Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/239/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/. T. L., X. W. XXXX/ XXX, XXX XX T., B.. XX.X.XXXX a X/ J. Ž., X. W.U. XXXX/XXX, XXX XX T., B.. XX.X.XXXX v konaní o zaplatenie 3763,13 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 109,97 eura, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11.3.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 25.2.2013 domáhal, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť mu 3763,13 eura spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 25.9.2012 v sume 187,33 eura a 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2646,82 eura od 26.9.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Žalobca skutkové okolnosti uvedené v žalobe a dôvodnosť žalovanej sumy ozrejmil tým, že právny predchodca žalobcu SLSP a.s. a žalovaný ako dlžník dňa 30.3.2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli tiež Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len VOP). Uviedol, že SLSP a.s. poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky, podmienky čerpania a splácania ktorých boli uvedené v zmluve a vo VOP, pričom žalovaný v 2. rade prevzal na seba záväzok ručenia. žalobca zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa a nasl. (ďalej len ). Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, porušil tým povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a žalovaného vyzval, aby dlžnú sumu uhradil.

Pôvodný veriteľ svoju pohľadávku postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 a k tomu dňu bola pohľadávka v sume 3783,13 eura, pozostávajúca zo sumy istiny 2 666,82 eura, riadneho úroku 525,60 eura a úroku z omeškania 590,71 eura.

Žalobca si úrok z omeškania uplatňuje odo dňa 16.12.2011, t. j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky. Pokiaľ ešte nenastala splatnosť riadna splatnosť úveru, žalobca navrhol priznať úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadne j splatnosti úveru alebo prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní dlhu.

Žalovaní uhradili dňa 24.8.2012 sumu 10 eur a dňa 25.9.2012 sumu 10 eur.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil listiny, ktorých súd stručne oboznamuje ich obsah, a z ktorých aj vychádzal a síce:

1/ Zmluvou o splátkovom úvere (čl. 4) č. 0446276167 zo dňa 30.3.2015 pôvodný veriteľ - SLSP a.s. poskytol žalovanému v 1. rade spotrebný účel bez preukazovania účelu vo výške 150 000 Sk (4979,09 eura), pričom titulom poplatku za poskytnutie úveru mal zaplatiť 3 000 Sk v deň podpísania zmluvy. Žalovaný v 1. rade sa ho zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 109,97 eura (3 313 Sk), vždy do 10. dňa v mesiaci s prvou splátkou dňa 10.4.2005 a poslednou dňa 10.3.2010 (počet splátok tak bol 60), pričom riadny úrok bol v sadzbe 11,10 % ročne a RPMN bola dohodnutá v čl. IV bod 2 v sadzbe 6,11 % ročne.

2/ za účelom zabezpečenia pohľadávky banky žalovaný v 2. rade uzavrel so SLSP a.s. Dohodu o ručení, v ktorej vyhlásil, že uspokojí pohľadávku Veriteľa, vzniknutej z úverovej zmluvy uvedenej vyššie s tým, že sa zaviazal na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, ju v určenej lehote uhradí veriteľovi ručiteľ (čl. UU bod 3. zmluvy)

3/ Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 1.8.2012 (čl. 16) vyplýva, že že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 2666,82 eura titulom zmluvy č. 446276167 s „pôvodným veriteľom“.

V bode 3.1 dohody sa zaviazal splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 0 eur, dátum prvej splátky bol 25.8.2012 a dátum každej splátky do 25. dňa v mesiaci 9. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v poslednej vete bodu 3.1 dohody, označeného ako „Forma splatenia záväzku“.

4/ Listom zo dňa 27.12.2011 (čl. 18) SLSP a.s. oznámila žalovanému v 1. rade, že svoju pohľadávku voči nemu titulom zmluvy XXXXXXXXX postúpila dňa 15.12.2011 na žalobcu, a že od doručenia tohto oznámenia mu vzniká povinnosť plnenia výlučne tomuto postupníkovi. Rovnaký list postupcu bol adresovaný tiež žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi (čl. 16). Dátum podania týchto listov na pošte bol dňa 24.1.2012.

5/ Listom- pokusom o zmier zo dňa 6.2.2013 (čl. 31) žalobca vyzval žalovaného v 1. rade i žalovaného v 2. rade (čl. 32), aby dlh v aktuálnej výške 4 187,91 eura zaplatili na účet žalobcu a tam uvedený variabilný symbol do 13.2.2013.

Žalovaný v 1. rade písomne dňa 10.7.2013 reagoval na doručenú žalobu a jej prílohy tak, že sa odvoláva na povinnosť nahradiť trovy konania a zároveň žiadal odpustiť úroky vzhľadom a jeho hmotnú situáciu a skutočnosť, že má vážne zdravotné problémy.

Na základe výzvy súdu zo dňa 24.3.2015 žalobca doručil podrobnú špecifikáciu žalovanej pohľadávky s uvedení konštrukcie výpočtu jej jednotlivých zložiek. V rámci tohto podania ozrejmil, že žalovaný v 1. rade sumu 4 979,09 eura kompletne vyčerpal, a v období od 10.4.2005 do 15.12.2008, kedy zaplatil poslednú úhradu v sume 857,80 Sk, zaplatil celkovú sumu 4636,94 eura. Z tejto sumy bola čiastka vo výške 4 456,79 eura započítaná na úhradu istiny, suma 99,58 eura na poplatky a na úroky z omeškania suma 80,57 eura.

Okrem spôsobu výpočtu riadneho zmluvného úroku za obdobie do 10.3.2010 žalobca tiež uviedol, že titulom omeškania bol žalovanému účtovaný v období od 12/2006 do novembra 2008 úrok z omeškania v sadzbe 26,4 % ročne, v decembri 2008 v sadzbe 16,2 % ročne a od 1/2009 v sadzbe 8 % ročne. Analýzou týchto skutočností boli jednotlivé sumy vyrátané tak, ako sa napokon stali predmetom konania v písomne podanej žalobe.

K tvrdeniam žalobcu a k žalovanej pohľadávke sa na pojednávaní dňa 30.6.2015 žalovaný v 1. rade vyjadril tak, že namieta premlčanie pohľadávky vzhľadom na to, že mal byť úver zaplatený už v roku 2010. Vypovedal ďalej, že po ostatnom pojednávaní sa bol poradiť s právnikom v Košiciach, ktorému

poskytol všetky listiny, ktoré mal k dispozícii a ten vec jednoznačne uzavrel tak, že vzhľadom na to, že úver mal byť zaplatený už v marci roku 2010, tak pohľadávka žalobcu je premlčaná.

Súd predložil žalovanému v 1. rade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 1.8.2012 za účelom verifikovania, či je mu známa táto listina a či podpis v kolónke „podpis dlžníka“ je jeho podpisom, na čo žalovaný uviedol, že nie, túto listinu vôbec nepozná, nikdy v živote takúto listinu nepodpísal. Ohľadom žiadnych splátok za ním nikto nikdy doma nebol a nič podobné mu nebolo doručené ani poštou. Po nahliadnutí do kolónky „podpis dlžníka“ zistil, že sa to snaží byť ako jeho podpis, ale prehlásil, že podpis na tejto listine nie je jeho podpisom.

Na ďalšiu otázku uviedol, že meno JUDr. Ján Štofka mu absolútne nič nehovorí, že eviduje len meno JUDr. Kušnír, JUDr. Krutý, ale toto meno, t. j. JUDr. Ján Štofka, mu nehovorí vôbec nič. K výpovedi žalovaného v1. rade žalobca reagoval tak, že žalovaný v 1. rade podpísal dohodu o uznaní záväzku a na základe nej v podstate následne poskytol aj 3 čiastkové plnenia po 10 eur a za tohto stavu preto mal za to, že pohľadávka žalobcu premlčaná nie je.

K tejto skutočnosti žalovaný v1. rade uviedol, že nevie, o akých splátkach sa hovorí, pretože nikdy v živote s nikým takúto dohodu, a už vôbec nie na sumu 10 eur neuzatváral a osobne žiadnu úhradu v tejto výške nikdy nikomu neplatil. Opakovane prehlásil, že podpis na tejto dohode nie je jeho nikomu žiadne splátky neplatil, možno dakto z rodiny.

Žalovaný v 2. rade potvrdil výpoveď žalovaného v 1. rade. Potvrdil, že žalovanému v 1. rade podpísal ručenie za úver, ktorý si v roku 2005 zobral, a potvrdil aj to, že to spoločne, navštívili advokáta v Košiciach, takže v podstate to, čo prezentoval žalovaný v 1. rade, uvedený právnik hovoril rovnako tak aj jemu a z toho dôvodu sa k výpovedi žalovaného v 1. rade v celom rozsahu pripojil.

Pojednávanie dňa 30.6.2015 navrhol žalobca odročiť za účelom, aby po zhodnotení všetkých okolností vzišlých z daného pojednávania zaujali vo veci definitívne stanovisko vrátane návrhov na doplnenie dokazovania v tejto veci a túto skutočnosť súdu oznámiť písomne v primeranej lehote.

Súd odročil pojednávanie na deň 12.10.2015, no súdu neboli označené ani navrhnuté žiadne dôkazy a tohto pojednávania sa žiaden z účastníkov nezúčastnil.

Na základe uvedenej skutočnosti preto súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a rozhodol na základe toho, čo vyšlo v konaní najavo.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ): (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 cit. zákona: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ) účinného v čase uzavretia zmluvy: Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu vzal na zreteľ skutočnosť, že, ako bolo listinami preukázané, SLSP poskytla úver žalovanému v 1. rade bez preukázania účelu (teda nešlo o viazaný úver) a že mal slúžiť na použitie poskytnutých peňazí na ľubovoľný účel. Ako zo zmluvy vyplynulo, celý úver mal byť zaplatený dňa do 10.3.2010 pričom žalobca netvrdil, že v dôsledku nedodžiavania platobnej disciplíny žalovaného v 1. rade veriteľ vyhlásil mimoriadnu predčasnú zročnosť úveru ako celku. To v danom prípade znamená, že celý úver dobehol do doby konečnej splatnosti v zmysle zmluvy v splátkovom režime a SLSP a.s. postúpil na žalobcu celú neuhradenú zročnú pohľadávku.

V prejednávanom prípade bol hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona , a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa , pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne

upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov.

Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu. Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.

Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o sptrebiteľskom úvere zo dňa 30.3.2005 posudzoval síce podľa zmlvného typu upraveného v a nasl. , ale druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.

Keďže, ako bolo uvedené vyššie, pre nesplnenie niektorej zo splátok sa pred dohodnutou dobou nestal zročným celý dlh, preto všetky splátky „dobehli“ podľa režimu upraveného v úverovej zmluve a premlčaniu bude podliehať každá zo splátok osobitne, pretože:

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ak podľa zmluvy z 30.3.2005 mala byť posledná splátka (súčasťou ktorej boli aj zmluvné úroky) vrátane poplatku za vedenie účtu zaplatená dňa 10.3.2010 a žaloba bola podaná dňa 25.2.2013, premlčali sa všetky splátky, ktorých splatnosť nastala v období od 10.2.2010 dozadu. Ku dňu splatnosti poslednej splátky dňa 10.3.2010 v zmysle zmluvy teda zostávalo zaplatiť len 1 splátku v sume 109,97 eura. S touto splátkou je žalovaný v omeškaní od 11.3.2010.

S poukazom na tieto skutočnosti súd prihliadol na námietku premlčania žalovanými a žalobcovi priznal sumu 109,97 eura aj spolu s úrokom z omeškania.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády účinného od 1.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroku z omeškania sa žalobca domáhal v sadzbe 9 % ročne, t. j. v správnej výške, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa žaloby.

Čo sa týka počiatku úročenia úrokom z omeškania, žalobca sa domáhal úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 187,33 eura za celé obdobie a to ku dňu 25.9.2012. Nie je povinnosťou súdu v kapitalizovanej sume vyjadrovať úrok z omeškania z priznanej sumy a napokon omeškania s priznanou sumou stále beží, preto bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania v percentuálnom vyjadrení od vzniku omeškania dňa 11.3.2010 až do zaplatenia.

Súd o nároku žalobcu rozhodol po tom, ako vyhodnotil právny úkon - Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.8.2012.

Niet pochýb, že voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi veriteľa nemá bez jeho súhlasu táto listina žiadne účinky a teda v plnom rozsahu voči nemu platí právny názor, vyslovený súdom v tomto rozsudku.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade však z dokazovania vyplynulo, že podpísanie tejto dohody žalovaný v 1. rade poprel a poprel, žeby ohľadom takejto dohody vôbec s niekým jednal. Napriek tomu, že žalobca navrhol vykonať na vyvrátenie jeho tvrdení dôkazy, žiadne neoznačil ani nepredložil a až po pojednávaní, podaním zo dňa 14.10.2015 doručil vyjadrenie spolu s nepoužiteľným dôkazom - výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, o ktorom nevedno, komu patrí, a na ktorom sa nachádzajú tri zápisy o bezhotovostnom vklade bez uvedenia súm, no všetky zo dňa 24.8.2012. V tomto podaní, na ktoré súd neprihliadol, žalobca zastal názor, že Dohoda zo dňa 1.8.2012 je platná, pretože obsahuje všetky náležitosti pre platnosť uznania dlhu zo strany žalovaného v 1. rade, že dohoda neobsahuje žiadne zavádzajúce či zložité právne formulácie a teda znenie čl. 3 Dohody o tom, že osoby uvedené v bod e1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal napokon na to, že žalobcovi boli poukázané tri úhrady po 10 eur.

Z predloženej listiny však súdu takéto tvrdenie vôbec nevyplynulo a navyše žalovaný poprel, že by mal vedomosť o úhrade týchto súm avšak nevylučujúc, že to mohol byť niekto z rodiny.

Za daného stavu súd uzavrel, že žalobca tvrdenia žalovaného v 1. rade nevyvrátil a neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno.

V neposlednom rade však bez ohľadu na vyššie uvedené súd poukazuje na to, že aj keby žalovaný priznal, že Dohodu dňa 1.8.2012 podpísal on, súd by jej nepriznal žiadne účinky. Súd nielen z vlastnej rozhodovacej činnosti ale aj z množstva iných rozsudkov súdov vydaných v rámci územia celej SR má poznatky o tom, akým spôsobom žalobca dosahuje podpis spotrebiteľov na týchto Dohodách.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.8.2012 súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu v dohode zo dňa 1.8.2012 (ak by ho žalovaný vykonal, čo však poprel), by súd považoval za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Aj zo samotnej výpovede žalovaného vyplynulo, že o premlčaní sa dozvedel v priebehu tohto konania, keď sa po prvom pojednávaní bol poradiť s právnikom. Logickým záverom preto je, že, aj keby sa preukázalo, že Dohodu podpísal on, pri podpisovaní dohody nemal vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky alebo jej časti.

V intenciách vyššie uvedených na záver procesný súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013 sp. zn. , podľa ktorého: „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému

rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ Súd poukazuje aj na to, že daný právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom s použitím ustanovenia , pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi / , keď výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi/. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Ako bolo hore uvedené k podpisu predloženej dohody došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od začiatku neexistujúci a nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo má za následok, že v danom prípade je premlčacia lehota 3- ročná.“

Žalobca bol v konaní takmer celkom neúspešný a žalovaní nepodali návrh na náhradu trov konania a navyše im žiadne nevznikli, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.