Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Cpr-1-2015.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa TIREX, spol. s r.o., Nobelova 9A/12278, Bratislava, IČO: 31 391 281, proti odporcovi E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J., Y. XX, o zaplatenie 601,67 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 601,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 16.3.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 36,00 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 7.5.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 601.67 EUR s prísl. a trov konania titulom náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 20.9.2012 vznikol pracovný pomer s dňom nástupu do práce dňa 21.9.2012 v pracovnej pozícii odporcu vodič medzinárodnej nákladnej dopravy. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil dňa 31.1.2013 na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej toho istého dňa. Počas výkonu práce odporca spôsobil navrhovateľovi škodu v celkovej výške 1.380,25 EUR, ktorú odporca uznal a zaviazal sa navrhovateľovi nahradiť v písomnom uznaní záväzku na náhradu škody zo dňa 31.1.2013. Po finančnom vysporiadaní vzájomných záväzkov medzi navrhovateľom a odporcom neuhradená časť škody, ktorú je odporca povinný nahradiť predstavuje sumu 601,67 EUR a pozostáva zo sumy 118,25 EUR ako nevyúčtované zálohy na služobnú cestu a sumy 483,42 EUR ako výdaje na služobnú cestu iného zamestnanca navrhovateľa, ktorý z dôvodu opilosti odporcu musel za odporcom vycestovať do N. di S., P.. Odporca dlh navrhovateľovi neuhradil napriek opakovaným výzvam. Odporca je v omeškaní s plnením dlhu, keď tento neuhradil do 15.3.2013, teda v lehote, ktorú mu navrhovateľ poskytol vo finančnom vysporiadaní zo dňa 19.2.2013. Preto navrhovateľ požaduje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,75 % od nasledujúceho dňa po splatnosti, t.j. od 16.3.2013.
Súd vydal dňa 31.7.2014 platobný rozkaz č. 28Ro 1012/2014-19, ktorý bol uznesením zo dňa 18.12.2014 zrušený, pretože sa ho nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinami a to Pracovnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, Uznaním záväzku na náhradu škody zo dňa XX.X.XXXX, Finančným vyporiadaním zo dňa XX.X.XXXX ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Listinnými dôkazmi je preukázané, že účastníci - navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec - dňa XX.X.XXXX uzatvorili písomne pracovnú zmluvu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.X.XXXX s dňom nástupu do práce XX.X.XXXX. Dohodnutý druh práce je vodič medzinárodnej nákladnej dopravy. Súčasťou pracovnej zmluvy je uvedená Dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorej obsah je uvedený v článku III. Podľa odseku 1. tohto článku predmetom je hmotná zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, najmä ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a používa ich pri plnení pracovných úloh. Podľa odseku 10. Na uspokojenie svojho nároku na náhradu škody je zamestnávateľ oprávnený vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca. Zamestnanec s týmito zrážkami súhlasí. Pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX skončil ku dňu XX.X.XXXX a to na základe písomnej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX.
K. XX.X.XXXX odporca podpísal písomné Uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, uznal záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa zaplatiť zamestnávateľovi náhradu škody v celkovej výške 1.380,25 EUR, pričom v uznaní sú podrobne vyčíslené jednotlivé sumy, z ktorých pozostáva celková výška uznaného záväzku (pod písmenami a. až i).
Navrhovateľ listom zo dňa 19.2.2013 doporučenou poštou doručil odporcovi Finančné vyúčtovanie uznaného dlhu, pričom celkovú pohľadávku vyčíslil vo výške 1.369,47 EUR. Na túto sumu započítal pohľadávku odporcu vo výške 767,80 EUR. Odporcu vyzval na zaplatenie zvyšku dlhu vo výške 601,67 EUR v lehote do 15.3.2013.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu tak, ako ho podal písomne. Celková škoda, za ktorú odporca zodpovedá vznikla nevyúčtovaním záloh na služobnú cestu, spotrebu nafty a nákup náhradných dielov a opravu nákladného vozidla, ktoré odporca poškodil a nákladmi na služobnú cestu iného zamestnanca, ktorého zamestnávateľ musel vyslať za odporcom do P. z dôvodu jeho podnapitého stavu tak, ako je špecifikované vo Finančnom vyporiadaní. Oproti uznanému záväzku sa celková výška škody čiastočne znížila v dôsledku prepočtu spotreby nafty a nákladov na opravu auta.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 182 ods. 1 ZP Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
Podľa § 186 ods. 2 ZP Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 191 ods. 1 ZP Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Podľa § 191 ods. 2 ZP Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, kedy sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 191 ods. 3 ZP Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.
Súd po vyhodnotení dokazovania s poukazom na vyššieuvedené ustanovenia zákonníka práce dospel k záveru, že návrh je dôvodný v celom rozsahu:
Medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer, odporca v súvislosti s výkonom práce spôsobil navrhovateľovi škodu, za ktorú zodpovedná z titulu uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti aj z titulu zavineného konania v dôsledku požitia alkoholu na služobnej ceste. Výška škody bola riadne vyčíslená a preukázaná, zamestnávateľ ju včas s odporcom prerokoval, v dôsledku čoho odporca svoj záväzok na náhradu škody v celom uznal. Zamestnávateľ časť škody započítal s pohľadávkou odporcu, a určil odporcovi lehotu a spôsob zaplatenia zvyšku škody. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a odporcu na splnenie povinnosti, teda na náhradu škody navrhovateľovi vo výške 601,67 EUR zaviazal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Odporca sa dostal do omeškania na druhý deň po dni, v ktorom nezaplatil peňažný dlh na základe výzvy navrhovateľa určenom vo Finančnom vyporiadaní do 15.3.2013, t.j. dňom 16.3.2013. V tento deň bola základná úroková sadzba určená vo výške 0,75 %. Súd preto návrhu navrhovateľa o priznanie úrokov z omeškania ako dôvodnému vyhovel a od času, kedy sa odporca dostal do omeškania ho priznal vo výške 5,75 % až do zaplatenia a odporcu na zaplatenie úroku z omeškania zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi ich priznal vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh 36,00 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).