prostredníctvom pošty, žalobca nepreukázal, pretože táto skutočnosť z predložených podacích lístkov nevyplýva. Celkove doručil podľa vlastných tvrdení žalobca do lekární navyše 18 022 kusov letákov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje škodu 455,95 EUR. Žalovaný zistil, že žalobca nechal časť reklamných letákov odviezť do zberných surovín a takýmto protiprávnym konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda minimálne v čiastke 759,- EUR, v ktorej časti poukazoval žalovaný na fotodokumentáciu, ktorú v tejto súvislosti zabezpečil zamestnanec žalovaného. Naviac žalovanému vznikla škoda aj z titulu ušlého zisku, ktorú však nevyčíslil, ale ktorá spočíva v neúspešnej realizácii marketingovej akcie zo strany žalobcu a v zápätí na to stratou goodwillu na relevantnom slovenskom trhu. Túto škodu si mieni žalovaný uplatňovať v samostatnom konaní a prostredníctvom písomného podania zo dňa 12.10.2015 v konaní uplatnil náhradu škody len vo výške 7.661,95 EUR /6.447,- EUR + 759,- EUR + 455,95 EUR/. Na takomto uplatnení práva na náhradu škody žalovaný však po zdôraznení procesných súvislostí spojených s uplatnením práva žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody v tomto konaní súdom, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania 13.10.2015, a ktoré právo uplatnil žalovaný, tak ako vyplýva z jeho podania z 8.10.2015 ako kompenzačnú námietku, netrval a navrhol, aby na takúto kompenzačnú námietku žalovaného nebolo prihliadané /č.l. 354/.
Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého z predloženej elektronickej komunikácie vyplýva, že si žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť zrealizovať distribúciu letákov ich doručením do lekární a ich distribúciou do schránok domácností riadne a včas. Učinil tak v nadväznosti na skutočnosť, že samotné letáky mu boli zo strany žalovaného zabezpečené až ku dňu 20.2.2014, ako to vyplýva z dodacieho listu tretieho subjektu - tlačiarne /č.l. 123/. Už v rámci komunikácie pri uzatváraní Zmluvy upozornil žalobca žalovaného na čas potrebný na realizáciu predmetnej distribúcie letákov v rozsahu 5 až 7 dní a pri požiadavke žalovaného distribuovať rôzne mutácie týchto letákov o predĺžení tohto času o čas potrebný na roztriedenie letákov v rozsahu cca 5 dní. Svoju zmluvnú
povinnosť si žalobca splnil doručením letákov do lekární, čo preukazoval potvrdeniami od lekární, ako aj podacími lístkami o odoslaní letákov lekárňam, splnil si svoju zmluvnú povinnosť i pokiaľ ide o tzv. neadresnú distribúciu, teda distribúciu letákov do schránok domácností, o čom pokiaľ ide o túto časť plnenia, priebežne žalovaného informoval. Rovnako si splnil aj povinnosť vytvoriť a odovzdať žalovanému distribučný plán, ktorý bol vytvorený s obsahom v súlade s požiadavkami žalovaného, a ktorý bol dostatočne určitý, hoci niektoré lokality identifikoval prostredníctvom napríklad označenia sídliska bez konkretizácie ulíc, nakoľko v takomto prípade sa letáky distribuovali do schránok domácností na všetkých uliciach predmetného sídliska. Z uvedeného vyplýva, že doručený distribučný plán bol dostatočne určitý. Súčasťou obsahu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi boli aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré sú dostupné na internete, pričom žalobca tvrdil, že by malo byť na ich obsah prihliadané i ako na obchodnú zvyklosť v danom odvetví a malo by sa prihliadať i na prax medzi účastníkmi. V tejto súvislosti poukázal na úpravu § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka /č.l. 357 spisu/. Zdôraznil, že žalovaný nepožiadal o vykonanie námatkovej kontroly v zmysle Všeobecných obchodných podmienok a ani neuplatnil reklamáciu, ktorú v zmysle týchto Všeobecných obchodných podmienok žalobcu uplatniť v príslušných lehotách mohol. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi nebola fixnou zmluvou podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho štatutárneho zástupcu, výsluchom žalovaného cestou jeho právneho zástupcu, výsluchom svedkov K.. K. Š. M. K.. S. O., oboznámením listinných dôkazov: objednávkou žalovaného č. 576/101/2014 zo dňa 17.2.2014, faktúrou č. 201402007 splatnou 3.3.2014, výňatkami z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, tak ako bola predložená ako žalobcom, tak žalovaným v tomto konaní, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, tak ako boli prílohou žaloby a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 17.2.2014 vystavil žalovaný objednávku č. 576/101/2014, ktorej písomné vyhotovenie je na č.l. 6. V uvedenej objednávke je objednané plnenie žalovaného ako objednávateľa vymedzené ako distribúcia letákov do schránok domácností pri popise formátu letákov, v množstve, jednotkovej cene a pri rovnakej identifikácii doručenia letákov do lekární. V objednávke je uvedená cena vrátane DPH 6.210,- EUR a dodací termín 28.2.2014, pričom objednávka je za žalovaného ako objednávateľa vystavená F.. S. O. a je adresovaná žalobcovi.
Faktúrou č. 201402007 splatnou 3.3.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému reklamné služby na základe objednávky marketing č. 576/101/2014 v sume 6.210,- EUR.
Ako prílohu žaloby predložil žalobca Všeobecné obchodné podmienky /ďalej už len VOP/ žalobcu obsahujúce podrobnosti týkajúce sa uzavretia a obsahu Zmluvy /článok I./, splnenia záväzku /článok II./, podmienky reklamácie /článok V./. Podľa článku I. bod 1 VOP žalobcu k uzatvoreniu Zmluvy medzi žalobcom ako spoločnosťou a objednávateľom dôjde po 1/ potvrdením písomnej objednávky objednávateľa spoločnosťou, že objednávku objednávateľa prijíma a nemá k objednávke výhrady. Spoločnosť potvrdzuje prijatie objednávky poštou, elektronickou poštou alebo iným spôsobom, ktorý objektívne nevzbudzuje pochybnosti o jej riadnom potvrdení. Podľa bodov 1, 2 článku II. VOP žalobcu záväzok spoločnosti zabezpečiť distribúciu tlačovín, je splnený v deň ich distribúcie na dohodnuté miesto plnenia určené podľa Zmluvy. Spoločnosť je povinná zabezpečiť distribúciu tlačovín, resp. zabezpečiť zrealizovanie doplnkovej služby najneskôr do dohodnutého dňa v Zmluve. V prípade, že je určený presný termín, kedy majú byť tlačoviny distribuované, resp. doplnková služba uskutočnená, je spoločnosť povinná dodržať daný termín. Podľa bodu 2 článku III. VOP žalobcu ak sa objednávateľ dostane do omeškania s platením ceny alebo jej časti, spoločnosť môže odstúpiť od zmluvy a nepokračovať v ďalšom poskytovaní služieb. Zároveň je spoločnosť oprávnená žiadať od objednávateľa úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dohodnutej ceny za každý deň omeškania. Podľa článku V. bod 1.2 VOP žalobcu reklamácia sa uplatňuje vždy výhradne písomnou formou. Reklamáciou, ktorou objednávateľ reklamuje neadresovanú distribúciu do poštových schránok, je možné preukázanie vád jedine vo forme spoločnej kontroly v distribuovaných lokalitách, najneskôr do dvoch dní od uskutočnenia distribúcie. Bez zrealizovania spoločnej kontroly do dvoch kalendárnych dní po skončení distribúcie stráca objednávateľ nárok na reklamáciu. Za kvalitnú distribúciu bez nároku na reklamáciu sa považuje úspešnosť doručenia 94 % a viac. V prípade, že výsledok kontroly /aritmetický priemer/ v rámci mesta klesne pod 94 % úspešnosti doručenia, za každé percento pod garantovanú hranicu bude znížená dohodnutá cena distribúcie o 1 % za kontrolované mesto/obec, prípadne spádovú oblasť pobočky
objednávateľa. Reklamácia môže byť uplatnená iba na základe výsledku spoločnej kontroly. Podľa článku VI. bod 3, 4 objednávateľ pri podpise vyhlasuje, že si VOP prečítal a s ich obsahom súhlasí, na znak čoho uzatvoril so spoločnosťou Zmluvu. VOP sú objednávateľovi k dispozícii na internetovej stránke www.distribucialetakov.sk <http://www.distribucialetakov.sk>.
Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z januára 2014 /č.l. 99 až 101/ vyplýva komunikácia medzi žalobcom a žalovaným cestou ich zamestnancov ohľadne termínu distribúcie letákov. Z mailu žalobcu adresovaného žalovanému z 31.1.2014 odoslaného o 12.58 /čl. 99/ vyplýva, že žalobca upozorňoval žalovaného na potrebu času na triedenie letákov z dôvodu, že sa jedná o 150 mutácií a oboznámil ho s tým, že by distribúcia prebehla predbežne od 15.2. do 21.2.2014 s upresnením podľa požiadaviek žalovaného, prípadne na základe platnosti letáku. Pokiaľ ide o distribučný plán, ide o problematickú záležitosť, nakoľko sa jedná o špecifickú vec a ideálne by bolo, keby zaslal žalobca žalovanému distribučný plán akonáhle to bude rozdistribuované a distribútori potvrdia žalobcovi lokality, ktoré rozniesli. Ide o reakciu žalobcu na mail žalovaného z 24.1.2014 odoslaný o 2.26 /č.l. 100/.
Mailom z 10.3.2014 odoslaným o 3:23 zaslal žalobca žalovanému distribučný plán /č.l. 51/, pričom týmto reagoval žalobca na mail žalovaného zo 7.3.2014 odoslaný o 11:08 /č.l. 51/, v obsahu ktorého žalovaný namietal neprofesionálne zvládnutie kompletizácie údajov, ktoré mu boli zaslané ako distribučný plán, a ktoré sú pre žalovaného nepoužiteľné.
Dňa 12.3.2014 o 18:40 odoslal žalovaný žalobcovi mail, ktorým opätovne vzniesol pripomienku k zaslaniu dokladu, ktorý mu bol zaslaný zo strany žalobcu ako distribučný plán, nakoľko z neho nie je možné vyvodiť, v rámci ktorého mesta, resp. sídliska boli letáky distribuované. Žalovaný týmto opätovne žiada o zaslanie kompletného distribučného plánu s názvami ulíc. Namieta nedodržanie prísľubu doručenia letákov do lekární v utorok, a to že už došlo niekoľkýkrát k posunutiu termínu doručenia / č.l. 62/. Na uvedený mail žalovaného reagoval žalobca mailom z 13.3.2014 odoslaným o 17:49 /č.l. 62/, podľa ktorého zaslaný distribučný plán je zrozumiteľný a sú z neho evidentné lokality, ktoré sa distribuovali. Žalobca uvádza, že robí aj mapové podklady s presnou špecifikáciou, ale len pre klientov pri periodicite minimálne 26-krát ročne, nakoľko pripravovať pre každého zákazníka mapové podklady je časovo a finančne náročné. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodanie letákov malo byť uskutočnené 10.2., ale doručené boli až 20.2., čo je meškanie 10 dní a teda bolo nereálne, aby letáky 22.2. boli vo všetkých lekárňach.
Mailom zo 14.3.2014 odoslaným o 8:40 /č.l. 65/ reagoval žalovaný v tom smere, že distribučný plán nie je zrozumiteľný, pretože sa z neho identifikovať, kde boli letáky roznesené a kde nie. Preto opätovne žiada o zaslanie kompletného zoznamu ulíc, čo bolo pri dohodnutí spolupráce prisľúbené. Na to reagoval žalobca mailom zo 14.3.2014 odoslaným o 10:24 /č.l. 65/, podľa ktorého žiadal, aby žalovaný zaslal žalobcovi lekárne, pri ktorých mu nie je zrejmé podľa distribučného plánu, kde prebehla distribúcia. Konkretizáciu požiadavky na upresnenie distribučného plánu prezentoval žalobca voči žalovanému i jeho mailom zo 14.3.2014 odoslaným o 18:06 /č.l. 69/.
Mailom zo 14.3.2014 odoslaným o 10:47 žalovaný zdôraznil, že letáky boli doručené na distribúciu 20.2.2014, a tak mali byť rozdistribuované k 27.2.2014 a tento termín nebol dodržaný a nebol dodržaný ani termín v písomnej objednávke žalovaného /č.l. 69/.
Mailom z 18.3.2014 odoslaným o 9:59 /č.l. 225/ žalovaný opätovne žiada upresnenie distribučných oblastí, bez ktorého nemôže vykonať akúkoľvek kontrolu samotnej distribúcie a zároveň poukazuje na to, že distribučný plán chce použiť aj pre podobnú aktivitu, ktorú plánuje zopakovať do konca roka, minimálne dva až trikrát.
Na č.l. 106 až 109 spisu sa nachádza zoznam lekární, ktoré zaslal žalobca žalovanému a na č.l. 110 až 118 spisu sa nachádza distribučný plán vypracovaný žalobcom a zaslaný žalovanému.
Vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii distribúcie predložil žalobca kontrolné hárky, tak ako sú v písomnom vyhotovení na č.l. 124 až 127, ktoré sú zo dňa 27.2.2014, 28.2.2014 a 3.3.2014.
Žalobca predložil súdu súbor listinných dôkazov - potvrdení od lekární a podacích lístkov o odoslaní zásielok lekárňam dňa 5.3.2014, tak ako sú v spise na č.l. 128 až 192, a ktoré listinné dôkazy
predložil žaloba v konaní na preukázanie tvrdenia o doručení letákov do lekární v súlade s objednávkou žalovaného.
Na pojednávaní dňa 7.8.2015 vypočul súd ako svedka p. Petra Šupeja, ktorý po zákonnom poučení svedka podľa § 126 OSP uviedol, že v roku 2014 pracoval ako zamestnanec žalobcu a mal na starosti objednávky, distribútorov, kolportérov a podobne. Komunikoval aj s tretími osobami pri dojednávaní plnenia a takto komunikoval i so žalobcom cestou jeho zamestnanca K.. O.. Išlo o jediný obchodný prípad, pričom komunikácia začala ešte v októbri roku 2013, kedy ho p. O. kontaktoval a informoval sa ohľadne distribúcie letákov v počte 3 000 kusov do 150 lekární, na čo mu svedok povedal, že distribúcia takéhoto množstva letákov by trvala 5 až 7 dní. Na takéto plnenie žiadal p. O. cenovú ponuku, ktorá bola vypracovaná, ale následne bolo zo strany p. O. uvedené, že by sa jednalo o letáky s rôznym obsahom, a to konkrétne o 150 mutácií letákov. Na to svedok reagoval informáciou, podľa ktorej by si distribúcia takéhoto typu letákov vyžiadala väčší časový priestor, pretože by tieto letáky bolo potrebné triediť v rozsahu tak 5 dní. Žalovaný si letáky objednával u subjektu Ekoprint, ktorý letáky vyhotovil a zabalil ich do balíkov už priamo s označením konkrétnej lekárne. Letáky boli žalobcovi doručené 20.2.2014 a potom nastúpilo triedenie letákov podľa zoznamu lekární, ktoré žalovaný doručil žalobcovi 17.2.2014. 27.2.2014 zaslal žalovaný žalobcovi informáciu o tom, aký je priebežný stav distribúcie a v rámci toho mu oznámil, že je vybavených 62 lekární. Skutočnosť, že letáky na distribúciu boli žalobcovi doručené až 20.2.2014, ovplyvnila ďalší postup žalobcu, ktorý nemohol letáky do 21.2.2014 rozdistribuovať. Letáky sa týkali reklamnej akcie, ktorá trvala od 3.2. do 30.4.2014, čiže platila ešte 50 dní potom, ako bola dokončená distribúcia, ktorá bola ukončená na začiatku marca 2014. Podľa zoznamu lekární, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi a išlo o 150 lekární, bola vymedzená aj spádová oblasť, do ktorej sa majú distribuovať letáky. Napríklad v Žiline pokiaľ sa jednalo o lekáreň, ktorá je na Bulvári, išlo o spádovú oblasť Hliny 1, 2, 3 a v tomto prípade nebolo potrebné konkretizovať žiadne ulice, kam sa mali letáky roznášať. Iná situácia bola napríklad v Bratislave - Petržalke, čo je veľké sídlisko a kde spádová oblasť konkrétnej lekárne umiestnenej niekde v Petržalke zahŕňala už konkrétne ulice, ktoré bolo možné vymedziť. Pokiaľ bolo zo strany p. O. žiadané, aby sa konkretizovali distribučné oblasti, teda spádová oblasť tej ktorej lekárne, svedok reagoval na takúto požiadavku tak, ako vysvetlil na príklade Žiliny a Petržalky. V rámci komunikácie o predmetnom plnení s p. O. medzi sebou nekomunikovali o tom, či súčasťou Zmluvy budú aj Všeobecné obchodné podmienky, pričom svedok vychádzal z toho, že sú verejne dostupné na internetovej stránke žalobcu. Osobitne p. O. nehovoril, že súčasťou obsahu sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Objednávka marketing č. 576/101/2014 nebola zo strany žalobcu nejako osobitne potvrdzovaná. Všetky skutočnosti, o ktorých sa vyjadroval vo svojej svedeckej výpovedi, sa odohrali v roku 2014. Vo vzťahu k listinnému dôkazu, ktorý je v spise na č.l. 129 svedok uviedol, že je to papier, ktorým bol balík pre lekáreň opatrený, a ktorý si distribútor dal potvrdiť, a to potom, ako lekáreň predmetné letáky prevzala. Skutočnosť, že niektoré letáky pre lekárne boli doručované poštou, bola spôsobená tým, že niektoré lekárne mali zatvorené alebo mali rôzny prevádzkový čas a podobne. Takýmto spôsobom boli letáky doručované do menej ako 50 lekární. Vo vzťahu k listinným dôkazom, ktoré sú v spise na č.l. 128 až 182 uviedol, že k potvrdeniu doručenia týchto letákov lekárňou došlo, keď boli letáky do lekárne dodané. Pokiaľ na týchto potvrdeniach nie je uvedený konkrétny dátum, žalobca vedel, kedy boli tieto letáky doručené, nakoľko boli doručované tak, že v 9. kalendárny týždeň mal určitý počet potvrdení a v 10. kalendárny týždeň ďalší počet týchto potvrdení, takže z priebežného stavu doručovania distribúcie vedel, kedy boli predmetné letáky do týchto lekární doručené. Potvrdenia lekární o doručení letákov nebol žalobca povinný doručovať žalovanému. Žalovaný vedel o doručení týchto letákov lekárňam zo stavu z akcie. Zároveň svedok uviedol, že predmetná akcia trvala ešte 50 dní po ukončení distribúcie. Priebežný stav distribúcie svedok oznamoval aj p. O. s tým obsahom, že rozdistribuovaných bolo 60 lekární a po ukončení distribúcie mu oznámil, že bol rozdistribuovaný zvyšok. Takto s ním komunikoval elektronicky.
Na pojednávaní dňa 7.8.2015 vypočul súd ako svedka p. S. O., ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP uviedol, že v roku 2010 až 2014 pracoval ako manažér u žalovaného a mal na starosti produkty, resp. značky produktov a ich propagáciu. Komunikoval v tejto súvislosti s p. Š. a s p. U. za žalobcu. Požadoval za žalovaného od žalobcu distribúciu letákov jemu zverenej značky produktu do lekární a potom realizáciu neadresnej distribúcie do schránok domácností. Od p. Š., s ktorým takto komunikoval, žiadal podrobný distribučný plán s vymedzením ulíc, ktorý by mal slúžiť na to, aby si žalovaný vedel odkontrolovať realizáciu plnenia a tak isto aby zlepšoval svoje aktivity. Toto bolo zo strany p. Š. akceptované a bolo dohodnuté, že bude dodaný distribučný plán s vymedzením miest, ulíc, sídlisk /č.l. 321/. Žalobca mal distribúciu uskutočniť do 7 dní od doručenia letákov, čo nesplnil.
Svedok popísal okolnosti dojednávania distribúcie, ktorá súvisela so širšou a komplexnou akciou plánovanou už od roku 2013, kedy žalovaný oslovil 150 lekární a s každou z týchto lekární individuálne dohodol podmienky s tým výsledkom, že leták týkajúci sa konkrétnej lekárne, obsahoval označenie lekárne, jej otváracie hodiny, bola tam fotka lekárne. Celý tento proces individuálnej komunikácie s lekárňami si vyžiadal väčší časový priestor, v dôsledku čoho boli letáky doručené žalobcovi až 20.2.2014, ale svedok vychádzal z toho, že distribúcia prebehne podľa pôvodne dohodnutých termínov, a to do 7 dní od doručenia letákov. Svedok potvrdil, že mal spätné väzby od lekární, že v takýchto lehotách letáky rozdistribuované lekárňam neboli, termín bol dva až trikrát posunutý, o čom svedok opakovane komunikoval s p. Š., ktorý mu prisľuboval, že letáky budú doručené, avšak tieto boli doručené až 3.5.2014. Distribúcia mala prebehnúť do 27.2.2014, ale dovtedy v celom rozsahu neprebehla. Distribučný plán mal vymedzovať miesta, kde sa uskutočňovala neadresná distribúcia označením miest, sídlisk a ulíc, čo však žalobcom predložený distribučný plán neobsahoval. V dôsledku toho žalovaný nemal umožnené spätne si skontrolovať, kde konkrétne pre ktorú lekáreň distribúcia prebehla, vymedzenie len prostredníctvom sídliska nepostačovalo. Žalobca zaslal žalovanému len faktúru, žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali, že splnil objednanú distribúciu či už do lekární alebo tú neadresnú distribúciu mu nezaslal, takže žalovaný nemal možnosť preveriť, že si žalobca svoj záväzok splnil. Takéto doklady niekoľkokrát od žalobcu aj pred realizáciou distribúcie, aj po jej ukončení svedok od žalobcu opakovane žiadal. Vo vzťahu k dokladu, ktorý je v spise na č.l. 110 a nasledujúce, svedok uviedol, že si myslí, že tento doklad zaslal žalobca žalovanému na základe požiadaviek o zaslanie distribučného plánu. Keď svedok žiadal o zaslanie distribučného plánu a dokladov o uskutočnení plnenia, bolo mu zaslané len to, čo bolo svedkovi súdom poskytnuté k nahliadnutiu. Zaslaný distribučný plán svedok nepovažoval za dostatočný, pretože vymedzenie niektorých lokalít bolo všeobecné. Prostredníctvom spätnej väzby od svojich obchodných zástupcov, ale aj od pracovníkov lekární, ktorí spravidla bývali v blízkosti lekárne, mal informáciu, že v rámci neadresnej distribúcie letáky doručené vôbec neboli. Takýmto spôsobom sa ozývali magisterky z 30 až 40 % lekární. Distribučný plán žiadal svedok od p. Šupeja od počiatku, na čo mu bolo povedané, že tento bude doručený až po distribúcii a v tej dobe nemal svedok voči tomuto dôvod nič namietať.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
Podľa § 264 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
Podľa § 340a ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.
Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Medzi účastníkmi v tomto konaní, napriek pôvodnej procesnej obrane žalovaného nebolo sporné, že uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej mal žalobca vykonať pre žalovaného distribúciu letákov do schránok domácností a doručenie letákov do lekární v rozsahu, ako vyplýva z písomnej objednávky žalovaného zo dňa 17.2.2014 /objednávka marketing č. 576/101/2014/. Rovnako nebolo medzi účastníkmi v konaní sporné, že žalovaný zabezpečoval letáky, ktoré sa mali distribuovať prostredníctvom subjektu Ekono- print, s.r.o. a letáky boli žalobcovi doručené na distribúciu až dňa 20.2.2014. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.
Z elektronickej komunikácie predloženej v konaní žalobcom, tak i žalovaným, a to napríklad z mailu žalobcu zo dňa 14.10.2013 odoslaného o 5:23 /č.l. 243/, z mailu žalobcu z 3.3.2014 odoslaného o 23:30 /č.l. 237/, ako i z ďalšej elektronickej komunikácie predloženej účastníkmi v tomto konaní, tak ako je na ňu poukázané pri konštatovaní skutkového stavu v spojení s obsahom svedeckých výpovedí svedka p. S. O. M. K.. K. Š., po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP vyplýva, že zmluvnou povinnosťou žalobcu ako poskytovateľa plnenia bolo tiež vypracovanie a odovzdanie distribučného plánu žalovanému, z ktorého distribučného plánu by bolo zrejmé, kam všade sa letáky distribuovali. Z označenej elektronickej komunikácie, ani z ostatnej elektronickej komunikácie predloženej v tomto konaní účastníkmi v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka p. Š., o vierohodnosti ktorej nebol dôvod s poukazom na poučenie podľa § 126 OSP pochybovať nevyplýva, že by si zmluvné strany dojednali obsahové náležitosti distribučného plánu v tom smere, aby tento dokumentoval lokality, kde došlo k rozdistribuovaniu letákov vždy i označením ulice, a to i v lokalitách identifikovaných napríklad označením sídliska v danom meste /napríklad označením všetkých ulíc v zmysle ich vymenovania na sídlisku Hliny 1, 2, 3 v Žiline/. Takáto dohoda medzi účastníkmi ohľadne obsahu distribučného plánu preukázaná spoľahlivo v konaní nebola a nevyplynula ani z obsahu svedeckej výpovede svedka p. S. O., ktorý v rámci svedeckej výpovede uviedol, že bolo dohodnuté, že bude dodaný distribučný plán s vymedzením miest, ulíc a sídlisk, čo podľa názoru súdu neznamená, že každá lokalita, kde dochádzalo k distribúcii letákov do schránok domácností, mala byť identifikovaná vždy i údajom o názve ulice. V nadväznosti na to si žalobca splnil zmluvnú povinnosť vypracovať a odovzdať žalovanému distribučný plán tým, že mu doručil listinu v takej podobe, ako vyplýva z č.l. 110 až 122, doručenie ktorého distribučného plánu žalovanému potvrdil vo svojej výpovedi svedok p. S. O. /č.l. 322 až 323/. Pokiaľ žalovaný či už v rámci predkladanej elektronickej komunikácie a tiež v konaní samotnom namietal neurčitosť distribučného plánu a nedostatočnú podrobnosť distribučného plánu znemožňujúcu preverenie zrealizovanej distribúcie letákov do schránok domácností, nebolo možné túto argumentáciu hodnotiť ako dôvodnú. Žalovaný pokiaľ mal záujem, aby pre neho žalobca vypracoval a dodal mu distribučný plán, ktorý by bol podrobnejší a spĺňal by konkrétne špecifikácie v tom smere, že by v každej z lokalít, kde sa letáky distribuovali do schránok domácností, vymedzoval tieto lokality vždy aj prostredníctvom označenia názvu ulice, mal v rámci dojednávania obsahu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a nie až pri realizácii samotného plnenia trvať na tom, aby bola zmluvná povinnosť žalobcu takýmto spôsobom vymedzená a dosiahnuť také dojednanie o obsahu distribučného plánu, ktoré by tieto požiadavky žalovaného spĺňalo a tým vylúčiť následné rozpory medzi stranami ako účastníkmi zmluvy ohľadne obsahu a náležitostí distribučného plánu. V tejto súvislosti poukazuje súd na úpravu podľa § 43 Občianskeho zákonníka, ktoré je s poukazom na úpravu § 1 ods. 1, 2 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka aplikovateľné aj v obchodno-právnych vzťahoch, a podľa ktorého sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Žalobca si preto splnil svoju zmluvnú povinnosť vypracovať a dodať žalovanému distribučný plán tým, že mu doručil doklady, ktoré sú v spise na č.l. 110 až 122, pričom žalobca tento distribučný plán v súlade s dojednaním o jeho dodaní žalovanému po realizácii distribúcie, ktoré dojednanie medzi účastníkmi bolo
preukázané svedeckou výpoveďou svedka p. S. O. - č.l. 324, tento distribučný plán žalovanému po realizácii distribúcie doručil. Vo vzťahu ku plneniu žalobcu - vypracovaniu distribučného plánu a jeho dodaniu žalovanému nedojednali zmluvné strany cenu tejto časti plnenia.
Pokiaľ ide o predložené Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli súčasťou príloh žaloby a v čase dojednávania zmluvy medzi účastníkmi boli prístupné na internete, súd tieto nehodnotil ako súčasť obsahu zmluvy medzi účastníkmi. Z elektronickej komunikácie medzi účastníkmi a ani z písomnej objednávky žalovaného nevyplýva, že by zmluvné strany uzatvorili dohodu o tom, že sa tieto Všeobecné obchodné podmienky stávajú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy medzi účastníkmi. Takáto dohoda by musela byť medzi účastníkmi riadne uzatvorená a jej existenciu nie je možné dovodzovať z ustanovení článku VI. bod 1, 3 a 4 predložených Všeobecných obchodných podmienok žalobcu /ďalej už len VOP žalobcu/. Uzatvorenie dohody medzi účastníkmi, podľa ktorej by sa VOP stali súčasťou obsahu Zmluvy medzi účastníkmi, predpokladá návrh takéhoto obsahu zmluvy a jeho akceptáciu druhou zmluvnou stranou, pričom neexistencia práve takéhoto akceptu zo strany žalovaného bola žalovaným v konaní dôvodne namietaná a zároveň existencia takéhoto akceptu žalovaného nebola žalobcom, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, v konaní preukázaná. Uzatvorenie takejto dohody medzi účastníkmi, podľa ktorej by sa VOP žalobcu stali súčasťou obsahu Zmluvy medzi nimi uzatvorenej alebo odkaz na VOP v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, predpokladajú obsahovo také prejavy vôle zmluvných strán pri dojednávaní obsahu Zmluvy, na základe ktorých by sa VOP stali súčasťou obsahu Zmluvy. VOP žalobcu sa nemohli stať súčasťou obsahu Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi len na základe vôle jednej zo zmluvných strán - na základe vôle žalobcu a ani na základe článku VI. bod 1, 3 a 4 týchto VOP. Tak isto sa VOP žalobcu nemohli stať súčasťou obsahu Zmluvy medzi účastníkmi na základe následnej elektronickej komunikácie, v rámci ktorej by žalovaný potvrdil, že sa s VOP oboznámil. Na tomto mieste súd konštatuje, že z preukázaného obsahu elektronickej komunikácie medzi účastníkmi nevyplýva, že by títo vôbec o VOP žalobcu ako o časti obsahu Zmluvy komunikovali. Primárne súd teda zdôrazňuje, že z preukázaného obsahu elektronickej komunikácie medzi účastníkmi nevyplýva dohoda zmluvných strán a vo vzťahu k tejto dohode predovšetkým akceptácia zo strany žalovaného vo vzťahu k VOP žalobcu ako obsahu Zmluvy medzi účastníkmi. Ak by mali VOP žalobcu tvoriť obsah Zmluvy medzi účastníkmi ako obchodná zvyklosť v danej oblasti /v oblasti realizácie distribúcie tlačív/, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu existenciu takejto obchodnej zvyklosti v danej oblasti preukázať, čo žalobca v konaní neučinil. Preto ako na obchodnú zvyklosť nemohol súd pri určení práv a povinností vyplývajúcich účastníkom zo Zmluvy medzi nimi uzatvorenej prihliadať s poukazom na úpravu § 264 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Vo všeobecnej rovine súd uvádza, že za obchodnú zvyklosť v zmysle úpravy § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné považovať pravidlá, ktoré sú zaužívané v dôsledku ich zachovávania v určitej podnikateľskej oblasti a sú prameňom práva v prípade, ak právna norma, teda konkrétne hmotno-právne ustanovenie obsiahnuté v Obchodnom zákonníku na ich použitie odkazuje. Vo vzťahu k tvrdeniu, že by VOP žalobcu boli takouto obchodnou zvyklosťou v podnikateľskej praxi realizácie distribúcie tlačovín, žalobca neoznačil a nepredložil súdu žiaden konkrétny dôkaz. Rovnako nebolo možné VOP žalobcu považovať za obsah Zmluvy medzi účastníkmi na základe praxe medzi nimi zavedenej s takým obsahom, ako vyplýva z VOP žalobcu, nakoľko v konaní nebolo preukázané a dôkazné bremeno v tomto smere opäť ťažilo žalobcu, že by mali účastníci medzi sebou zavedenú prax s takým obsahom, ako vyplýva z VOP žalobcu. Naopak z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z obsahu svedeckej výpovede svedka p. K. Š. vyplýva, že medzi účastníkmi išlo o jediný obchodný prípad. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatuje, že výsledky vykonaného dokazovania svedčia záveru, podľa ktorého VOP žalobcu netvorili obsah Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi a súd v nadväznosti na to na ne ako na obsah Zmluvy nemohol prihliadať. Po ustálení obsahu Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi podľa vyššie uvedeného a po vyhodnotení tejto Zmluvy ako atypickej obchodnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa súd zaoberal hodnotením tvrdenia žalobcu o splnení zmluvnej povinnosti vykonať objednané plnenie riadne a včas. Z predloženej elektronickej komunikácie medzi účastníkmi, z výpovede svedka p. K. Š. v spojení s listinným dôkazom - dodacím listom z 20.2.2014 z č.l. 123 spisu, po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP vyplýva, že v písomnej objednávke požadoval žalovaný realizáciu distribúcie do 28.2.2014. Žalobca upozorňoval žalovaného, že pri rôznych mutáciach doručovaných letákov, konkrétne pri 150 mutáciach doručovaných letákov doba distribúcie odhadovaná na 5 až 7 dní narastie o čas potrebný na roztriedenie letákov aspoň o ďalších 5 dní. Pri fyzickom dodaní letákov žalobcovi subjektom Ekono-print, s.r.o. /č.l. 123/ dňa 20.2.2014 potom mala distribúcia prebehnúť do 5.3.2014 /až 7 dní na samotnú distribúciu a 5 dní na predchádzajúce triedenie letákov/. Pri dojednaní pôvodného termínu distribúcie do 28.2.2014 a dodaní letákov až 20.2.2014 preto nie je možné skonštatovať, že by žalobca nezrealizoval distribúciu
v časti distribúcie letákov do lekární včas, pokiaľ ako to vyplýva z výpovede svedka p. S. O., mal tento spätnú väzbu o doručení letákov do lekární 5.3.2014. Je zrejmé, že pôvodný žalovaným v objednávke požadovaný termín uskutočnenia distribúcie 28.2.2014 nemohol byť dodržaný práve z dôvodov dodania letákov na distribúciu až 20.2.2014, a teda súd konštatuje, že nedodržanie tohto termínu distribúcie bolo spôsobené nedostatočnou súčinnosťou samotného žalovaného, ktorý bol v omeškaní so splnením povinnosti dodať letáky žalobcovi na distribúciu. V tejto časti poukazuje súd na úpravu § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. V súlade s argumentáciou žalobcu súd uvádza, že aplikácia úpravy § 340a ods. 2 Obchodného zákonníka, na ktorú sa odvolával žalovaný v konaní, nie je pri preukázanom obsahu Zmluvy medzi účastníkmi aplikovateľná, nakoľko z preukázaného obsahu Zmluvy medzi účastníkmi nevyplýva dohoda, podľa ktorej by sa po plnení veriteľa mala uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, v nadväznosti až na ktoré uskutočnenie prehliadky by začala plynúť lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa uskutočnila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Výsledky vykonaného dokazovania teda nepreukazujú dohodu zmluvných strán o tom, že sa po plnení mala uskutočniť prehliadka plnenia v zmysle úpravy § 340a ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň na základe objednávky a predloženej elektronickej komunikácie medzi účastníkmi, v rámci ktorej zmluvné strany v nadväznosti na dodanie letákov žalobcovi na distribúciu až 20.2.2014 komunikovali i termíne distribúcie letákov, nie je možné zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi hodnotiť ako fixný záväzok, pri ktorom konštatovaní sa preto neuplatní úprava podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Následne sa súd zaoberal hodnotením, či žalobca preukázal v tomto konaní, že splnil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi riadne. Predovšetkým na základe obsahu svedeckej výpovede svedka p. S. O. súd konštatuje, že vo vzťahu ku zmluvnej povinnosti vykonať distribúciu letákov do schránok domácností v množstve, ako vyplýva z písomnej objednávky žalovaného zo 17.2.2014, žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal realizáciu tohto plnenia. Preukázanie riadneho splnenia tejto zmluvnej povinnosti bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP a bolo v plnej dispozícii žalobcu zvoliť efektívny postup a spôsob preukázania tvrdenia, že si túto zmluvnú povinnosť riadne splnil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dodaním distribučného plánu žalobcom žalovanému s takým obsahom, ako vyplýva z č.l. 110 a nasledujúce, ktorý distribučný plán nebol dostatočne určitý a neumožnil žalovanému uskutočniť kontrolu zrealizovanej distribúcie letákov do schránok domácností, poukazuje súd primárne na svoje závery vyplývajúce z vyššie uvedeného odôvodnenia vo vzťahu ku splneniu zmluvnej povinnosti žalobcu vyhotoviť a odovzdať žalovanému distribučný plán, vo vzťahu ku ktorej súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval, že si žalobca túto svoju zmluvnú povinnosť dodaním distribučného plánu v stave, ako vyplýva z č.l. 110 a nasledujúce, splnil. Rovnako súd poukazuje na svoje vyššie uvedené závery vo vzťahu k obsahu Zmluvy medzi účastníkmi, súčasťou ktorého neboli VOP žalobcu. Nie je preto možné konštatovať, že by žalovaný zmaril vykonanie dôkazu na preukázanie tvrdení žalobcu o riadnom splnení zmluvnej povinnosti vykonať distribúciu letákov do schránok domácností a zároveň, že by v nadväznosti na to mal práve žalovaný preukazovať svoje negatívne tvrdenie o tom, že uvedená časť plnenia nebola žalobcom zrealizovaná riadne a včas /č.l. 358/. Z obsahu svedeckej výpovede svedka p. S. O., ktorého svedeckú výpoveď hodnotí vzhľadom na zákonné poučenie svedkovi dané podľa § 126 OSP, ako hodnovernú pri súčasnom skonštatovaní nepreukázania žiadnej konkrétnej skutočnosti, ktorá by znižovala hodnovernosť tejto svedeckej výpovede vyplýva, že tento mal od obchodných zástupcov žalovaného, ako aj od pracovníkov lekární, ktorí bývajú v blízkosti lekární /vo vzťahu k týmto svoje vyjadrenie kvantifikoval tak, že išlo o pracovníkov lekární z 30 až 40 % lekární/ informáciu, že neadresná distribúcia, teda distribúcia letákov do schránok domácností nebola realizovaná /č.l. 323 až 324/. Pri uvedenom vyjadrení sa svedka p. S. O. a vyhodnotení výsledkov ostatného vykonaného dokazovania, všetko podľa § 132 OSP je nevyhnutné skonštatovať, že žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti, nepreukázal realizáciu distribúcie letákov do schránok domácností v rozsahu, ako vyplýva z objednávky žalovaného. Dôkazom o realizácii tohto plnenia /neadresnej distribúcie/ nie sú kontrolné protokoly neadresnej distribúcie predložené žalobcom, tak ako sú v spise na č.l. 124 až 127. Uvedené listinné dôkazy žalovaný, pokiaľ ide o jej hodnovernosť namietal, v dôsledku čoho bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu hodnovernosť týchto listinných dôkazov preukázať. Zároveň obsah týchto listinných dôkazov len čiastočne korešponduje lokalitám v zmysle distribučného plánu vypracovaného žalobcom, tak ako je tento v spise na č.l. 110 a nasledujúce, v dôsledku čoho je taktiež nevyhnutné skonštatovať, že predmetné kontrolné protokoly neadresnej distribúcie nepreukazujú realizáciu tejto neadresnej distribúcie v celom objednanom rozsahu a teda riadnu realizáciu tejto časti plnenia.
Vo vzťahu k distribúcii letákov do 150 lekární, ako vyplýva z objednávky žalovaného, označoval žalobca ako dôkazy realizácie tejto časti plnenia listinné dôkazy - potvrdenia od lekární, tak ako sú tieto v spise na č.l. 128 až 182 a podacie lístky z 5.3.2014 z č.l. 183 až 192. Z predložených podacích lístkov z 5.3.2014 nevyplývajú konkrétne množstvá doručených letákov. Vo vzťahu k potvrdeniam lekární z č.l. 128 až 182 namietal žalovaný hodnovernosť týchto listinných dôkazov tvrdiac, že boli vystavené pre potreby tohto súdneho konania. Na základe takto vznesenej procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal hodnovernosť listinných dôkazov - potvrdení od lekární z č.l. 128 až 182 spisu bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať realizáciu doručenia uvedených množstiev letákov lekárňam. Vo vzťahu k takejto dôkaznej povinnosti žalobca neoznačil a nepredložil súdu žiadne dôkazy. Z obsahu svedeckej výpovede svedka p. S. O. vyplýva, že letáky boli do lekární doručené až 5.3.2014 /č.l. 322, 323/. Vo svojej svedeckej výpovedi však svedok p. S. O. neuvádzal žiadne konkrétne množstvá letákov, ktoré mali byť do lekární doručené a zároveň uviedol, že žalobca v zásade zaslal žalovanému len faktúru, žiadne iné doklady, ktorými by preukazoval žalovanému, že splnil objednanú distribúciu či už do lekární alebo neadresnú distribúciu, mu nezaslal, takže žalovaný si nemal ako preveriť, že žalobca svoj záväzok splnil /č.l. 322/. Vychádzajúc z uvedených dôkazov, po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP a pri zohľadnení dojednaného predmetu plnenia podľa objednávky žalovaného vo vzťahu k distribúcii letákov do lekární, ktoré plnenie je v kolónke popis kvantifikované doručením 333 kusov letákov do 150 lekární, pri zohľadnení procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal hodnovernosť potvrdení od lekární, tak ako sú v spise na č.l. 128 až 182 a pri zohľadnení skutočnosti, že z predložených podacích lístkov o odoslaní letákov ďalším lekárňam, nevyplývajú konkrétne množstvá doručených letákov vyplýva záver, podľa ktorého žalobca v tomto konaní jednoznačne a spoľahlivo nepreukázal riadne splnenie zmluvnej povinnosti doručiť konkrétne množstvo letákov do 150 lekární, teda nepreukázal riadne splnenie ani tejto zmluvnej povinnosti. V nadväznosti na to, keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie zmluvnej povinnosti zrealizovať objednané plnenie, nemohlo mu vzniknúť ani právo na zaplatenie dojednanej ceny za toto plnenie a ani právo na zaplatenie sankcie za oneskorenú úhradu v podobe uplatneného úroku z omeškania, v nadväznosti na čo rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalovaný učinil v súlade s úpravou § 151 ods. 1 veta prvá OSP návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania a zároveň písomným podaním zo dňa 16.10.2015. Ako dôvodne uplatnené boli žalovanému priznané trovy súdneho poplatku za podaný odpor v sume 372,50 EUR a trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava zastúpenia zo dňa 1.4.2015, čo je prevzatie a príprava zastúpenia právnym zástupcom žalovaného JUDr. Petrom Zelenayom, ako vyplýva z č.l. 198 spisu, 2. vypracovanie odporu proti platobnému rozkazu z 21.7.2013 /č.l. 23/, 3. zastúpenie na pojednávaní 24.2.2015 /č.l. 71/, 4. vypracovanie stanoviska z 20.4.2015 /č.l. 202/, 5. vypracovanie stanoviska zo dňa 12.6.2015 /č.l. 286/, 6. zastúpenie na pojednávaní 12.6.2015 /č.l. 297/, 7. zastúpenie na pojednávaní 7.8.2015 /č.l. 316/, 8. zastúpenie na pojednávaní 13.10.2015 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 210,81 EUR + režijný paušál v uplatnenom rozsahu 3-krát 8,04 EUR, 3-krát 8,39 EUR + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalovaného na ceste na pojednávania dňa 24.2.2015, 12.6.2015, 7.8.2015 a 13.10.2015 pri sadzbe 13,98 EUR, a to za každú i začatú polhodinu vždy za 10 polhodín strávených na ceste na dané pojednávanie na trase Bratislava - Žilina a späť, celkom za 40 polhodín pri sadzbe 13,98 EUR, čo zodpovedá náhrade za stratu času v sume 559,20 EUR + cestovné náklady za cestu na pojednávania súdu 24.2.2015, 12.6.2015, 7.8.2015 a 13.10.2015 vo výške cestovných nákladov z titulu náhrady za použitie motorového vozidla za 1600 km jazdy v rozsahu 292,80,- EUR /1600 x 0,183 EUR, čo je suma základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy pre osobné motorové vozidlo podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. a cestovné náklady z titulu spotrebovaných pohonných látok pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla podľa predloženého technického preukazu za cestu na pojednávanie 24.2.2015: 107,10 EUR, na pojednávanie 12.6.2015: 109,14 EUR, za cestu na pojednávanie 7.8.2015: 107,34 EUR a za cestu na pojednávanie 13.10.2015 v sume 105,87 EUR, vždy za 400 km na trase Bratislava - Žilina a späť, vo výške cestovných náhrad za spotrebované pohonné hmoty 429,45 EUR + DPH v uplatnenom rozsahu zo základu predstavovaného tarifnými odmenami za jednotlivé úkony právnej služby, tak ako vyplýva rozsah uplatnenia DPH podľa predloženej písomnej špecifikácie právneho zástupcu žalovaného, v sume tejto DPH 337,20 EUR, všetko podľa
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1,§ 14 ods. 1, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Oproti predloženej písomnej špecifikácie uplatnených trov právneho zastúpenia neboli žalovanému priznané trovy právneho zastúpenia za prvý úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zrealizovaný 21.7.2014, ale za tento úkon zrealizovaný 1.4.2015, ako vyplýva z predloženej plnej moci právneho zástupcu žalovaného /z č.l. 198, 232/. Ďalej neboli žalovanému priznané trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby- zastúpenie na pojednávaní 21.4.2015, nakoľko toto pojednávanie bolo jednak odročené bez prejednania veci a zároveň zo zápisnice o tomto pojednávaní, tak ako je v spise na č.l. 229 spisu vyplýva, že sa ho právny zástupca žalovaného nezúčastnil. Nakoniec neboli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia za realizáciu úkonu právnej služby vypracovanie vyhodnotenia z 8.10.2015, nakoľko trovy právneho zastúpenia žalovaného, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s realizáciou tohto úkonu právnej služby, nevyhodnotil súd ako trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, ale ako trovy právneho zastúpenia, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s neúčelným rozčleňovaním argumentácie právneho zástupcu žalovaného na písomné podanie a na vyjadrenie sa na poslednom pojednávaní v tejto veci. Oproti špecifikácii právneho zástupcu žalovaného boli tomuto priznané trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 12.6.2015 a nie dňa 12.6.2016, ako boli zjavne v dôsledku chyby v písaní uplatnené právnym zástupcom žalovaného. Trovy právneho zastúpenia za vypracovanie stanoviska z 20.4.2015 a z 12.6.2015 vyhodnotil súd ako trovy právneho zastúpenia žalovaného, ktoré vznikli v súvislosti s účelným uplatnením alebo bránením práva žalovaného, nakoľko obe vypracované stanoviská boli reakciou na bezprostredne tomuto predchádzajúce tvrdenia žalobcu, či už na pojednávaní 24.2.2015 vo vzťahu ku stanovisku z 20.4.2015 alebo v podaní žalobcu z 5.6.2015 vo vzťahu k stanovisku žalovaného z 12.6.2015. Trovy právneho zastúpenia z titulu režijných paušálov boli žalobcovi priznané v uplatnenom rozsahu, tak ako vyplýva z písomnej špecifikácie, ktorým rozsahom je súd viazaný, čo súd uvádza i vo vzťahu k uplatnenej DPH, ktorú podľa tejto špecifikácie právny zástupca žalovaného uplatnil len zo základu predstavovaného tarifnými odmenami za úkony právnej služby. V nadväznosti na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 21.4.2015 neboli žalovanému priznané trovy právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby ani v rozsahu náhrady za stratu času a v rozsahu cestovných nákladov viažúcich sa k tomuto pojednávaniu. Dôvodne uplatnené trovy konania a trovy právneho zastúpenia boli žalovanému priznané na účet jeho právneho zástupcu, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku podľa § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.