Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-204-2015.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/204/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P.na Q. X, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti odporcovi: F. A., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXXX/XA, B., o zaplatenie 6.000,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 3.200,-Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.200,- Eur od 2.5.2012 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Navrhovateľovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 185,30 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.800,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.800,-Eur od 2.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 174,70 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 581,22 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Q., T..Q.., č. XXXX XXX XXX/XXXX ( IBAN: Q., BIC: U.), všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 29.10.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 6.000,- Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 6.000,-Eur od 2.5.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu vrátenia pôžičky. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.2.2012 poskytol pôžičku vo výške 6.000,-Eur odporcovi a to v hotovosti. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke dňa 1.2.2012. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná, pričom jej splatnosť bola dohodnutá dňom 1.5.2012. Do dňa podania návrhu odporca, napriek urgenciách zo strany navrhovateľa, požičanú sumu nevrátil. Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Pred otvorením pojednávania vo veci samej zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 3.200,-Eur s príslušenstvom späť a to z dôvodu úhrady časti žalovanej istiny zo strany odporcu. Sumu 700,-Eur odporca uhradil v hotovosti v decembri 2014 a ostatnú časť vo výške 2.500,- Eur uhradila za odporcu jeho matka v splátkach v priebehu roku 2015.
Podľa § 96 ods. 1,2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojdnávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania predstavuje dispozitívny úkon účastníka konania, na základe ktorého je súd povinný konanie v časti zastaviť. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a s prihliadnutím na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej, súd nezisťoval prípadný súhlas odporcu so späťvzatím návrhu a konanie v časti o zaplatenie 3.200,-Eur s príslušenstvom, zastavil. Zároveň navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok z čiastočného späťvzatia návrhu vo výške 185,30 Eur v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pričom vychádzal zo sumy 192,- Eur, ktorú by bol navrhovateľ povinný uhradiť ako súdny poplatok v prípade, ak predmetom konania by bolo len zaplatenie 3.200,- Eur s príslušenstvom.
Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi: zmluvou p zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 1.2.2012, predsúdnou výzvou zo dňa 11.6.2014 a podacím lístkom, doručenkou s vyznačeným dátumom uloženia zásielky dňa 13.6.2014, vyhlásením o úhrade záväzku dlžníka zo dňa 3.11.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania bola dňa 1.2.2012 uzavretá písomná zmluva o zapožičaní finančných prostriedkov, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 6.000,-Eur, pričom odporca sa zaviazal túto finančnú čiastku vrátiť do 1.5.2012. Predmetná zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom ich podpisy boli osvedčené F. Ú.J. F. X..
Skutočnosť, že k odovzdaniu peňazí reálne došlo, potvrdil v rámci svojej výpovede aj navrhovateľ, ktorý uviedol , že časť sumy asi 90 % odovzdala odporcovi jeho manželka pred podpisom zmluvy v B. a zvyšných 10% bolo odporcovi odovzdaných priamo navrhovateľom a to pri podpise zmluvy v X..
Nakoľko odporca zostal v konaní nečinný a súdu neposkytol žiadne písomné stanovisko, ani vyjadrenie, pričom sa rovnako nedostavil na nariadený termín pojednávania, súd vychádzal zo skutočností uvádzaných v konaní navrhovateľom, ktoré obsahovo korešpondovali s obsahom listinných dôkazov založených v spise. Vychádzajúc z predloženej písomnej zmluvy o pôžičke, ako aj z výsluchu navrhovateľa, má súd za preukázanú skutočnosť, že odporcovi bola navrhovateľom odovzdaná žalovaná suma 6.000,-Eur a túto sa odporca zaviazal vrátiť do dátumu uvedenom v zmluve- 1.5.2012. Odporca zostal v konaní pasívny, nevyvracal navrhovateľom uvádzané skutočnosti, preto možno ustáliť, že do dňa podania návrhu na začatie konania, požičanú finančnú čiastku navrhovateľovi nevrátil ani v časti. Nepriamo poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi navrhovateľom osvedčuje aj predložené vyhlásenie o úhrade záväzku za dlžníka zo dňa 3.11.2014. Z obsahu tejto listiny je totiž zrejmé, že p. M. A. ( matka odporcu) sa zaviazala veriteľovi ( navrhovateľovi) uhrádzať mesačne, počnúc mesiacom november 2014 čiastku 250,-Eur a to titulom veriteľom poskytnutej pôžičky vo výške 6.000,- Eur navrhovateľovi.
Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že k odovzdaniu peňazí vo výške 6.000,-Eur zo strany navrhovateľa odporcovi reálne došlo, pričom do dňa podania návrhu na začatie konania (29.10.2014) poskytnutá finančná čiastka nebola vrátená ani sčasti.
Podľa tvrdenia navrhovateľa začal odporca uhrádzať svoj dlh až po podaní návrhu na začatie konania a to v decembri 2014 v sume 700,-Eur a následne prostredníctvom svojej matky v priebehu roka 2015 vo výške 2500,-Eur. Nakoľko navrhovateľ predložil súdu vyhlásenie matky odporu zo dňa 3.11.2014 ( teda po dátume podania návrhu na začatie konania), súd má za to, že osvedčil uhradenie istiny 2.500,-Eur po
podaní návrhu na začatie konania. Súd ale konštatuje, že uhradenie sumy 700,-Eur priamo odporcom v decembri 2014 ( teda po podaní návrhu na začatie konania), navrhovateľ v konaní nepreukázal.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je dôvodný. V prvom rade je nutné konštatovať, že súd mal za preukázané odovzdanie peňazí vo výške 6.000,-Eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Rovnako v zmysle predloženej písomnej zmluvy sa odporca zaviazal poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľovi vrátiť do 1.5.2012. Požičanú sumu do tohto dátumu nevrátil, a teda dňom nasledujúcim sa dostal s jej uhradením do omeškania. Nakoľko navrhovateľ zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 3.200,-Eur s príslušenstvom späť a v tejto časti súd konanie zastavil, zostalo predmetom konania vo veci samej zaplatenie sumy 2.800,-Eur s príslušenstvom.
Ako už bolo uvedené, odovzdanie sumy 6.000,-Eur odporcovi zo strany navrhovateľa osvedčuje najmä priložená ( odporcom riadne podpísaná) zmluva o pôžičke, z ktorej obsahu možno bez akýchkoľvek pochybností dedukovať skutočnosť, že odporca požičanú finančná čiastku aj reálne prebral. Rovnako z jej obsahu možno vyvodiť aj vznik záväzku dlžníka požičanú finančnú čiastku vrátiť v stanovenej lehote. Nakoľko pôžička bola dohodnutá ako bezúročná, po uplynutí dohodnutej doby, bol povinný odporcovi vrátiť sumu 6.000,-Eur, čo neurobil. Súd z predložených listinných dôkazov vyvodzuje snahu navrhovateľa, resp. jeho rodinných príslušníkov ( matky) urovnať vzniknutý dlh, ktorý zjavne uznávajú, avšak čiastka, na ktorej zaplatenie bol odporca zaviazaný vo výroku tohto rozsudku ( 2.800,-Eur), nebola do dňa vyhlásenia rozsudku odporcom vrátená. Tento záver súd ustálil v zmysle tvrdení navrhovateľa, pričom prihliadol na skutočnosť, že odporca sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil na súdne pojednávanie, a neuvádzal súdu argumenty na svoju obranu, čím si nesplnil jednak povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, čo nemožno v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, vyhodnotiť inak, ako v jeho neprospech. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle § 154 ods. 1 je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Nakoľko odporca nevrátil požičanú finančnú sumu do dátumu uvedenom v písomnej zmluve, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania, čím vznikol odporcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške, v akej boli uplatnené v návrhu na začatie konania. Súd preto aj v časti príslušenstva návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na platenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy od 2.5.2012 do zaplatenia a to vo výške 9% ročne, nakoľko táto výška zodpovedá zákonnej výške úroku v čase vzniku omeškania v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa § 141 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Úspech navrhovateľovi možno jednoznačne pričítať v časti o zaplatenie 2.800,-eur, na ktorej úhradu zaviazal súd odporcu. V časti sumy 3.200,-Eur s príslušenstvom, konanie o ktorej súd zastavil, navrhovateľ osvedčil, že k uhrádzaniu dlhu zo strany matky navrhovateľa ( vo výške 2.500,-Eur) došlo až po podaní návrhu na začatie konania, preto možno konštatovať dôvodnosť podania návrhu na začatie konania a procesné zavinenie jeho zastavenia odporcom, ktorý plnil až po podaní návrhu. Skutočnosť, že dochádzalo k plneniu až po podaní návrhu, navrhovateľ osvedčil priložením vyhlásenia o úhrade dlžníka, v ktorom matka odporcu riadne deklarovala, že začne splácať dlh počnúc mesiacom november 2014 ( teda až po podaní návrhu). Navrhovateľ však súdu neosvedčil skutočnosť ( nepredložil žiadny listinný dôkaz o úhrade), že odporca v časti 700,-Eur plnil až po podaní návrhu na začatie konania. Preto v tejto časti možno naopak procesné zavinenie a teda aj čiastočný neúspech v konaní pričítať navrhovateľovi. Súd však s prihliadnutím na rozsah a výšku pôvodne žalovanej istiny, uvádza, že neúspech navrhovateľa v konaní predstavoval len pomerne nepatrnú časť a preto je primeraná aplikácia ustanovenia § 141 ods. 3 O.s.p., kedy zákon umožňuje priznať náhradu trov konania v plnej výške úspešnejšiemu účastníkovi.
Súd priznal, vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľovi plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávali jednak z náhrady iných trov konania vo výške časti nevráteného súdneho poplatku 174,70 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 581,22 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby: 1 prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom zo dňa 24.10.2014, 2. podanie návrhu vo veci samej dňa 29.10.2014 a 3. účasť na pojednávaní dňa 12.10.2015. Právny zástupca si vyčíslil za prvé dva úkony tarifnú odmenu v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 210,81 Eur a za posledný úkon vo výške 111,21 Eur, čo odôvodnil tým, že predmetom prejednania bola už len istina 2.800,-Eur. Pri tomto úkone právnej služby podľa názoru súdu mohol právny zástupca vyčísliť tarifnú odmenu počítanú zo sumy 6.000,-Eur, nakoľko uznesenie o zastavení konania v časti o zaplatenie 3.200,-Eur nebolo právoplatné a predmetom konania bola naďalej suma 6.000,-Eur s príslušenstvom. Nakoľko ale súd nesmie priznať viac ako bolo účastníkom vyčíslené, pri úkone právnej služby- účasť na pojednávaní, vychádzal pri určovaní tarifnej odmeny zo sumy 111,21 Eur tak, ako bola uplatnená. Za vyššie uvedené úkony právnej služby súd priznal v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov 2 x 8,04 Eur, 1x 8,39 Eur. Nakoľko právny zástupca navrhovateľa osvedčil, že je platiteľom DPH ( registrovaný od 1.5.2015), súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil odmenu a náhradu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 12.10.2015 o 20%.
Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.