Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-226-2015.pdf
PDF · 103.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20Ro/411/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. K. L., K., so sídlom L. XX, L., zastúpená JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti odporcovi: C.. B.. L. G., E. Y., E. E. G. XX, L., zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 6.513,04 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľky z a m i e t a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania v sume 390,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 824,13 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 9.9.2014, sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy 6.513,04 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne od 23.6.2014 do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu odporcom nezaplatenú odmenu a náhradu hotových výdavkov za právne služby advokáta poskytnuté navrhovateľkou odporcovi pri jeho zastupovaní v súdnom konaní. Navrhovateľka tvrdila, že dňa 27.5.2002 prevzala právne zastúpenie odporcu v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 22C/138/2000, že za úkony právnej služby poskytnuté v súvislosti so zastupovaním vyúčtovala odporcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov faktúrou č. 2/2014, po úprave dobropisom č. 1/2014 v sume 6.513,04 Eur, pričom však odporca napriek doručeniu faktúry dňa 22.5.2014 odmenu a náhradu hotových výdavkov dobrovoľne, a to ani len sčasti, nezaplatil.
Na základe návrhu navrhovateľky súd vydal vo veci dňa 12.11.2014 pod sp. zn. 20Ro/411/2014 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom a trovy konania alebo podať proti platobnému rozkazu v určenej lehote na tunajšom súde odôvodnený odpor. Proti platobnému rozkazu podal odporca na tunajšom súde včas odôvodnený odpor, následkom čoho sa podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil. V odpore proti platobnému rozkazu odporca na svoju obranu vzniesol námietku premlčania, ktorú zdôvodnil poukazom na to, že posledný z vyúčtovaných úkonov právnej služby navrhovateľka vykonala ešte dňa 28.3.2007 a preto pokiaľ si svoj nárok na súde uplatnila dňa 9.9.2014, urobila tak až po uplynutí premlčacej doby. Za bezvýznamnú z hľadiska plynutia premlčacej doby pritom odporca označil skutočnosť vyúčtovania odmeny a náhrady výdavkov faktúrou dňa 22.5.2014.
Navrhovateľka v konaní dôvodnosť odporcom vznesenej námietky premlčania rozporovala v podstatnom argumentáciou, založenou na ponímaní odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta za zastupovanie v konaní pred súdom, ako nároku, ktorý vzniká advokátovi za zastupovanie ako celok po skončení zastupovania a tvrdila v tejto súvislosti, že odporca voči nej splnomocnenie nikdy neodvolal,
pričom o skutočnosti, že skončenie zastupovania v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 22C/138/2000 odporca oznámil súdu, dozvedela sa len náhodne pri štúdiu spisu, v nadväznosti na čo pristúpila k vyúčtovaniu odmeny a náhrady hotových výdavkov. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľka poukázala tiež na § 13 Advokátskeho poriadku, ukladajúceho advokátom po skončení zastúpenia vec s klientom bez zbytočného odkladu tiež písomne finančne vysporiadať. Odporca vo svojej právnej argumentácii vo všeobecnosti vychádzal z toho, že právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov vzniká advokátovi za každý z úkonov právnej služby už po jeho vykonaní. Pokiaľ by i toto právo pri zastupovaní pred súdom malo vzniknúť až skončením zastúpenia, tak ako to v konaní tvrdila navrhovateľka, odporca upriamil pozornosť na obsah emailovej korešpondencie účastníkov, z ktorej vyplýva, že odporca odvolal navrhovateľke udelené plnomocenstvo na zastupovanie v konaní ešte dňa 1.7.2010.
V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, ktorá je zrejmá aj z písomného plnomocenstva (čl. 87), že dňa 27.5.2002 odporca splnomocnil navrhovateľku na zastupovanie pri právnych úkonoch a v konaniach a že navrhovateľka na základe tohto plnomocenstva zastupovala odporcu i v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 22C/138/2000. Sporným nebolo v konaní medzi účastníkmi ani to, že pri zastupovaní odporcu v tomto konaní navrhovateľka vykonala úkony právnej služby, odmenu a náhradu hotových výdavkov za ktoré vyúčtovala odporcovi faktúrou č. 2/2014, vystavenou dňa 22.5.2014, splatnou dňa 6.6.2014 (čl. 4) až na úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 28.3.2007, odmenu a náhradu hotových výdavkov za ktorý dobropisovala navrhovateľka dobropisom č. 1/2014 zo dňa 19.6.2014 (čl. 6) s odôvodnením, že k vyúčtovaniu tohto úkonu právnej služby došlo nedopatrením, keďže pojednávania dňa 28.3.2007 sa nezúčastnila. Navrhovateľka, vychádzajúc z písomného podania (čl. 43) vo vzťahu k súdu vyčíslila trovy konania odporcu v rozsahu odmeny a náhrady hotových výdavkov spojených s jeho zastupovaním dňa 30.3.2007. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/417/2006 zo dňa 26.4.2007 (čl. 52) bola na podklade uvedeného vyčíslenia, v tom čase procesne úspešnému odporcovi, náhrada trov konania (v podstatnej časti) priznaná; v nastávajúcom priebehu konania však boli ako rozhodnutie vo veci samej tak aj toto rozhodnutie o trovách konania zrušené, pričom doposiaľ toto konanie nebolo právoplatne skončené. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 9.7.2010 (čl. 54) odporca oznámil odvolanie plnomocenstva navrhovateľke a zároveň, že svojím zastúpením v konaní splnomocnil iného advokáta. V prílohe emailovej správy, zaslanej dňa 1.7.2010 na emailovú adresu L..V. (čl. 62) odporca zaslal písomné zrušenie plnomocenstva (čl. 69), z ktorého podľa zistenia súdu vyplýva, že ním odporca mienil odvolať plnomocenstvo, udelené navrhovateľke na zastupovanie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 22C/138/2000. Toho istého dňa podľa zistenia súdu odporca obdŕžal z emailovej adresy krajada@gmail.com (čl. 61) správu v tomto znení: B.. C.. L. G., beriem na vedomie zrušenie plnomocenstva na zastupovanie v označenej veci. S pozdravom C.. K. L.“. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť či v čase tejto elektronickej komunikácie používala emailovú adresu krajada@gmail.com,avšak potvrdila, že je tomu tak v súčasnosti.
Podľa ust. § 1 ods. 2 a ods. 3 veta prvá zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").(3) Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Podľa ust. § 18 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
Podľa ust. § 22 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, odstúpením od zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa odsekov 1 až 3 sa zmluva zrušuje okamihom, keď prejav vôle odstúpiť dôjde klientovi.
Podľa ust. § 24 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. (2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa ust. § 83 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia, o podmienkach na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa ust. § 2 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z. z. (platná do 31.12.2004), pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi. (2) Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.
Podľa ust. § 13a ods. 1 (predtým § 14 ods. 1) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. (2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. (3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa ust. § 728 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
Podľa ust. § 730 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. (2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy dospel súd k záveru, že námietka premlčania vznesená v konaní odporcom je dôvodná, a preto súd na túto námietku musel prihliadnuť a v konaní uplatnený nárok tak navrhovateľke nemohol priznať. V tomto svojom závere súd vyšiel z preukázanej existencie občianskoprávneho záväzkového vzťahu účastníkov, zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, uzavretej medzi navrhovateľkou ako advokátom a odporcom v hmotnoprávnom postavení klienta, ktorý vo svojom obsahu zaväzoval navrhovateľku poskytovať odporcovi právne služby advokáta pri jeho zastupovaní v konaní pred súdom, oproti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke za poskytnuté právne služby odmenu a nahradiť jej tiež s tým spojené hotové výdavky. Účastníci netvrdili a súd nezistil ani vykonaným dokazovaním, aby medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k osobitnej dohode o odmene za poskytované právne služby, či už z pohľadu podmienok vzniku nároku na odmenu, jej výšky alebo splatnosti. Nakoľko ani právna úprava, či už zák. č. 586/2003 Z. z. (o advokácii), vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. (o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) alebo Občiansky zákonník v rámci úpravy príkaznej zmluvy (§ 724 a nasl.), majúcej k záväzkovému vzťahu účastníkov najbližšie, tieto otázky neriešia, je treba mať podľa názoru súdu za to, že k vzniku nároku navrhovateľky na odmenu a náhradu hotových výdavkov za každý z úkonov právnej služby pri zastupovaní v konaní pred súdom, došlo už okamihom vykonania toho- ktorého z úkonov právnej služby, vo výške tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov stanovenej vykonávacím predpisom, s tým, že pre splatnosť záväzkovej povinnosti odporcu sa ďalej vyžadovalo, aby ho navrhovateľka o plnenie požiadala (§ 563 Občianskeho zákonníka), či už v podobe výzvy na plnenie, vyúčtovania, faktúry alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo ním navrhovateľka sledovala. Podľa úvahy súdu niet právneho ani ekonomického dôvodu, pre ktorý by v prípade uplatňovania tarifného odmeňovania, kedy je vykonávacím predpisom určená konkrétna výška odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta za konkrétny vykonaný úkon právnej služby v rámci zastupovania v konaní pred súdom, mal byť vznik nároku na odmenu viazaný na ďalšiu právnu skutočnosť, či už skončenie konania, výsledok ktorého je pre vznik nároku na odmenu i tak bezvýznamný, alebo skončenie zastupovania, s ktorým zákon nespája vo vzťahu k nároku na odmenu ako takému a tiež vo vzťahu k výške tohto nároku žiaden následok. Z tohto pohľadu ani skončenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ani odvolanie plnomocenstva na zastupovanie v konaní a ani vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov, nie sú podľa názoru súdu skutočnosťami významnými pre vznik nároku na tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta; inak povedané advokát môže tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov, podľa úvahy súdu, požadovať od klienta už po vykonaní úkonu právnej služby, aj pred skončením zmluvy o poskytovaní právnych služieb či pred ukončením zastupovania klienta v konaní. Pokiaľ v tomto zmysle navrhovateľka poukazovala na ust. § 13 Advokátskeho poriadku, ukladajúceho advokátom po skončení zastúpenia vec s klientom tiež bezodkladne písomne finančne vysporiadať, súd poznamenáva, že z takto formulovanej povinnosti jednak vôbec nemožno vyvodiť, aby podmienkou vzniku nároku advokáta na odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony právnej služby vykonané pri zastupovaní klienta bolo ukončenie zastupovania a jednak si treba uvedomiť, že toto ustanovenie je len jedným zo súboru pravidiel profesijnej etiky, zaväzujúcich len advokátov (viď. preambula Advokátskeho poriadku a ust. § 18 ods. 2 Zákona o advokácii) a nemajúcich záväzný dosah tiež na iné osoby ako advokátov, z ktorého dôvodu vo vzťahu medzi advokátmi a klientmi nemá právotvorný význam. Ďalej vo svojich úvahách súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Premietnuté na daný prípad navrhovateľka mohla právo na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov za každý z úkonov právnej služby vykonať najskôr okamihom, kedy jej vzniklo právo na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb advokátom. Z hľadiska premlčania teda nie je rozhodné to, či a kedy bola učinená výzva na plnenie alebo namiesto nej vystavená faktúra, ale kedy takto mohla navrhovateľka urobiť, a teda, kedy mohla navrhovateľka na plnenie bez zbytočného odkladu vyzvať alebo plnenie vyúčtovať. Navrhovateľke, ako bolo konštatované už na inom mieste odôvodnenia,
vzniklo právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov za každý z vyúčtovaných (faktúrou č. 2/2014) úkonov právnej služby pri zastupovaní odporcu v konaní pred súdom okamihom vykonania každého z jednotlivých úkonov právnej služby, a teda za prvý (prevzatie a príprava zastúpenia včítane prvej porady s klientom) dňa 27.5.2002 a za posledný (účasť na pojednávaní dňa 29.1.2007) dňa 29.1.2007. Vo vzťahu k poslednému z vyúčtovaných úkonov právnej služby (s prihliadnutím na to, že odmena a náhrada hotových výdavkov za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 28.3.2007 bola dobropisovaná) došlo k premlčaniu nároku na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov, vychádzajúc zo všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby, dňa 29.1.2010. Nakoľko si však svoje nároky uplatnila navrhovateľka na súde dňa 9.9.2014, urobila tak až po ich premlčaní.
Ak by i vznik nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta pri zastupovaní v konaní pred súdom mal byť viazaný na skončenie zastupovania, tak, ako to v konaní vo svojej argumentácii tvrdila navrhovateľka, súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané doručenie odvolania plnomocenstva navrhovateľke prostriedkami elektronickej komunikácie (v prílohe emailovej správy) pričom ani pri opatrných vyjadreniach navrhovateľky v smere neistoty, či takýto email dostala alebo či dokonca takúto emailovú adresu už v tom čase používala, vzhľadom na ďalšie správanie sa účastníkov (navrhovateľka v odpovedi vzala na vedomie odvolanie plnomocenstva, odporca oznámil súdu ukončenie zastupovania, navrhovateľka v ďalšom priebehu konania už odporcu v konaní nezastupovala), súd o skončení zastupovania z pohľadu oboch zúčastnených strán nemal pochybnosti. Na tomto mieste súd pre úplnosť poznamenáva tiež, že právna teória (porovnaj napr. Š. Luby : Slovenské všeobecné súkromné právo. 1 zväzok, Bratislava, Knižnica Právnickej jednoty 1941, str. 386 a Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 498) začiatok plynutia premlčacej doby v prípade ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, spája s dňom vzniku dlhu, pričom k rovnakému záveru dospela aj judikatúra súdov (porovnaj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz/99/1981 zo dňa 30.11.1981 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 28/1984, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/25/2003 zo dňa 24.06.2003 uverejnenom v zbierke rozhodnutí pod č. R 91/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2634/2008 zo dňa 28.01.2011). Opačný názor na posudzovanú otázku plynutia premlčacej doby pri neexistencii dohody o splatnosti dlhu síce zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008 v tom zmysle, že premlčacia doba na uplatnenie práva v takomto prípade začína plynúť až po splatnosti dlhu po výzve veriteľa; s týmto rozhodnutím sa však súd, rovnako ako prevažujúca časť právnej teórie i súdnej praxe nestotožňuje, nakoľko nereflektuje, že v posudzovanej právnej situácii veriteľ môže svoje právo vykonať už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolaním jeho splatnosti a vo svojom riešení nezamedzuje tomu, aby došlo k posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu, čo je v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania.
Nakoľko bol odporca v konaní plne úspešný o náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 390,50 Eur a odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý odporcu v konaní zastupoval. Vychádzajúc z ust. § 9 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov určujúcim základné sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa tarifnej hodnoty veci a v spojení s ust. 14 ods. 1 MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena, súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 5.12.2014 v sume 220,77 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 8.12.2014 v sume 220,77 Eur a zastupovanie na pojednávaní dňa 12.10.2015 v sume 220,77 Eur. Spolu priznaná náhrada odmeny za úkony právnej služby v konaní predstavuje sumu 662,31 Eur bez DPH. Nakoľko advokát zastupujúci odporcu v konaní je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% na sumu 794,77 Eur. V súlade s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov,
súd priznal odporcovi proti navrhovateľke tiež náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu (výpočtový základ platný pre rok 2014 činí 804,- Eur a pre rok 2015 činí 839,- Eur) za každý úkon právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 5.12.2014 v sume 8,04 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 8.12.2014 v sume 8,04 Eur a zastupovanie na pojednávaní dňa 12.10.2015 v sume 8,39 Eur. Spolu priznaná náhrada hotových výdavkov za úkony právnej služby v konaní predstavuje sumu 24,47 Eur bez DPH. Nakoľko advokát zastupujúci odporcu v konaní je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa náhrada hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% na sumu 29,36 Eur. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za vyčíslený úkon právnej služby vyjadrenie vo veci dňa 24.7.2015 nakoľko v tomto podaní odporca už len vo všeobecnosti zopakoval v odpore proti platobnému rozkazu vznesenú námietku premlčania, bez toho aby zároveň uviedol skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku či právne argumentoval na podporu svojej obrany v konaní. Ako také náklady spojené s týmto úkonom právnej služby vo vzťahu ku konaniu postrádajú atribúty potrebnosti a účelnosti, nevyhnutné pre priznanie ich náhrady podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
O povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Košiciach 12. októbra 2015
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Martin Kolesár Mgr. Eva Húsková sudca