Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-869-2011.pdf
PDF · 63.56 KB
Case nature
Subarea
22Er/869/2011
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o vymoženie 32,17 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského úradu: Hlohovec, Nám. sv. Michala 5, má právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením č. 5702 053811 * zo dňa 14.11.2011 poveril súdneho exekútora Ing. JUDr. Romana Liščáka vykonaním exekúcie na vymoženie 32,17 eur na základe návrhu oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava a jeho výkazu nedoplatkov č. k. XXXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX.
2. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2022 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného preukázali jeho nemajetnosť, pričom by nebolo možné vymôcť ani trovy exekúcie. Súdny exekútor pri zisťovaní majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nemá zriadené účty v banke, je spoluvlastníkom nehnuteľností s nízkym podielom, a teda bez reálnej pravdepodobnosti vymoženia nároku, nevlastní žiadne motorové vozidlo, lustrácia v Sociálnej poisťovni bola negatívna. Svoje zistenia exekútor súdu preukázal listinnými dôkazmi.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/95 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd konštatuje, že šetrením súdneho exekútora bola vyčerpávajúcim spôsobom zistená nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie majetku povinného postihnuteľného exekúciou. Skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, sú postačujúce k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno h/ Exekučného poriadku. Exekučný súd je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného s uvedením realizovaných zisťovaní vo vzťahu k jednotlivým inštitúciám je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému.
Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu predkladá.
6. Súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie vyčísli a zašle obratom na výzvu súdu.
7. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Podľa § 203 ods. 2 zák. č. 233/95 Z. z. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods.1 CSP súd priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej výrokovej vete, tohto uznesenia. O samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.