Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/130/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci navrhovateľky C. C., F.. XX.X.XXXX, T. M. XXXX/X, Q. zastúpenej splnomocnencom Mgr. Angelikou Čečotkovou, bytom Horná Krupá 23, Horná Krupá, korešpondenčná adresa Chovateľská 1, Trnava, proti odporcovi Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 44 463 081, zastúpený advokátom Mgr. Richardom Trusinom, AK Hálkova 1, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 13.02.2012 medzi navrhovateľkou ako postupcom a odporcom ako postupníkom je neplatná (ďalej ako „zmluva o postúpení“). Opodstatnenosť svojho návrhu odôvodnila tým, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2012 trpí množstvom vád a rozporov so zákonom, ktoré robia zmluvu absolútne neplatnou. Predmetom zmluvy malo byť postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 5.2.2010 medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a D. M. ako dlžníkom. Postúpenie pohľadávky bolo dojednané za odplatu. Zo zmluvných dojednaní zmluvy o postúpení pohľadávky (napr. čl. IX ods. 2, 3, 4 všeobecných podmienok) je zrejmé, že obsahom celého právneho úkonu nazvaného ako Zmluva o postúpení pohľadávky nemalo byť postúpenie pohľadávky ale nedovolené vymáhanie pohľadávky. Úmyslom odporcu zo zmluvy o postúpení nebolo postúpenie ale nelegálne vymáhanie pohľadávky, a to i bez existencie vykonateľného exekučného titulu a bez oprávnenia na výkon takejto činnosti. Napadnutá zmluva v celom svojom rozsahu nielenže obchádza zákon ale je aj v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle dojednaní všeobecných podmienok má povinnosti sankcionované nemalou zmluvnou pokutou len postupca a na strane druhej postupník disponuje len právami. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti zmluvy je daný z dôvodu právnej istoty v otázke jej skutočných práv a povinností ako i v otázke jej zodpovednosti vyvodzovanej z napadnutej zmluvy. Odporca totiž tvrdí, že navrhovateľka porušila zmluvné podmienky a je povinná zaplatiť mu zmluvnú pokutu a vydať plnenie prijaté od dlžníka. Súčasne žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov konania.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.08.2014 poukázal na to, že navrhovateľka mala možnosť po oboznámení sa so zmluvnými podmienkami slobodne rozhodnúť či predmetnú pohľadávku postúpi alebo nie. Iniciátorom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky bola práve navrhovateľka, ktorá sama aktívne vyhľadala odporcu a ponúkla mu svoju pohľadávku na

postúpenie. V tomto kontexte tak vyznieva argumentácia navrhovateľky o „nedovolenom vymáhaní“ pohľadávky, bez existencie vykonateľného exekučného titulu paradoxne. Prevodom predmetnej pohľadávky sa odporca stal jej vlastníkom. Žiadna právna norma nezakazuje veriteľovi úkony smerujúce k uspokojeniu jeho nárokov voči dlžníkovi, okrem zákonných noriem, ktoré upravujú dovolenosť či nedovolenosť už samotných úkonov veriteľa smerom k dlžníkovi. V predmetom zmluvnom vzťahu naopak došlo k porušeniu zmluvných a zákonných povinností zo strany navrhovateľky. Dlžníkovi bolo v súlade s ustanovením zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, kde bol oboznámený, že akékoľvek plnenia je povinný poskytnúť výlučne postupníkovi. Navrhovateľka však naďalej vykonávala úkony smerujúce k uspokojeniu jej už v tom čase neprináležiaceho nároku. Na toto konanie nemala aktívnu legitimáciu. Tým, že dlžník plnil navrhovateľke, došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu. Ak bola navrhovateľka presvedčená o takých vadách zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré by zakladali jej neplatnosť, mohla (mala) tak urobiť ešte pred uspokojením svojho nároku, čo neurobila. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so zmluvou o postúpení pohľadávky, všeobecnými podmienkami, pokusom o mimosúdne vyrovnanie zo dňa 01.10.2013, zmluvou o pôžičke zo dňa 05.02.2010, výpoveďou zo „Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2012“ zo dňa 10.03.2013, odpoveďou na výpoveď zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.04.2013,uznaním dlhu a dohodou o hradení záväzku v splátkach zo dňa 30.04.2012, ako aj ostatnými listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako postupcom a odporcom ako postupníkom súd zistil, že navrhovateľka zmluvne postúpila na odporcu pohľadávku vo výške 3.080 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu nevrátenia peňazí na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 05.02.2010. Postupník pohľadávku prijal a zaviazal sa zaplatiť odmenu.

Podľa článku III ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, za postúpenie pohľadávky sa postupník zaväzuje zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 70% zo všetkých čiastok, ktoré dlžník z titulu pohľadávky, jej príslušenstva či iných práv súvisiacich s touto pohľadávkou postupníkovi uhradí.

Podľa článku IX ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, po uplynutí lehoty platnosti zmluvy je každá zo zmluvných strán oprávnená zmluvu vypovedať, a to písomne s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. V prípade, keď postupník uzatvorí s dlžníkom zmluvu o splátkovom kalendári, predlžuje sa doba trvania zmluvy o dobu dohodnutých splátok.

Výpoveďou zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2013 navrhovateľka vypovedala predmetnú zmluvu a zároveň požiadala o vrátenie všetkých kópii dokumentov súvisiacich s pohľadávkou, ktorá bola predmetom postúpenia.

Listom zo dňa 02.04.2013 odporca navrhovateľke oznámil, že výpoveď navrhovateľky neakceptuje.

Z uznania dlhu a dohody o hradení záväzku v splátkach zo dňa 30.04.2012 súd zistil, že dlžník D. M. sa zaviazal celkovú dlžnú sumu 3.080,- € platiť v pravidelných mesačných splátkach po 200,- € vždy k 15. dňa daného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom jún 2012.

Navrhovateľka pri svojej výpovedi pred súdom uviedla, že mala pohľadávku voči svojmu bývalému manželovi, ktorému požičala sumu 2.500 eur. Mal jej vrátiť sumu vo výške 3.080 eur. Bývalý manžel jej pôžičku nesplatil, preto kontaktovala odporcu. Nechcela predať pohľadávku, chcela len, aby jej pomohli vymôcť dlžnú sumu. Myslela si, že postúpenie pohľadávky znamená len posunutie zmluvy o pôžičke tretej osobe na vymáhanie, ktorá jej pomôže s vymáhaním pohľadávky. Urobila chybu, keď kontaktovala dlžníka skôr ako vypovedala zmluvu o postúpení pohľadávky. Postupovala tak z dôvodu, že nemala žiadne informácie od odporcu o stave vymáhania pohľadávky. Keď odporcovi telefonovala, nevedeli jej povedať, čo je s jej vecou, tak sa rozhodla, že osloví bývalého manžela sama. A tak sa dozvedela, že bývalý manžel už čiastočne plnil svoj záväzok, a to k rukám odporcu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred súdom uviedol, že zmluva o postúpení bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi. Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia

bola spôsobilá na postúpenie. Odporca v rámci svojich zákonných možností vykonával všetky kroky smerujúce k vymoženosti pohľadávky, nakoľko v tom čase bola pohľadávka už v jeho vlastníctve. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa navrhovateľka domáha neplatnosti zmluvy, keď listom zo dňa 10.03.2013 od zmluvy odstúpila a zaplatením dlžnej sumy priamo od dlžníka považovala celú vec za skončenú. Z týchto dôvodov žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného ust. možno o určení platnosti či neplatnosti zmluvy rozhodnúť len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia v tomto prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bolo právo navrhovateľky ohrozené alebo ak by sa jej právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Určovací návrh je tak prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, než toto postavenie bolo porušené. Cieľom určovacieho návrhu je poskytnutie preventívnej ochrany. Podmienka naliehavého právneho záujmu tak nebude splnená, ak požadované určenie neodstráni stav ohrozenia práva alebo nezabezpečí istotu v právnom vzťahu účastníkov konania.

Z pohľadu takto stanoveného účelu určovacieho návrhu dospel súd k záveru, že na požadovanom určení nie je právny záujem pretože, žiadané určenie nie je spôsobilé zabezpečiť istotu v právnom vzťahu a cieľ, ktorý navrhovateľka podaním návrhu sledovala.

Navrhovateľka existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy vidí v tom, že požadovaním určením budú zrejmé skutočné práva a povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky a jej prípadná zodpovednosť vyvodzovaná odporcom z napadnutej zmluvy, nakoľko odporca tvrdí, že je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu a vydať plnenie prijaté od dlžníka.

Súd sa s názorom navrhovateľky o existencii naliehavého právneho záujmu nestotožnil. Všeobecne platí, že žaloby na plnenie majú prednosť pred žalobami na určenie. Ako súd uviedol vyššie, cieľom určovacích návrhov je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Ak už k zásadu došlo, a v tomto prípade to obaja účastníci konania tvrdia (navrhovateľka mala porušiť ustanovenia zmluvy a odporca žiada o úhradu zmluvnej pokuty a vydania bezdôvodného obohatenia), stratila prevencia zmysel. Plnenia sa domáha odporca z dôvodu porušenia podľa neho platne uzatvorenej zmluvy navrhovateľkou. Súd tak bude v konaní na plnenie, či už v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty alebo v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia prejudiciálne posudzovať otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

Požadované určenie neplatnosti zmluvy v čase rozhodnutia súdu nie je spôsobilé zabezpečiť istotu v danom právnom vzťahu. Zmluva o postúpení pohľadávky už zanikla, a to jednostrannou výpoveďou zmluvy zo strany navrhovateľky. Skutočnosť, že odporca výpoveď neakceptoval, nemala vplyv na plynutie výpovednej doby. Uplynutím výpovednej doby dňa 30.06.2013 došlo k zániku právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom. Určením neplatnosti zmluvy by sa tak právne postavenie navrhovateľky nijakým spôsobom nezmenilo, pretože napadnutá zmluva už zanikla iným spôsobom (výpoveďou). V čase rozhodovania súdu tak požadované určenie neplatnosti zmluvy nie je namieste. Prípadné nároky účastníkov konania zo zaniknutej zmluvy je potrebné riešiť návrhom na plnenie.

Existencia naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je základnou podmienkou dôvodnosti a je východiskom pre úspech určovacieho návrhu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na považovanom určení sám o sebe vedie k zamietnutiu návrhu bez toho, aby sa súd musel zaoberať ďalšími tvrdeniami účastníkov konania. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá úspech vo veci nemala. Právny zástupca odporcu si trovy právneho zastúpenia vyčíslil vo výške 556,22 eur. Súd sa s výškou trov právneho zastúpenia nestotožnil a odporcovi priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur podľa vyhlášky č. . Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil v súlade s , , vyhlášky v jednej trinástine výpočtového základu, pretože nie je možné vyjadriť hodnotu práva, ktoré bolo predmetom konania. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: 1. príprava a prevzatie veci 5.8.2014 .....................................................61,87 eur + 8,04 eur RP 2. vyjadrenie k návrhu 5.8.2014 ............................................................61,87 eur + 8,04 eur RP 3. pojednávanie dňa 19.3.2015 odročeného bez meritórneho prejednania veci ................................................................................................................16,13 eur + 8,39 eur RP 4. pojednávanie dňa 9.6.2015 ................................................................64,53 eur + 8,39 eur RP 5. pojednávanie dňa 13.10.2015 ...........................................................64,53 eur + 8,39 eur RP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.