Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3813-2008.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/3813/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: TYVAL, s.r.o. výrobno- obchodná spoločnosť, so sídlom Prostějovská 46/4843, 080 01 Prešov, IČO: 31 693 784, zastúpeného advokátom: JUDr. Ivan Jurčišin, so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, proti povinnému: M & M Privat spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 45, 908 48 Kopčany, IČO: 31 413 218, vedenej súdnym exekútorom: MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, Exekútorský úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, pre vymoženie 1.136,89 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 001864 zo dňa 30.03.2000 bol súdny exekútor MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, Exekútorský úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. Cb 63/97 - 32 zo dňa 24.04.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Cob 71/99 - 76 zo dňa 26.10.1999. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.03.2000 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa 28.05.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 103,86 eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 1886/T zistil, že povinný bol dňa 20.05.2010 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011), v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Súd mal v konaní preukázané, že povinný bol dňa 20.05.2010 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom právnym dôvodom zrušenia spoločnosti povinného bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V exekučnom konaní sú účastníkmi konania oprávnený a povinný a ak súd rozhoduje o trovách aj exekútor. Vo veci bolo zistené, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla dňom výmazu z obchodného registra.
Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle § 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p. Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti výmazom z obchodného registra, tým stratil aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Exekučné konanie sa začalo dňa 20.03.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, t.j. pred 01.02.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 01.02.2002.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ako už bolo uvedené vyššie, predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.03.2000, t.j. pred 01.02.2002, a preto je potrebné aj o trovách exekúcie rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliadne aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol zrušený. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 20.05.2010. K výmazu povinného z Obchodného registra došlo počas exekučného konania, viac ako desať rokov po začatí exekúcie. Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol pri podaní návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie a na zaviazanie oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak nie sú splnené zákonné podmienky.
Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 je úvaha o tom, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/08-11 zo dňa 23.01.2008, v zmysle ktorého ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. V predmetnom uznesení Ústavný súd SR poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.05.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojím návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22.04.2010 konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 07.08.2008).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).