Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/54/2021

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Snina, so sídlom Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 31 943 560, zast. JUDr. Martinou Tekeliovou, PhD., advokátkou so sídlom 053 06 Bijacovce č. 180, adresa na doručovanie: A. XX, XXX XX B., proti žalovanému: SITU s.r.o., so sídlom Strojárska 4114, 069 01 Snina, IČO: 51 254 735, o odstránenie stavby, určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa v danej právnej veci domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť vypratať, pozemok evidovaný ako parcela C.- B. Č. XXXX/XX, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie D., o výmere XXmX,a to odstránením predajného stánku E. F. B., vrátane jeho príslušenstva z pozemku a odovzdať žalobcovi pozemok do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca sa v konaní domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť stavbu ,,E. F. B.“ na parcele č. XXXX/XX na LV č. XXXX, ktorým by súd určil absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi ním ako prenajímateľom a Mestom D., určil neplatnosť zmluvy o podnájme č. XX/XXXX/Pr zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi Mestom Snina a spol. TUSI s.r.o., určil neplatnosť zmluvy o podnájme č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi spol. Verejnoprospešné služby Snina a.s. ako prenajímateľom a žalovaným, určil neplatnosť zmluvy o podnájme č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi spol. Verejnoprospešné služby Snina a.s. ako prenajímateľom a žalovaným a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXXX/XX na LV č. XXXX za roky 2020 a 2021 vo výške 1 174,- eur a náhrady trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že je správcom spoločnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. D. podľa o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá okrem iného podniká aj v oblasti poskytovania služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. Žalovaný bez právneho titulu užíva nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX, k.ú. D., parcela C.- B. Č. XXXX/XX X výmere XXmX. Žalovaný neoprávnene užíva Pozemok žalobcu tým, že má na ňom umiestnený predajný stánok Bufet pod kameňom a prevádzkuje v ňom rýchle občerstvenie. Žalovaný nemá a nikdy nemal s ním uzatvorenú nájomnú zmluvu, ani inú zmluvu, ktorá by zakladala právo žalovaného užívať' pozemok. Ku dnešnému dňu sa na pozemku žalobcu nachádza predajný stánok žalovaného. Žalovaný Pozemok neoprávnene užíva od roku 2019

doposiaľ, nepretržite. Žalovaný pozemok užíva aj napriek viacerým výzvam na vypratanie pozemku a ukončenie neoprávneného užívania pozemku, uskutočneným ústne a písomne zo strany žalobcu. Pozemok žalobcu sa nachádza v RO Rybníky D. a slúži na rekreačné účely. Letná sezóna v roku 2021 trvá od júna do augusta. Predajný stánok má žalovaný umiestnený na pozemku žalobcu celoročne. Dlhodobo nemôže užívať svoj pozemok sám, ani ho nemôže prenechať do užívania tretej osobe. Na pozemku žalobcu sa nachádza predajný stánok žalovaného, ktorý bráni voľnému disponovaniu s pozemkom žalobcovi. Predajný stánok žalovaného umiestnený na pozemku žalobcu bráni jeho prenajatiu inej osobe, spôsobilej za užívanie pozemku platiť nájomné riadne a včas. Pozemok má vo svojej faktickej moci žalovaný a zadržiava ho protiprávne.

Žalovaný s podanou žaloby nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. V prvom rade namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a nedôvodnosť žaloby s poukazom na znenie , v zmysle ktorého, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Tiež namietal, že štyrom členom výboru žalobcu uplynulo funkčné obdobie pred podaním žaloby, vrátane predsedu výboru p. B. a teda on ako predseda výboru nemohol udeliť plnomocenstvo právnemu zástupcovi na podanie žaloby a zastupovanie žalobcu v súdnom konaní. Tiež namietal, že pozemok užíval na základe podnájomnej zmluvy uzatvorenej zo spol. Verejnoprospešné služby Mesta Snina a túto považuje za platnú.

Z predložených listinných dokladov stranami konania vyplýva, že p. G. B. ako predsedovi výboru spoločenstva uplynulo funkčné obdobie v r. 2020, a to 26.01.2020. V ďalšom takisto súd zistil, že toto funkčné obdobie uplynulo pred podaním žaloby, ktorá bola podaná dňa XX.XX.XXXX aj ďalším členom výboru, a to p. H. I. J., p. I. K. a p. L. M.. V čase podania žaloby dňa XX.XX.XXXX neexistoval legitímny výbor žalobcu, ktorý by zastupoval jeho predseda a teda nebol ani p. G. B. ako predseda tohto výboru legitímny na splnomocnenie právnej zástupkyne, ktorá zastupuje žalobcu v tomto konaní. Súd predbežne dospel k záveru, že pokiaľ bola žaloba podaná takto ustanoveným právnym zástupcom, bola podaná neoprávnenou osobou a jedná sa o odstrániteľnú procesnú podmienku konania. Súd na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na odstránenie procesného nedostatku žaloby.

,,Pokiaľ sa v občianskom súdom konaní nechal žalobca právne zastúpiť a žalobu podal v jeho mene zvolený právny zástupca bez preukázania oprávnenia k zastupovaniu, treba to považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť“- uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. júla XXXX, sp. zn. .

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa nekonalo žiadne valné zhromaždenie žalobcu. V uvedenom období neprebehla voľba členov výboru a predsedu výboru. Dôvodom bola mimoriadna situácia vyvolaná COVID 19, obmedzenie zhromažďovania sa, čoho dôsledkom bola nemožnosť konania valného zhromaždenia žalobcu, ktorého členská základňa predstavuje cca 2000 členov. Podľa o pozemkových spoločenstvách bol po uplynutí funkčného obdobia 5 rokov, výbor žalobcu nefunkčný istý čas. Obdobie nefunkčného výboru spadá do obdobia trvania mimoriadnej situácie vyvolanej COVID 19. Poukázal na nové ustanovenie zákona o PS, ktoré zaviedla novela – zmena zákona o pozemkových spoločenstvách- COVID 19, účinná od 25.04.2020, podľa ktorého: „Výbor, ktorému uplynulo funkčné obdobie a nie je zvolený nový výbor, alebo ktorý nemá aspoň troch členov podľa odseku 3 a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolenia nového výboru alebo člena výboru môže vykonávať len úkony nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života, zdravia alebo škody na majetku." Gramatickým výkladom citovanej zákonnej normy, dospejeme k podmienkam, za ktorých môže aj „nefunkčný výbor“ realizovať určité právne úkony v mene a na účet pozemkového spoločenstva. Jednou z týchto podmienok je nevyhnutnosť – časová núdza, pre ktorú nie je možné právny úkon odkladať na neskôr. Druhou podmienkou je, že hrozí škoda na majetku - nevykonaním úkonu hrozí, že vznikne subjektu škoda. Preto je nevyhnutné včasné uplatnenie práva. Skonštatoval, že žalobca splnil obe z uvedených zákonných podmienok. Žalovaný sám predložil dôkazy o tom, že nehnuteľnosti žalobcu užíva od roku 2020 doposiaľ. Žalobca podal XX.XX.XXXX žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú následne na základe dôkazov predložených žalovaným zmenil na žalobu o odstránenie stavby a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Nevyhnutnosť podania žaloby na ochranu vlastníckeho práva z hľadiska času vidí v tom, že aj keď sa vlastnícke právo žalobcu nepremlčuje, nemôže pozemky, ktoré neoprávnene užíva žalovaný sám užívať. Zásah do vlastníckeho práva zo strany žalovaného trvá nepretržite od najneskôr od roku 2020 a je podstatný, nakoľko došlo k postaveniu stavby na pozemku žalobcu. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k právnym úkonom predloženým žalovaným je pritom postavená na absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonov. Neoprávneným užívaním pozemkov žalobcu dochádza ku bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Uvedené právo podlieha premlčaniu podľa . Preto uplatnenie tohto práva neznesie odklad. Konštatoval, že pod citované zákonné ustanovenie možno subsumovať aj právny úkon - podanie žaloby o odstránenie stavby a vydanie bezdôvodného obohatenia (žaloby o vypratanie nehnuteľnosti), ktorý vykonal dňa 31.08.2021. Právny úkon – podanie žaloby na súd bol vykonaný v čase účinnosti novely zákona o PS, ktorá predpokladala, že takáto situácia môže v dôsledku mimoriadnej udalosti v súvislosti s COVID 19 nastať a aj nastala. V opačnom prípade, by mohol úspešne podať takúto žalobu až v roku 2022, potom, čo bol zvolený nový výbor (členovia výboru a predseda výboru), po ukončení mimoriadnej situácie, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia v 05/2022. Zákon o PS nešpecifikuje na majetku koho môže škoda vzniknúť a je potrebné ju odvrátiť. Preto úkony „nefunkčného výboru“ môžu smerovať nielen na ochranu majetku PS, ale aj majetku členov PS, tretích osôb, hnuteľných vecí i nehnuteľností. Má za to, že „nefunkčný“ výbor konal so starostlivosťou riadneho hospodára, ak podal žalobu dňa XX.XX.XXXX voči žalovanému. Podľa dôvodovej správy k : „S cieľom jednak predísť zhromažďovaniu veľkého počtu členov spoločenstiev a tým predísť ohrozeniu verejného zdravia a jednak predísť škodám na lesnom a poľnohospodárskom majetku členov spoločenstiev a na majetku spoločenstiev samotných sa navrhuje, aby tzv. nefunkčné výbory mali medzi svojimi obmedzenými oprávneniami aj právo robiť úkony nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo značnej škody. S ohľadom na mimoriadne okolnosti vyplývajúce z vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ale aj s ohľadom na bežnú prevádzku spoločenstva sa ukazuje ako potrebné rozšíriť rozsah oprávnení, ktoré má tzv. nefunkčný výbor do času, kým bude zvolený riadny výbor. Ide pritom o rozšírenie len o úkony, ktoré sú vzhľadom na svoj charakter nevyhnutné vzhľadom na ochranu iných záujmov, a to života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku.“ Týmto považujeme splnenie procesnej podmienky konania - legitímneho podania žaloby, v zastúpení advokátom dňa XX.XX.XXXX, za dostatočne preukázané. Podanou žalobou realizuje svoje právo domáhať sa súdnej ochrany, garantované v SR.

Podľa ( ďalej len ,,CSP“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ( ďalej len ,,“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa , právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa o pozemkových spoločenstvách ( ďalej len ,,Zákon“), výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

Podľa § 16 ods. 2 písm. a) Zákona, výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.

Podľa § 16 ods. 3 Zákona, výbor má najmenej troch členov. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva. Predsedu spoločenstva volí výbor zo svojich členov, ak nie je v zmluve o spoločenstve alebo v stanovách ustanovené inak.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona, výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu.

Podľa § 16 ods. 7 Zákona, výbor, ktorému uplynulo funkčné obdobie a nie je zvolený nový výbor, alebo ktorý nemá aspoň troch členov podľa odseku 3 a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolenia nového výboru alebo člena výboru môže vykonávať len úkony smerujúce k zvolaniu zasadnutia zhromaždenia na voľbu výboru alebo člena výboru, náhodnú ťažbu a činnosť zameranú na ochranu lesa,

úkony súvisiace s plnením daňovej povinnosti, úkony nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života, zdravia alebo škody na majetku.

Podľa § 32b ods. 1 Zákona, ak je z dôvodu mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 obmedzená sloboda pohybu a pobytu alebo právo pokojne sa zhromažďovať, rozhodnutie zhromaždenia nie je potrebné na úkony, na ktoré je potrebné podľa zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia zhromaždenia, ak by ich nevykonaním hrozilo zmeškanie lehôt ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uloženie sankcie za nesplnenie povinnosti; to neplatí pre úkony, pri ktorých je lehota na ich vykonanie predĺžená osobitným predpisom.

Podľa § 32b ods. 2 Zákona, Oprávnenie na úkony podľa odseku 1 má výbor vrátane výboru podľa § 16 ods. 7.

V čase mimoriadnych opatrení, súvisiacich s pandémiou vírusu COVID-19, sa v rezorte pôdohospodárstva ukázalo potrebné riešiť najmä situáciu neštátnych vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, konkrétne pozemkových spoločenstiev. Preto MPRV SR pristúpilo k vypracovaniu návrhu novely zákona o pozemkových spoločenstvách. V situácii, kedy je vyhlásená mimoriadna situácia a kedy je obmedzená sloboda pohybu a pobytu a právo na pokojné zhromažďovanie sa, je pre spoločenstvá problematické plniť niektoré ich úlohy a zákonmi uložené povinnosti, pretože sa nemôžu, resp. nedokážu schádzať ich valné zhromaždenia. Väčšina spoločenstiev v tomto období obvykle zvoláva zasadnutia valného zhromaždenia na účely schválenia účtovnej závierky, ako aj na účely plnenia rôznych ďalších úloh, ktoré vyžaduje inak bežná prevádzka spoločenstiev, a ktoré sú zmluvou o spoločenstve, či stanovami, zverené práve valnému zhromaždeniu. Za takejto situácie nie sú spoločenstvá schopné tieto úkony realizovať. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že vo viacerých spoločenstvách nie je toho času k dispozícii funkčný výbor, ako štatutárny orgán spoločenstva, ktorého sfunkčnenie je v mnohých prípadoch práve cieľom tých valných zhromaždení, ktoré sa v súčasnej situácii nedokážu realizovať. Všetky tieto okolnosti predstavujú vážne komplikácie v činnosti spoločenstiev, čo môže mať aj negatívny vplyv na ich činnosť ako obhospodarovateľov lesa a poľnohospodárskej pôdy, ako aj na ich ekonomickú situáciu, ktorá sa priamo či nepriamo môže týkať ich členov a to aj

po stránke ochrany verejného zdravia, pretože značná časť členov spoločenstiev je tvorená osobami v dôchodkovom veku.

V § 16 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách je upravené konanie pozemkového spoločenstva, v ktorom jeho štatutárny orgán – výbor – nie je legitímnym výborom z dôvodu skončenia funkčného obdobia, alebo pre nedostatok počtu členov. Takýto výbor nespĺňa podmienky štatutárneho orgánu ustanovené zákonom, nemožno ho teda považovať naďalej za legitímny výbor, nemôže plniť svoje oprávnenia a povinnosti v plnom rozsahu. Keďže však záujem na kreovaní nového výboru, resp. doplnení jeho členov, keďže je nevyhnutné vytvoriť tlak na spoločenstvá, aby konali aktívne pri obnove legitimity výboru, a keďže je potrebné zabezpečiť výkon najzákladnejších úloh v starostlivosti o obhospodarované nehnuteľnosti, upravili sa obmedzenia v konaní nelegitímneho výboru len na nevyhnutné úkony. Všetky úkony okrem tých, ktoré sú explicitne uvedené v zákone, budú teda neplatné. Toto obmedzenie má prinútiť členov spoločenstva k aktivite a k odstráneniu príčin nefunkčnosti výboru.

V predmetnej právnej veci žalobca je pozemkovým spoločenstvom zapísaným do registra pozemkových spoločenstiev dňa 28.04.1996. Spoločenstvo obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť, rozhoduje o spôsobe jej užívania – prostredníctvom najvyššieho orgánu spoločenstva – zhromaždenia. Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou sú aj pozemky na LV č. XXXX, kat. územie D. a to od XX.XX.XXXX.

Medzi žalobcom ako prenajímateľom a Mestom D. ako nájomcom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o nájme pozemkov č. XX/XXXX podľa a nasl. a predmetom nájmu bola aj parcela č. XXXX/XX na LV č. XXXX, kat. územie D.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Nájomca sa zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 9 655,- eur za všetky prenajaté nehnuteľnosti a to najneskôr do 31.12. bežného roka.

Mesto Snina rozhodnutím č. D./XXXX-XX-Ih zo dňa XX.XX.XXXX povolilo spol. TUSI s.r.o. ako stavebníkovi stavbu ,,E. F. B. na parc. č. XXXX/X, kat. územie D.. stavba bola povolená ako dočasná stavba na dobu určitú do XX.XX.XXXX a to na základe zmluvy o nájme pozemkov č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvy o podnájme pozemku č. XX/XXXX/Pr zo dňa XX.XX.XXXX. Zo strany známych účastníkov stavebného konania neboli vznesené žiadne námietky. Predmetné rozhodnutie bolo doručené aj žalobcovi.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spol. TUSI s.r.o. bola dňa XX.XX.XXXX ex offo vymazaná z obchodného registra a to z dôvodu zrušenia spoločnosti bez likvidácie v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX.

Medzi spol. Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o podnájme pozemku č. X/XXXX podľa a nasl. . Prenajímateľ bol správcom pozemku parc. č. XXXX/X na základe zmluvy č. XX/XXXX/SM. Predmetom prenájmu bol pozemok č. XXXX/X o výmere XXX m2. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalovaný sa zaviazal uhradiť nájomné vo výške 129,60 eur s DPH za celé obdobie nájmu do 14 dní od účinnosti zmluvy.

Medzi spol. Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným bola dňa 24.06.2021 uzatvorená zmluva o podnájme pozemku č. X/XXXX podľa a nasl. . Prenajímateľ bol správcom pozemku parc. č. XXXX/X na základe zmluvy č. XX/XXXX/SM. Predmetom prenájmu bol pozemok č. XXXX/X o výmere XXX m2. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalovaný sa zaviazal uhradiť nájomné vo výške 169,27 eur s DPH za celé obdobie nájmu do 14 dní od účinnosti zmluvy.

Tak ako súd vyššie uviedol, v čase podania žaloby dňa XX.XX.XXXX bol výbor žalobcu ako štatutárny orgán nefunkčný, nakoľko ku dňu XX.XX.XXXX uplynulo funkčné obdobie predsedovi spoločenstva a ďalších troch členov spoločenstva I. J., I. K., L. M. uplynulo funkčné obdobie ešte pred podaním žaloby. V uvedenom čase teda žalobca nemal legitímny štatutárny orgán, ktorý by konal v jeho mene. Vzhľadom

na pandemickú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19, s účinnosťou od 25.04.2020 bolo doplnené znenie Zákona o pozemkových spoločenstvách v ods. 7 o písm. d), v zmysle ktorého nelegitímny výbor je oprávnený vykonať úkony nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života, zdravia alebo škody na majetku.

Pokiaľ sa žalobca domáha odstránenia stavby na pozemku č. XXXX/XX vo vzťahu k žalovanému, tak v tomto smere súd dáva žalobcovi do pozornosti, že stavba bola zriadená na základe stavebného povolenia z roku 2013 a to ako stavba dočasná, vydaného pre stavebníka spol. TUSI, s.r.o., pričom táto spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu ku dňu XX.XX.XXXX. Žalovanému teda k predmetnej stavbe vlastnícke právo nesvedčí. Podanie žaloby v tomto smere súd nepovažuje za úkon nevyhnutný na odvrátenie škody, ktorá by mala na majetku žalobcu vzniknúť, a teda žeby bolo potrebné za účelom jej odvrátenia domáhať sa na strane žalobcu účinnej ochrany a to aj formou podania súdnej žaloby. Tento stav je nemenný od roku 2013.

Predmetnú parcelu č. XXXX/XX má v nájme Mesto Snina a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej so žalobcom a v zmysle tejto zmluvy je nájomca za užívanie predmetnej parcely povinný žalobcovi platiť dohodnuté nájomné. Zmluva je uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Predmetnú parcelu v roku XXXX N. XXXX mal v podnájme žalovaný a týmto titulom sa zaviazal platiť aj na dobu určitú presne vymedzenú v podnájomných zmluvách, dohodnuté nájomné. Je pravdou, že žalobca sa v tomto konaní domáha aj vyslovenia neplatnosti tejto nájomnej zmluvy, a podnájomných zmlúv, avšak stranami konania v danom prípade nie sú všetky zmluvné strany predmetných zmlúv, teda je na posúdenie aj dôvodnosť takto podanej žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a prihliadajúc aj na dobu, kedy zmluvy boli uzatvorené, súd nepovažuje za úkon nevyhnutný na ochranu majetku žalobcu pred vznikom škody.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že užívaním pozemku žalovaným, sa žalovaný na jeho úkor obohacuje a teda žalobou sa domáha voči nemu aj vydania bezdôvodného obohatenia, tak súd dáva do pozornosti, že bezdôvodné obohatenie nie je možné zamieňať s nárokom na náhradu škody. Pokiaľ žalobca uvádza, žeby vzhľadom na uplynutie premlčacej doby, neuplatnením nároku v súdnom konaní, by mu tak vznikla škoda, tak súd poukazuje, že právnu úpravu premlčania bezdôvodného obohatenia, obdobnú ustanoveniu , nemá.

Názory súdnej praxe vo vzťahu k premlčaniu bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch zjednotil v ČR až judikát Rc 26/2004, ktorý otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podriadil celkom úprave . K tomuto názoru sa vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu získanému z dôvodu neplatnosti právneho úkonu prihlásila aj súdna prax na Slovensku ( Rozsudok NS SR z XX.XX.XXXX sp. zn. ). Tento právny názor bol následne potvrdený aj nálezom Ústavného súdu SR z 13.12. 2005, sp. zn. . Následne vychádzal z neho Najvyšší súd SR aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi, napr. Rozsudok NS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. .

,,Vzťah a je vyjadrený v 1 ods. 2 tak, že právne vzťahy upravené v sa sa spravujú ustanoveniami a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Právnymi vzťahmi upravenými v sú podľa aj obchodné záväzkové vzťahy a niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním a ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, vzťah medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávnym vzťahom nepochybne bol. Bezdôvodné obohatenie a premlčanie sú samostatné právne inštitúty. Bezdôvodné obohatenie je upravené iba v , a teda na bezdôvodné obohatenie v obchodnoprávnych vzťahoch bude v súlade s aplikovaný . Pokiaľ ale ide o premlčanie, otázku premlčania upravuje tak , ako aj v . pritom neupravuje len niektoré ustanovenia o premlčaní, ale v a nasl. má komplexnú úpravu premlčania, čo znamená, že

premlčanie všetkých obchodnoprávnych vzťahov sa spravuje ustanoveniami . Preto pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa ustanovenia použijú len vo vzťahu k inštitútu samotného bezdôvodného obohatenia, ale otázka premlčania sa bude spravovať ustanoveniami . Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že nemá ustanovenia o premlčaní vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu získanému bez právneho dôvodu. otázku premlčania upravuje komplexne a nie je potrebné, aby osobitne pri každom jednotlivom právnom vzťahu alebo druhu práva upravoval či už začiatok plynutia premlčacej doby alebo dĺžku jej trvania. a v ustanovení a upravuje všeobecne začiatok a trvanie premlčacej doby, preto ak pri riešení otázky premlčania neupravuje iný moment plynutia premlčania, použijú sa tieto všeobecné ustanovenia. Vzťah medzi a ako vzťah medzi lex generalis a lex specialis totiž nie je možné vykladať tak, že za „otázku“, ktorú nemožno riešiť podľa ustanovení treba považovať skutočnosť, že pri určitom konkrétnom práve neustanovuje začiatok a trvanie premlčacej doby. Za „otázku“, ktorú nemožno riešiť podľa ustanovení , by bolo možné považovať len situáciu, keby neupravoval inštitút premlčania vôbec alebo by upravoval len niektoré ustanovenia o premlčaní. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch bolo v minulosti predmetom polemiky, v súčasnosti je však už stabilná judikatúra tak súdov Slovenskej republiky, ako aj súdov Českej republiky, že v obchodných záväzkových vzťahoch je vylúčené použitie ustanovení o premlčaní a že v prípade vzťahu z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je obchodným záväzkovým vzťahom, je premlčacia doba štvorročná (napr. Najvyšší súd ČR, sp. zn. ; Najvyšší súd SR sp. zn. ; Ústavný súd SR sp. zn. . Pretože žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil proti žalovanému v štvorročnej premlčacej dobe upravenej v ustanoveniach , súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na žalovaným uplatnenú námietku premlčania neprihliadol“ – rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 04.06.2020

Nakoľko žalobca v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2020 a 2021, štvorročná premlčacia doba tak najskôr uplynie v roku 2024, a teda ani z tohto pohľadu súd nedospel k záveru, žeby podanie žaloby právnym zástupcom splnomocneným nelegitímnym výborom žalobcu, bolo možné považovať za úkon nevyhnutný, tak ako ustanovuje § 16 ods. 7 písm. d) Zákona o pozemkových spoločenstvách.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nakoľko plnomocenstvo právnemu zástupcovi na podanie žaloby v danej právnej veci a na zastupovanie žalobcu v súdnom konaní nebolo udelené legitímnym výborom, udelenie plnomocenstva nie je možné považovať za nevyhnutný úkon nelegitímneho výboru žalobcu v zmysle Zákona o pozemkových spoločenstvách, tento úkon je neplatným právnym úkonom pre nedostatok formy v zmysle a . Žaloba podaná v danej právnym veci prostredníctvom takto splnomocneného právneho zástupcu bola teda podaná neoprávnenou osobou, pričom tento nedostatok podmienky žalobca v priebehu súdneho konania neodstránil, napriek možnosti, ktorú mu súd dal, preto konanie v zmysle zastavil.

Podľa zákona , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

V danej právnej veci konanie bolo zastavené v dôsledku vady konania, ktorú žalobca neodstránil, žalobca podľa zásady procesného zavinenia spôsobil, že konanie muselo byť zastavené. Za daného stavu potom z procesného hľadiska vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane (žalovanému). Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).