Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-181-2015.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/181/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti odporcovi: Y.E. S., E.. XX.XX.XXXX, I. E.. S. XXX/XX, XXX XX B. S., o zaplatenie 601,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 596,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z osmy 596,47 eur od 05.04.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady iných trov konania sumu 36,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 601,44 eur s príslušenstvom. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom mal uzatvoriť zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej súčasťou mali byť Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj VOP). V zmysle zmluvy za poskytovanie produktov služieb mala byť banka oprávnená účtovať poplatky podľa sadzobníkov poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovala na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Vzhľadom na to, že odporca nemal doplatiť zostatok na svojom účte o čiastku nepovoleného debetného zostatku, navrhovateľ mal odstúpiť od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a mal vyzvať odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 601,44 eur spolu s úrokom z omeškania podľa sadzobníka poplatkov vo výške 28% ročne z dlžnej istiny.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho spolu s výzvou a procesným poučením prevzal dňa 28.04.2015.
Súd vec ako drobný spor (do 1000 eur) prejednal bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výpisu z účtu, upomienky, výpisu z obchodného registra, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 03.08.2010 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol zriadený odporcovi rastový osobný účet a odporca zároveň požiadal o uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty Maestro. Odporca nepožiadal o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a za poskytovanie produktov - služieb je navrhovateľ oprávnený účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov, keď všetky takéto poplatky boli účtované na ťarchu účtu zriadeného na základe citovanej zmluvy. Práva a povinnosti, ktoré neboli výslovným spôsobom upravené v zmluve sa riadili všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Zmluvné strany si ďalej dohodli, že sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy (článok I. body 1, 2 a článok V. bod 1, článok VI., bod 4, článok VII. bod 3, článok V. bod 2 citovanej zmluvy).
Listom zo dňa 04.04.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že odo dňa 01.12.2011 je evidovaný na jeho účte debetný zostatok, ktorého aktuálna výška bola 596,47 eur a preto navrhovateľ odstúpil od príslušnej zmluvy o uvedenom účte v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Odporca bol zároveň vyzvaný na úhradu debetného zostatku v lehote 3 dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec riešená súdnou cestou.
Navrhovateľ je od 01.01.1993 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina aktuálne od 01.01.2012 pod obchodným menom Prima banka Slovensko, a.s., s IČOm: 31 575 951. Jeho predmetom činnosti je aj prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie (výpis navrhovateľa z obchodného registra). Podľa sadzobníka poplatkov navrhovateľa platného od 01.10.2008 predstavovala sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20%.
Navrhovateľ v konaní predložil výpis č. 4 z účtu odporcu za obdobie od 31.03.2012 do 16.04.2012, podľa ktorého predstavoval nedoplatok k 30.03.2012 na účte 596,47 eur, k tomu debetná položka 4,97 eur, vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu predstavuje 601,44 eur.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej OBZ), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy účte a zmluvy o vkladovom účte.
Podľa § 708 ods. 1 OBZ., zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 OBZ., na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení od 01.01.2008: „Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.."
Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008: „Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti."
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.04.2004: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné."
Podľa článku VIII. časť B bod 6 všeobecných obchodných podmienok ak banka zasiela písomnosť poštou na adresu uvedenú klientom v zmluve uzatvorenej s bankou, alebo na adresu, ktorú klient písomne oznámil banke na účely doručovania písomností, považuje sa písomnosť za doručenú na druhý pracovný deň, odo dňa odoslania.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť.
Odstúpenie od uzavretej zmluvy je dovolené, čím zanikajú všetky práva a povinnosti strán z predmetnej zmluvy, s výnimkou nároku na úrok z omeškania, ktorého kritéria priznania sa spravujú obsahom § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a obsahovo § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.1.2009. Medzi najzávažnejšie a najčastejšie prípady porušenia záväzku patrí omeškanie dlžníka, ktorý svoj záväzok nesplní buď vôbec alebo ho nesplní riadne a včas. Z ustanovenia § 517 OZ vyplývajú priame právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka, ktoré je spojené so zmenou záväzkov, najmä pokiaľ ide o práva a povinnosti dlžníka a veriteľa. Veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak dlžník ani v dodatočnej primeranej lehote svoju povinnosť nesplní. Zmluva o osobnom účte ( aj s nepovoleným prečerpaním tohto účtu ) má charakter peňažného záväzkového vzťahu. V dôsledku uvedeného môže veriteľ od dlžníka vyžadovať zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom. Je to záväzok vedľajší, ktorý môže vzniknúť, len ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje iný peňažný záväzok ako záväzok hlavný. Povinnosť platiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia, teda istiny, aj stanovené percento z tej časti peňažného dlhu, s ktorým je v omeškaní.
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol spočíva v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie (napr. zmluva), dodatočne odpadol. Rozdiel medzi skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia z plnenia bez právneho dôvodu (pozri vyššie) a právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, spočíva v tom, že zatiaľ čo pri plnení bez právneho dôvodu ide o situáciu, kedy neexistuje právny dôvod plnenia od samotného počiatku, v druhej skutkovej podstate ide o situáciu, kedy je v dobe plnenia právny dôvod daný, ale tento následne, v dôsledku právnej skutočnosti, stratí svoje právne účinky. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, má dosah na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Tak je tomu napr. v prípadoch platného odstúpenia od zmluvy (§ 48 OZ), zániku záväzku u tzv. fixných zmlúv (§ 518 OZ), dohody strán (§ 572 ods. 2 OZ), či v prípade splnenia rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 druhá veta OZ). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti. Vo veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, že medzi sebou uzavreli zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod. Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, v zmysle § 52 nasledujúce OZ. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci je veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za tejto situácie a pri zistení, že odporca si prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy zo spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe čoho navrhovateľ bol nútený odstúpiť od zmluvy. Ku dňu 04.04.2012, tak ako je uvedené vyššie, predstavuje pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi 596,47 eur v súlade s výpisom z účtu predloženého navrhovateľom. V tejto časti súd voči uplatnenému nároku udáva, že zmluva dňom 04.04.2012 zanikla a že od tohto okamihu nemá navrhovateľ žiadny právny titul na úrok z takejto formy úveru. Preto súd tento úrok navrhovateľovi vo výške 4,97 eur nemohol priznať. V prípade uplatneného sankčného úroku, resp. úroku z omeškania vo výške 28 % ročne zo sumy 601,44 eur od 16.04.2012 do zaplatenia, pri posudzovaní tejto časti nároku sa súd musel vysporiadať s otázkou, či navrhovateľ jednak v súlade so zákonom a jednak či účinne odstúpil od zmluvy, ktorá bola uzatvorená účastníkmi dňa 03.08.2010. Zo samotnej zmluvy a z jej článku V. bod 2 nepochybne vyplýva, že účastníci si dohodli možnosť obojstranného písomného odstúpenia od zmluvy. Pri zistení, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy riadne neplnil, súd nemá výhrady voči postupu navrhovateľa na odstúpenie od citovanej zmluvy. Doručovanie písomností je upravené v článku VIII. časť B bod 6 všeobecných obchodných podmienok a jeho znenie je citované v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Voči tejto formulácii VOP súd výhrady nemá a nepovažuje ju ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože je logické a primerané, aby sa doručovanie realizovalo klientovi, teda odporcovi na adresu bydliska, ktorá je navrhovateľovi známa z citovanej zmluvy, alebo ktorá mu bola oznámená klientom iným spôsobom. V zmysle tejto podmienky sa písomnosť považuje za doručenú na druhý pracovný deň odo dňa jej odoslania. V súdenej veci bolo vyhotovené písomné odstúpenie od zmluvy dňa 04.04.2012 a jej následným odoslaním nastala fikcia doručenia podľa označeného článku všeobecných obchodných podmienok. Za tohto stavu sa bolo nutné vysporiadať s otázkou, či je možné navrhovateľovi priznať sankčný úrok, resp. úrok z omeškania za situácie, ak došlo k účinnému odstúpeniu od citovanej zmluvy. Vedľajšími záväzkami, ktoré odstúpením zmluvy zanikajú, sú také záväzky, ktoré slúžia na zabezpečenie splnenia hlavného záväzku. Treba rozlišovať medzi situáciou, keď nárok na zaplatenie vedľajšieho záväzku vznikne pred alebo po odstúpení od zmluvy. Ak nárok na zaplatenie vznikne až po odstúpení od zmluvy, žiadna zo zmluvných strán sa nemôže domáhať zaplatenia, pretože dohoda o vzniku vedľajšieho nároku bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ. Treba rozlišovať medzi situáciou, keď nárok na zaplatenie vzniknutého vedľajšieho záväzku vznikol po alebo pred odstúpením od zmluvy. Ak nárok na zaplatenie vznikne až po odstúpení od zmluvy, situácia je jasná, t. j. žiadna zo zmluvných strán sa nemôže domáhať zaplatenia, pretože dohoda o vzniku vedľajšieho nároku bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, ak by súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi sankčný úrok, resp. úrok z omeškania vo výške 28 % ročne, išlo by o nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý nemá žiaden právny základ. Vzhľadom k platnému odstúpeniu od zmluvy je zrejmé, že vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy zanikajú obom zmluvným stranám. To znamená, že navrhovateľ má právny nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ktorú odporca vyčerpal z osobného účtu formou prečerpania, ako aj úroku z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.1.2009), ktorý vznikol v dôsledku porušenia zmluvných podmienok zo strany odporcu. Priznanie požadovaného ročného úroku z omeškania (28 % od 16.04.2012 do zaplatenia) by v danom prípade bolo v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto bol návrh v tejto časti zamietnutý. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch ustanovená v nariadení vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorá v čase, keď sa odporkyňa dostala do omeškania, t.j. ku dňu 05.04.2012, teda dňa, ktorý nasleduje po dni odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu, bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej Centrálnej Banky platná k prvému dňu. Kogentne ustanovená je iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie istiny spolu s 9,00 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti úroku z úveru 4,97 eur a úroku z omeškania prevyšujúceho 9,00 % ročne, vznikli trovy, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 36,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.