Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-12-2022.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E. F., proti oprávnenému z výživného odporca: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné voči odporcovi ako osobe oprávnenej naposledy určenú rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 30P/204/2013-227 zo dňa 30. júla 2014 v časti výživného navrhovateľky voči odporcovi s účinnosťou od 13.07.2022.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ ako osoba povinná platiť výživné sa návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi ako osobe oprávnenej naposledy určenej rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 30P/204/2013-227 zo dňa 30. júla 2014 s odôvodnením, že odporca ukončil štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline dňa 24.06.2022, je schopný samostatne sa živiť, je zamestnaný v spoločnosti ADIENT Žilina.
2. Odporca sa k návrhu pripojil a súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti matky voči nemu.
3. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 30P/204/2013-227 zo dňa 30. júla 2014 súd vzal za zistené, že naposledy bola stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa (matky) ako povinnej voči odporcovi ako osobe oprávnenej sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 9.05.2014; rozhodnutie v časti výživného nadobudlo právoplatnosť dňa 7.08.2014.
4. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako i z výsluchu strán súd vzal za nesporné, že odporca je od 01.02.2022 zamestnaný v spoločnosti Adient Slovakia s.r.o. – odštepný závod Žilina
5. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.
6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a iné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V neposlednom rade i odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť a to nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť.
8. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh. 9. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
10. Jedným z dôvodov pre odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť je nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že ak dôjde k zmene pomerov, rozhodnutie alebo dohodu o výživnom možno zmeniť (zvýšiť, znížiť výživné) a v poslednom rade vyživovaciu povinnosť úplne zrušiť. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Zákon o rodine, ktorý osobitne upravuje vznik alebo zánik vyživovacej povinnosti výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno stiahnuť zmenu pomerov. Vyživovacia povinnosť je konkrétne upravená v § 62 ods. 1 Zákona o rodine, kde je uvedené, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pod pojmom schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa rozumie schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
11. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti súd vzal za zistené, že odporca po ukončení štúdia je pripravený na budúce povolanie a zamestnal sa v pracovnom pomere; možno teda konštatovať, že je schopný samostatne sa živiť a uspokojovať svoje potreby nezávisle od svojich rodičov. Pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a s poukazom na zistený skutkový stav návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi odo dňa 13.07.2022 (od podania návrhu).
12. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).