Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-19-2015.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Subarea
18CoP/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. I., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX pochádzajúcich z matky K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, právne zastúpenej JUDr. Júliusom Kvetanom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a z otca I. I. ,nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, o zníženie výživného, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 30P 145/2014-97 zo dňa 18.5.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že znižuje výživné zo strany matky pre J. I. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna, čím mení rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 24p 371/2012-45 z 15.2.2013.
Mení rozsudok tak, že znižuje výživné zo strany matky pre mal. O. I. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne, ktorú bude poukazovať k rukám otca vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna, čí mení rozsudok Okresného súdu Prešove č.k. 24p 371/2012-45 z 15.2.2013.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 24P 371/2012 z 15.2.2013 a znížil výživného zo strany matky pre mal. J. I. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P 483/2010 z 22.2.2011 tak, že znížil výživného zo strany matky na mal. O. I. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodne osobitným uznesením.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal. J. študuje na strednej škole v N. a výdavky na cestovné predstavujú mesačne 40 až 50 eur mesačne, pričom na obedy nechodí. Otec mu balí väčšie desiate. Maloletý O. navštevuje základnú školu a výdavky na obedy predstavujú 20 až 25 eur mesačne. Výdavky na obe deti spojené len s návštevou školy predstavujú 60 až 75 eur mesačne, okrem teda nákupov školských potrieb, výletov a iných aktív, stravy, obliekania a záujmov mal. detí. Otec sa o deti stará sám, vypomáha mu najbližšia rodina. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhovel návrhu matky,
znížil výživné na mal. detí, nie však na tú sumu akú požadovala, pretože navrhované zníženie výživného by nezodpovedalo ani zabezpečeniu základných potrieb detí. Matka je povinná súdom určené výživné platiť riadne nie prostredníctvom exekútora tak, aby nedošlo k ohrozeniu vzdelania, výchovy a výživy detí. Je pravdou, že bol matke priznaný čiastočný invalidný dôchodok zo zdravotných dôvodov, dochádza však do dvoch zamestnaní, kde platí len cestovné výdavky 50 eur mesačne. Možno teda usúdiť, že matka by si mohla nájsť zamestnanie na polovičný úväzok, kde by mala aj náklady na cestovanie nižšie z dôvody dochádzania len do jednej práce nie dvoch. Otec sa o deti stará, zabezpečuje všetky potreby. Pracuje na polovičný úväzok v mieste bydliska, nemá tým náklady na cestovné. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd znížil výživné zo strany matky na mal. deti čiastočne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že matka má okrem dvoch mal. detí vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére J. I., kde takisto prebieha konanie o zníženie výživného pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 16C 315/2014, ktoré ešte nie je skončené. Zdôraznil tú skutočnosť, že približne po dobu jedného roka si matka neplní svoju vyživovaciu povinnosť a neposiela žiadne finančné prostriedky na dcéru J.. Pokiaľ ide o výživného zo strany matky, súdny exekútor posiela mesačne 40 eur ako výživné na detí a zvyšných 170 eur je vyplácaný z náhradného výživného. Výživné neplatila matka však ani v čase, keď pracovala na plný úväzok, s deťmi sa nekontaktuje a nad rámec vyživovacej povinnosti nikdy nekompenzovala žiadnym spôsobom výživné, nekontaktuje a to ani pri prípadoch potrieb pre školu. Je potrebné preto konštatovať, že vzhľadom na to, že matka žije v trojizbovom prenajatom byte, má advokáta, súd prvého stupňa sa mal predovšetkým zaoberať skutočnými príjmami navrhovateľky, resp. tým, z čoho si tieto výdavky platí. Ďalej tiež z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa COOP Jednota N. vyplýva, že nemal vedomosť o zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky, ktorá nepredložila ani rozhodnutie sociálnej poisťovne a to, že bola uznaná za invalidnú. Rovnako upriamil pozornosť, že mal. O. o rok pôjde na strednú školu, čo bude spojené s vyššími výdavkami, takisto mal. J. je už v 3.ročníku strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, a preto bude potrebné sa pripravovať na ďalšie štúdium, čo znova predstavuje vysoké finančné výdavky. Preto navrhol zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vec vrátiť na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolanie podala matka. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, z ktorého okrem iného vyplýva, že obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Peňažné príjmy matky sú 295,5 eur čistého. Je osobou so zníženou pracovnou schopnosťou o 60 %, iný majetok nemá. Napriek tomu súd prvého stupňa ustálil, že má platiť mesačne 180 eur na tri deti a na živobytie tak ostáva matke 115,55 eur. Pritom podľa zákona o životnom minime je na jednu osobu mesačne suma 198 eur. Je zrejeme, že matka sa skutočne snaží nájsť si úväzok, ktorý by nahradil ešte aspoň 40% pracovného úväzku, pričom táto okolnosť nevyplýva z odpovede zamestnávateľa COOP Jednota N.. Zo záverov lekárskej správy MUDr. I., reumatológa, vyplýva, že zdravotne je postihnutá ťažkou chorobou psoriatickou artritídou, ktorá pretrváva. K zmene zdravotného stavu môže dôjsť len vo vzťahu k zhoršeniu tohto stavu. Toho času pracuje ako predavačka u zamestnávateľa DK DEKOR, s.r.o. na 10 hodín a poberá minimálnu hodinovú mzdu. Rovnako pracuje ako upratovačka vo firme TODEX U. na 2 hodiny týždenne za 30 eur mesačne. Vzhľadom na jej zdravotný stav, pracovnú kvalifikáciu v N. je absolútne nereálna, aby si našla nejakú vhodnú prácu. Preto sa domnieva, že vzhľadom na zdravotný stav a skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania nedostatočným spôsobom zistil súd prvého stupňa skutkový stav a vec potom aj nesprávne právne posúdil. Navrhovala preto zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý poukázal na to, že odvolanie matky považuje za škandalózne a neetické a v celom rozsahu poukázal na svoje odvolanie.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka s poukazom na to, že skutočne len 40 eur mesačne exekútor posiela otcovi detí, keďže príjmy nestačia ani na pokrytie jej výdavkov. Zdravotný stav u matky je naďalej zlý. Od júna 2015 je práceneschopná. Právny zástupcu, ktorý ju zastupuje v tejto veci urobil veľkorysé gesto a zastupuje matku bezplatne. Keďže z dôvodu choroby nemôže pracovať mesačný príjem už je iba príjmom rovnajúcim sa invalidnému dôchodku.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné, odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejme, že mal. deti pochádzajú z rodičov I. I. a K. I., rod. N.. Posledná úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom prebehla v konaní pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 24P 371/2012. Uvedeným rozhodnutím súd prvého stupňa zmenil pôvodné rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 24P 473/2010 tak, že zvýšil výživné na mal. J. I. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.6.2013. Dôvodom pre zvýšenie výživného bol nástup mal. J. na do 1.ročníka spojenej školy T. N. v N.. V tejto súvislosti boli zvýšené výdavky na mal. J., ktoré hradil výlučne otec. V tom čase matka bola už nezamestnaná, pracovný pomer ukončila dohodou u posledného zamestnávateľa COOP Jednota N. dňa 5.12.2011. Otec pracoval ako robotník na Obecnom úrade v Q. s mesačným príjmom od 300 do 400 eur. Okrem syna J., ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia aj k mal. O. narodenom XX.X.XXXX, kde naposledy bolo určené výživné vo výške 50 eur mesačne právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prešove 24P 473/2010-78 z 22.2.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.6.2011. V čase tejto úpravy mal. O. navštevoval 3.ročník Základnej školy v Q.. Zároveň medzi rodičmi trvá aj vyživovacia povinnosť voči plnoletej J. I., nar.XX.X.XXXX. Matke bolo určené výživné vo výške 80 eur mesačne rozsudkom 24P 483/2010-78 z 22.2.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16CoP 7/2011-97 z 30.5.2011. V súčasnej dobe prebieha pred Okresným súdom v Prešove konanie o z níženie výživného na J. I. pod sp. zn. 16C 315/2014, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené.
V súčasnej dobe J. I., nar. XX.X.XXXX navštevuje 3.ročník spojenej školy T. N. v N.. Zo školy denne cestuje autobusom a využíva aj MHD, pričom cestovné výdavky prestavujú zruba 50 eur mesačne. Na obedy do školskej jedálne nechodí. Maloletý O. I., nar. XX.X.XXXX navštevuje 7.ročník na Základnej škole v Q.. Obedy v školskej jedálni uhrádza otec zhruba vo výške 25 eur mesačne. Učí sa výborne, navštevuje počítačový a turistický krúžok. Dcéra J. I. ukončila 2.ročník filozofickej fakulty N. univerzity v N., kde študuje anglickú literatúru, históriu kvôli tomu, aby nemusela dochádzať, cez týždeň býva u svojej tety. So starostlivosťou a výchovou otcovi pomáha predovšetkým jeho matka, ale aj ostatní blízky členovia rodiny.
U otca nedošlo k zmene zamestnávateľa, naďalej pracuje na polovičný úväzok na Obecnom úrade v Q. v robotník s príjmom od 300 do 400 eur mesačne. Matka je čiastočná invalidná dôchodkyňa, jej príjem je 170 eur mesačne, 10 hodín týždenne pracuje ako predavačka s príjmom 100 eur vo firme DK DEKOR, s.r.o. a ako upratovačka vo firme TODEX, s.r.o. s príjmom 30 eur mesačne. Otec spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome v Q.. Výživne matke je zrážane exekučné vo výške 40 eur mesačne. matka žije v trojizbovom obecnom byte, kde výdavky činia 180 eur mesačne. vyživovacia povinnosť rodičov trvá voči deťom dovtedy pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe deti mal. O. a toho času už plnoletý J. nie sú schopní sami sa živiť. Maloletý O. je žiakom základnej školy, syn J. je žiakom strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov, od ktorých sa odvíja
výška výživného, je zrejme, že deti žijú v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý sa o ne aj osobne stará. Vo veci boli už prijaté rozhodnutia týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k deťom s tým, že naposledy bolo na syna J. určené výživné 80 eur mesačne a na syna O. 50 eur mesačne. Od poslednej úpravy, v ktorej sa už konštatuje dlhodobá práceneschopnosť matky a skončenie pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa COOP Jednota N. sa zmenila situácia v tom, že matka predtým krátku dobu bola nezamestnaná bola uznaná čiastočne invalidnou dôchodkyňou v rozsahu 60 % a s mesačným príjmom 170 eur a k tomu pracuje ešte na 10 hodín týždenne vo firme DK DEKOR ako predavačka pracuje ešte na čiastočné úväzky 10 hodín týždenne v spoločnosti DK DEKOR a na 2 hodiny týždenne vo firme TODEX, s.r.o. Žije sama v obecnom byte, za ktorý je povinná rovnako uhrádzať poplatky spojené s užívaním bytu. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s deťmi, ktoré s nim žijú taktiež v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v mieste bydliska Q., kde aj pracuje ako robotník na obecnom úrade s príjmom, ktorý je nezmenený od poslednej úpravy, t.z. medzi 300 až 400 eur mesačne.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval zmenu pomerov u matky. Zisťoval aj okolnosti ukončenia pracovného pomeru matky u posledného zamestnávateľa. Dospel k rozhodnutiu, že nastala zmena, vyhovel návrhu čiastočne, znížil výživné aj keď matka požadovala znížiť toto výživné na sumu 28 eur na každého z detí, znížil toto výživné u J. z 80 eur na 60 eur mesačne a na mal. O. z 50 eur na 40 eur mesačne. V tejto súvislosti poukázala na to, že je povinná súdom určené výživné riadne platiť, nie cestou exekútora a ma sa zamestnať na polovičný pracovný úväzok u jedného zamestnávateľa, by znížila výdavky na cestovné, ktoré otec nemá, keďže pracuje v mieste svojho bydliska.
Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa postráda spätnú väzbu na zistený skutkový stav, keď situácia u matky je daná tým, že je čiastočne invalidná dôchodkyňa a pracuje na čiastočný úväzok, z ktorého ma príjem okolo 300 eur mesačne. Konštatovanie o povinnosti matky platiť výživné a usilovať sa nájsť si polovičný pracovný úväzok alebo pracovnú náplň však neznamená to, že situácia u matky odôvodňuje platiť na dve deti, ktoré boli predmetom tohto konania spolu 100 eur mesačne s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky voči plnoletej dcére J., ktorá je študentkou vysokej školy. Mesačný príjem do 300 eur predstavuje v súčasnej dobe objektívne zistený stav zárobku matky, ktorý je potrebné, aby sa odrazil aj v rozhodnutí o výživnom. Odvolací súd chápe negatívne stanovisko otca, ktorý sa denne stará o deti, ktoré mu boli predchodím rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti a je zrejme aj z výpočtu len základných potrieb, že deti sa nachádzajú vo veku staršie dve deti dospelosti a najmladšie dieťa vo veku žiaka základnej školy, kde len náklady na stravu u týchto detí predstavujú výdavky, ktoré je potrebné uhradiť. Preto stanovisko otca, ktorý sa bráni návrhu na zníženie výživného je pochopiteľné. Na druhej strane výšku výživného možno určiť vychádzajúc z pomerov rodičov a konkrétne v súčasnej dobe návrhom na zmenu výživného, v zmysle jeho zníženia. Ak aj posledný zamestnávateľ COOP Jednota N. nemalo vedomosť v čase skončenia pracovného pomeru s matkou dohodou o invalidite matky, to nič nemení na skutočnosť, že takéto rozhodnutie sociálna poisťovňa vydala, kde konštatuje, že matka je na 60% invalidnou osobou. Táto okolnosť je objektívna, je daná a určite ovplyvňuje majetkovú sféru matky, ktorá poberá tento dôchodok uhrádza výdavky spojené s bývaním, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a popri tom pracuje na čiastočne úväzky v dvoch spoločnostiach.
Je možné konštatovať, že malo by byť snahou matky finančným spôsobom zapojením sa do pracovného procesu zabezpečiť potreby detí vyjadrené vo výživnom, ktoré je povinná platiť, kým nebudú samé schopné sa živiť. Na druhej strane tento príjem je limitovaný zdrvovaným stavom matky ponukou práce na trhu a z toho dôvodu odvolací súd sa domnieval, že sú tu podmienky na zmenu tohto rozhodnutia podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku. Považoval za potrebné znížiť výživné a zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý znížil toto výživné J. I. na sumu 60 eur, odvolací súd sa domnieva, že suma 50 eur mesačne je na pomery matky primeranou vzhľadom k potrebám a veku dieťaťa. Vo vzťahu k mal. O. sumou 35 eur mesačne oproti pôvodne zníženému výživnému na sumu 40 eur mesačne.
Súd vychádzal z pomeru príjmu a vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a dospel k záveru, že zhruba 1/3 tohto príjmu zo strany matky s prihliadnutím ešte na prebiehajúce konania o zníženie výživného na plnoletú J. je tou výškou výživného, ktorú je schopná matka uhrádzať. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil od právoplatnosti rozsudku, tak ako to požadovala matka do budúcna v prípade syna J. a mal. O..
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov celého konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Keďže išlo o konanie, ktoré mohol začať aj bez návrhu vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.