Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-2291-2022.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Subarea
59Ek/2291/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Gopnik, s.r.o., so sídlom Čierna Voda 178, 925 06 Čierna Voda, IČO 45 331 774, proti povinnému L. Y., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. XXX, XXX XX N., o vymoženie 3.250,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Vranovičom, Exekútorský úrad Sereď so sídlom Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď pod sp. zn. 328EX 565/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 16.08.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 3.250,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Ficekom, ktorého ustanovil do funkcie rozhodcu Rozhodcovské konanie SR s.r.o., sp. zn. 7 RSBA /192/2021 zo dňa 21.03.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.08.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/2291/2022, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov konania.
2. Dňa 13.10.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že voči rozhodcovskému rozsudku sp. zn. 7 RSBA 192/2021 vydaného Rozhodcovským súdom rozhodcom JUDr. Milanom Ficekom dňa 21.03.2022 podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti tohto rozsudku, pričom konanie sa vedie na OS BA V pod sp. zn. 58Cr/2/2022. Na základe uvedeného navrhuje exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov /Exekučný poriadok/ zastaviť.
3. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov. Povinný uvádza, že podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku 7 RSBA 192/2021 zo dňa 21.03.2022 spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, avšak túto skutočnosť riadne nepreukázal. Ak by aj podal predmetnú žalobu, je dôležité upriamiť pozornosť na § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Citujúc predmetné ustanovenie oprávnený ďalej uviedol, že je nepravdepodobné, že predmetné rozhodcovské rozhodnutie, resp. rozhodcovské konanie má vady uvedené v tomto ustanovení, pre ktoré by malo byť rozhodnutie zrušené. Zároveň poukázal na ust. § 40 ods. 3 predmetného zákona a na skutočnosť, že exekučný titul je aj po podaní žaloby naďalej právoplatný a vykonateľný. Príslušný súd do dnešného dňa nevydal uznesenie, podľa ktorého odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia.
4. Podľa § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a
súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
14. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
16. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo; b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
17. Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
18. Podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.
19. Exekučný súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 02.09.2022, čo preukazuje doručenka založená v spise, na ktorej sa nachádza podpis povinného, ktorým prevzatie upovedomenia potvrdil. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 03.09.2022, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Koniec zákonnej lehoty v posudzovanej veci tak pripadol na deň 17.09.2022 (sobota). Vzhľadom na vyššie citované ust. § 121 ods. 4 CSP, posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 19.09.2022. Nakoľko povinný návrh podal na poštovú prepravu dňa 23.09.2022, exekučný súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
20. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť ani v prípade včasného podania návrhu. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
21. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
22. Exekučné konanie sa v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 16.08.2022 na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Ficekom, ktorého ustanovil do funkcie rozhodcu Rozhodcovské konanie SR s.r.o., sp. zn. 7 RSBA 192/2021 zo dňa 21.03.2022.
23. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia alebo iného rozhodnutia, resp. listiny v zmysle ust. § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak
povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom osvedčuje doložkou vykonateľnosti, ktorou sa rozhodnutie opatrí. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti. Pod materiálnou stránkou je teda potrebné rozumieť takú výrokovú časť rozhodnutia, ktorá zabezpečuje reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v tomto rozhodnutí (exekučnom titule) niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.
24. Povinný sa v posudzovanej veci návrhom na zastavenie exekúcie domáha jej zastavenia z dôvodu, že voči rozhodcovskému rozsudku podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti tohto rozsudku, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/2/2022. Povinný síce k návrhu predložil potvrdenie Okresného súdu Bratislava V, ktorým uvedený súd potvrdzuje, že dňa 23.05.2022 bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa L. Y. proti odporcovi Gopnik, s.r.o. o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak z uvedeného potvrdenia nie je možné identifikovať rozhodcovský rozsudok, proti ktorému žaloba bola podaná. Odhliadnuc od uvedeného je však potrebné konštatovať, že v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na znenie ust. § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní bez právneho významu, keďže podaním samotnej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na napadnutý rozsudok, nakoľko naďalej zostáva právoplatný. Nemôže byť preto sporné, že v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní právoplatné a vykonateľné.
25. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že spolu so žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal aj návrh na odloženie jeho vykonateľnosti, exekučný súd k uvedenému poukazuje na nasledovné. Aj keď základným predpokladom exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu, počas priebehu exekúcie môže nastať situácia, za ktorej dochádza k dočasnej strate vykonateľnosti exekučného titulu. Ide o prípady, ak príslušný orgán, do ktorého právomoci spadá rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti napadnutým rozhodnutiam, rozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako to platí aj v tých prípadoch, ak ide o rozhodovanie civilného súdu v rámci konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom je potrebné zdôrazniť, že takýto odklad vykonateľnosti trvá do právoplatného skončenia príslušného konania a môže sa skončiť „navrátením“ vykonateľnosti exekučného titulu alebo rozhodnutím súdu o zmene exekučného titulu, resp. o jeho zrušení. Skutočnosť, že by príslušný súd konajúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, odložil jeho vykonateľnosť, v štádiu exekučného konania, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi povereného vykonaním exekúcie doručené, nezakladá dôvod, pre ktorý by exekučný súd mohol prijať záver o tom, že exekúciu je potrebné zastaviť.
26. Súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku č. 2/2017 Z. z. účinnou od 01.04.2017 uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. §§ 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ak by o odklade vykonateľnosti exekučného titulu bolo rozhodnuté po začatí exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, nejde o žiaden dôvod predpokladaný v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v zmysle ktorého exekučný súd exekúciu zastaví. Namieste by však bol postup v zmysle ust. § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku podľa ktorého, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ide o dôvod na podklade ktorého prináleží súdnemu exekútorovi prebiehajúcu exekúciu odložiť. Odklad exekúcie v tomto prípade znamená oddialenie vykonania exekúcie, ktoré môže byť dočasné alebo ktoré môže vyústiť do skončenia exekúcie. S
prihliadnutím na uvedené preto exekučný súd nemohol návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/2/2022 o zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) nebolo právoplatne skončené.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.