Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/72/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Ž., N. XX.XX.XXXX, A. B. X, A. v zastúpení Mgr. Pavel Hos, advokát, Advokátska kancelária Veternicová 10, 841 05 Bratislava proti odporcovi v 1. rade : Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, v 2. rade: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 427,25 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamieta.

Súd odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 domáhal voči odporcovi v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR a odporcovi v 2. rade Generálna prokuratúra SR náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím spolu vo výške 2.646,69 eur, keď zaplatenia sumy vo výške 646,69 eur sa domáhal titulom náhrady nákladov trov obhajoby uhradených advokátovi a zaplatenia sumy vo výške 2.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II zn.: ČVS: ORP-1878/1-OSV-B2-2005 bol dňa 11.10.2005 obvinený a stíhaný pre trestný čin vydierania podľa k a porušeniu domovej slobody podľa účinného do 31.12.2005. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ dňa 26.10.2005 sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II zamietla s tým, že sťažnosť nie je dôvodná. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 02.10.2008 sp. zn. podľa písmeno a) navrhovateľa spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný - navrhovateľ stíhaný. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a odvolanie prokuratúry zamietol rozhodnutím sp. zn. zo dňa 03.05.2011.

Navrhovateľ uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur odôvodnil tým, že náhrady nemajetkovej ujmy sa domáha v zmysle nakoľko pred trestným stíhaním požíval dobrú povesť (hodnotenia) a to v mieste pobytu ako aj v pracovnom prostredí. Trestným stíhaním bola v mieste bydliska a aj v podnikateľských kruhoch, v širšom okolí jeho známych, bola narušená jeho ochrana osobnosti, občianska česť, ľudská dôstojnosť, dobré meno. Trestným stíhaním utrpel morálnu ujmu. Navrhovateľ i jeho rodina sa stretáva s tým, že jeho osoba je spájaná s trestným stíhaním, čím tento štátny zásah do jeho života mu spôsobuje ujmu v živote, v susedských vzťahoch a pracovných vzťahoch. Vychádzajúc zo satisfakčnej povahy, má byť výška nemajetkovej ujmy primeraná zásahu a okolnostiam, za ktorých k zásahu došlo, náhrada poskytnutá v peniazoch má očistiť poškodenú osobu v očiach iných osôb a to vo všetkých sférach života, okruhu rodiny, obzvlášť spoločenských vzťahoch, susedských a priateľských vzťahoch. Navrhovateľ svojim konaním nedal podnet, aby bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, čo je zrejmé najmä z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní vydaných v predmetnej trestnej veci. Navrhovateľovi bol na základe trestného stíhania odobratý zbrojný preukaz a zbraň a teda nemohol podnikať v činnosti kde sa vyžaduje bezúhonnosť a držba zbrane a teda bol obmedzovaný na práve slobodne podnikať, možnosť pracovať v SBS, detektívnej kancelárii a podobne. Navrhovateľ bol tiež obmedzovaný v osobnej slobode, musel sa zúčastňovať procesných úkonov, cestovaním na procesné úkony. Uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 646,69 eur si navrhovateľ uplatnil titulom uhradených trov obhajoby Mgr. Hosovi, advokátovi. Navrhovateľ požiadal Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pričom odporca v 1. a 2. rade navrhovateľa neodškodnili a ani sa mu neospravedlnili.

Odporca v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odporca namietol nedostatok procesnej spôsobilosti konať v mene štátu na strane odporcu a navrhol ustáliť, že príslušným ústredným orgánom procesne spôsobilým konať v mene Slovenskej republiky vo veci je v zmysle písmeno b, f Generálna prokuratúra SR resp. Ministerstvo spravodlivosti SR. Trestná vec navrhovateľa dospela až do štádia trestného konania pred súdom čo znamená, že nedošlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. V danej veci prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II zamietla sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia navrhovateľovi dňa 16.11.2005 č.k. -17 a prokurátorka podala na navrhovateľa obžalobu na Okresný súd Bratislava II dňa 20.03.2008 pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa účinného v čase spáchania skutku k a za trestný čin porušovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa k . Vyšetrovateľ vždy konal v súlade so záväzným pokynom dozorujúcej prokurátorky. Vo veci samej odporca v 1. rade uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti a teda nie je možné uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu považovať za nezákonné v zmysle K uplatnenej náhrade majetkovej škody uviedol, že navrhovateľ hodnoverne nepreukázal vznik skutočnej škody, nepreukázal jej rozsah, keď nepredložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného. Navrhovateľ dostačujúcim spôsobom ani nezdôvodnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2000 eur. Z návrhu nie je zrejmé z akých skutočností pri vyčíslení nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť osobu poškodeného, doterajší život, prostredie v ktorom žije, okolnosti, za ktorých k nej došlo, posúdiť závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení a v súkromnom živote. Navrhovateľ však nepreukázal tvrdené skutočnosti, nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti resp. že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedol, že ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Vo veci nie je preukázaný vznik škody a teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi údajne nezákonným rozhodnutím a škodou.

Odporca v 2. rade Generálna prokuratúra SR sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh žiadal voči odporcovi v 2. rade zamietnuť keď odporca v 2. rade nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Z

návrhu ani nie je zrejmé z akého titulu sa navrhovateľ svojho nároku domáha, keď jeho nároky sú dňu podania vyjadrenia nepreukázané.

Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 poverená zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR oznámila, že zastúpenie Slovenskej republiky Generálnou prokuratúrou SR v zmysle novely účinnej od 01.01.2013 nerozporuje z dôvodu, že trestné stíhania sa viedlo na pokyn prokurátorky, keď vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie zastavil a toto pokračovalo potom ako vo veci rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I tak, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušila a vec vrátila vyšetrovateľovi na ďalšie konanie.

Podľa písmeno b) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa písmeno f) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Súd na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 ustálil, že orgánom konajúcim v mene štátu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V prejednávanej veci je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika v súlade s , za ktorého koná Generálna prokuratúra SR podľa písmeno f) ako štátny orgán zodpovedný za škodu, ktorá mala byť spôsobená navrhovateľovi vydaním uznesením vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia, keď bolo nesporné, že prokurátor nezamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a v trestnej veci bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava II i obžaloba. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie písmeno m) podľa, ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci a ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, tak ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnu prokuratúru SR ako aj Ministerstvo spravodlivosti SR pričom Generálna prokuratúra SR listom zn. XV/5 Spr 34/12-7 zo dňa 14. mája 2012 navrhovateľovi oznámila, že po zadovážení a preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu nezistila zo strany prokuratúry nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie a teda žiadosť navrhovateľa na náhradu škody považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zn. zo dňa 01.02.2012 postúpilo žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na vybavenie s poukazom na v spojení s písme. b) Ministerstvu vnútra SR s tým, že na základe dostupných informácií je posúdenie príslušnej žiadosti v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR navrhovateľovi listom zn. SLV-PS-235/2012 zo dňa 02.03.2012 oznámilo s poukazom na , že žiadosť navrhovateľa bola postúpená na Ministerstvo spravodlivosti SR za účelom jej vybavenia.

Odporca v 1. rade Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR v priebehu konania žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanému

nezákonnému rozhodnutiu , uzneseniu o vznesení obvinenia poukázal na právny záver vyplývajúci z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -50 zo dňa 13.11.2013, ktorý predstavuje odklon od ustálenej judikatúry a v zmysle, ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvod nebolo zrušené, nemožno považovať bez ďalšieho za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou. Odporca uviedol, že Okresný súd Bratislava II v rozsudku skonštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, výpoveď poškodeného vyhodnotil ako nedôveryhodnú a uviedol, že išlo o tvrdenie proti tvrdeniu a nebol produkovaný žiaden konkrétny dôkaz svedčiaci o tom, že sa skutok skutočne stal tak ako je uvedené v obžalobe. Súd obžalovaných (teda aj navrhovateľa) oslobodil v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Vo veci za stavu keď boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia ako aj na vydanie uznesenia o zamietnutí sťažnosti, nie je možné uznesenie o vznesení obvinenia bez ďalšieho považovať za nezákonné. Trestné stíhanie voči osobe navrhovateľa bolo počas prípravného konania dôvodné a prípravné konanie bolo zákonné, čo osvedčuje i fakt, že sudca nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Navrhovateľ nepreukázal uplatňovaný nárok na náhradu majetkovej škody a nepreukázal ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy keď nepreukázal závažnosť následkov, ktoré mu mali vzniknúť a že tieto následky vznikli v priamej príčinnej súvislosti s namietaným trestným stíhaním.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a poverenej zástupkyni odporcu v 1. a 2. rade, výsluchom svedkov F. M. P. Ľ. S., oboznámil sa s listinnými dokladmi - uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: ORP-1878/1-OSV-B2-2005 zo dňa 11.10.2005, sťažnosť navrhovateľa ako obvineného zo dňa 26.10.2005 voči uzneseniu o vznesení obvinenia, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zn. -17 zo dňa 16.11.2005, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 03.05.2011, podanie Ministerstva spravodlivosti SR zn. zo dňa 01.02.2012 - postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu vnútra SR, oznámenie Ministerstva vnútra SR zn. SLV-PS-235/2012 zo dňa 02.03.2012 o postúpení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR, stanovisko Generálnej prokuratúry SR zn. XV/5 Spr 34/12-7 zo dňa 14. mája 2012 vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, faktúra č. 2009/021 zo dňa 29.04.2009 vystavená Mgr. Pavel Hos, advokát na sumu 485,82 eur, faktúra č. 2012/03 zo dňa 20.01.2012 vystavená Mgr. Pavel Hos, advokát na sumu 160,87 eur, príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.04.2009 vystavený Mgr. Pavel Hos, advokát, vyčíslenie úkonov v rámci trov obhajoby, úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov východ ČVS: ORP-1878/1-OSV-B2-2005 zo dňa 12. mája 2005 bolo začaté trestného stíhanie vo veci trestného činu hrubého nátlaku podľa . Uznesením zo dňa 30.09.2005 bola opravená výroková časť uznesenia tak, že text "trestného činu hrubého nátlaku podľa " bol nahradený textom " ..trestného činu vydierania podľa ".

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov východ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1878/1-OSV-B2-2005 zo dňa 11.10.2005 stíhal a podľa začal a súčasne podľa , stíhal Ľ. Ž. (navrhovateľa) a W. B. ako obvinených za spáchanie trestného činu porušovanie domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k .

Obvinený Ľ. Ž. (navrhovateľ) podal dňa 26.10.2005 voči uzneseniu ČVS: ORP-1878/1-OSV-B2-2005 sťažnosť a uviedol, že skutočnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nekorešpondujú skutkovému stavu, uznesenie je zavádzajúce a nepravdivé. vychádza výlučne z účelových klamstiev Š. V. a jemu blízkej osoby. Uznesenie nezodpovedá celému priebehu udalosti, ktoré popisuje, navyše sa drtivá a podstatná časť udalosti neudiala, alebo sa neuvádza vôbec. Žiadal zastaviť trestné stíhanie vo veci ako neopodstatnené.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II uznesením č.k. -17 zo dňa 16.11.2005 sťažnosť obvineného Ľ. Ž. (navrhovateľa) podľa zamietla pretože nebola dôvodná.

V odôvodnení uznesenia uviedla, že na podklade sťažnosti preskúmala správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce jeho vydaniu. Doposiaľ zistené skutočnosti vyplývajúce z vykonaných výsluchov poškodeného, svedkyne a listinných dôkazov dostatočne odôvodňujú záver, že došlo k spáchaniu predmetného trestného činu a obvinený W. B. spolu s Ľ. Ž. (navrhovateľom) sú osobami, ktoré sa spáchania týchto trestných činov mali dopustiť. Obvinenie bolo vznesené na podklade výpovede poškodeného Š. V., ktorý opísal celý priebeh konania oboch obvinených tak ako je uvedený v skutku uznesenia o vznesení obvinenia, pričom jeho výpoveď potvrdila aj svedkyňa B. W.. Skutok je v danom štádiu konania preukázaný aj listinnými dôkazmi a to lekárskymi potvrdeniami ako aj úradnými záznamami polície. Sťažnosťou napadnuté uznesenie policajného orgánu považoval za vydané dôvodne a v súlade so zákonom.

Ľ. Ž. dňa 28.07.2006 udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnej veci vedenej na OR PZ Bratislava 2 ČVS:ORP-1878/1-OSV-B2-2005 Mgr. Pavel Hos, advokát.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II Oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov východ podal vo veci ČVS: ORP-1878/1-OSV-B2-2005 podaním zo dňa 19.09.2007 návrh na zastavenie trestného stíhania a okrem iného uviedol, že poškodený bol k veci vypočutý a viac krát svoju výpoveď pozmenil, obvinení uvedené konanie popierajú a z výpovedi svedkov nevyplýva, že skutok sa stal tak ako ho opisuje poškodený. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že predmetný skutok sa nestal tak ako ho opisuje poškodený a v predmetnej veci ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý však už nemožno prejednať nakoľko od jeho spáchania uplynuli dva roky.

Podaním Okresnej prokuratúry Bratislava II zn. -55 zo dňa 26.09.2007 bola vec vrátená Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava III, Oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov východ na doplnenie skráteného vyšetrovania s tým, že že s návrhom na zastavenie trestného stíhania sa nie je možné stotožniť. Zo spisového materiálu vyplýva taká dôkazná situácia, že existujú dve skupiny dôkazov stojacich oproti sebe, o hodnovernosti, ktorých môže rozhodnúť iba súd. Vyšetrovateľovi bolo uložené riadne ukončiť skrátené vyšetrovania a predložiť spis s návrhom na podanie obžaloby.

Mgr. Pavel Hos, advokát, obhajca obvineného Ľ. Ž. podal písomný návrh zo dňa 11.12.2007 na zastavenie trestného stíhania. Vyšetrovateľ podaním zo dňa 14.12.2007 podal vo veci ČVS:ORP-1878/1-OSV-B2-2005 na Okresnú prokuratúru Bratislava II dňa 19.12.2007 návrh na podanie obžaloby.

Dňa 28.03.2008 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava II na Okresný súd Bratislava II podaná obžaloba na obvineného Ľ. Ž. (navrhovateľa) a W. B. zn. -64 pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa k (účinného v čase spáchania skutku) v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , keď spoločným konaním dvoch osôb násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a taktiež spoločným konaním vnikli do bytu iného a tam neoprávnene zotrvali.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn zo dňa 02.10.2008 rozhodol tak, že obžalovaných Ľ. Ž. (navrhovateľ) P. W. B.Ý. podľa spod obžaloby oslobodil. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že skutok sa skutočne stal pričom súd vychádzal najmä z tej skutočnosti, že výpoveď poškodeného nie je dôveryhodná. Útok ako ho opísal poškodený v žiadnom prípade nezodpovedal lekárskej správe o ošetrení poškodeného a o jeho zranení. V danom konaní stojí tvrdenie proti tvrdeniu a nebol produkovaný žiaden konkrétny priamy alebo nepriamy dôkaz na podporu tvrdenia poškodených svedčiaci o tom, že by sa skutočne skutok stal tak ako je uvedený v obžalobe. Súd oboch obžalovaných v zmysle zásady "in dubio pri reo" spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. -230 zo dňa 3. mája 2011 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.10.2008 sp. zn. podľa zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd uviedol, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaný skutok stal pretože výpoveď poškodeného treba hodnotiť ako nevierohodnú a neprijateľnú.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn zo dňa 02.októbra 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -230 zo dňa 3. mája 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2011.

Mgr. Pavel Hos, advokát faktúrou č. 2009/021 zo dňa 29.04.2009 vyfakturoval navrhovateľovi poskytnutie právnej pomoci - obhajoby vo veci 3T 48 celkovú sumu vrátane DPH vo výške 485,82 eur. Podľa špecifikácie úkonov vyhotovenej Mgr. Pavel Hos, advokát išlo o úkony podľa § 14 vyhlášky

- 25.06.2007 konfrontácie v čase 9.00 - 10.40, 12.15 - 13.25, 13.30 - 14.10, 14.20 - 14.30, 14.40 - 15.05 hod. - celkový čas 245 minút = 3 x 1485 Sk - 4.455,- Sk

- 28.08.2007 - výsluch Q.. F. - 1.485,- Sk

- 29.09.2007 - výsluch J.. N. - 1.485,- Sk

- 20.11.2007 - výsluch J.. Š. - 1.485,- Sk

- 11.12.2007 - oboznámenie spisový materiál a návrh -1.485,- Sk

- 23.09.2008 - pojednávanie - 1.585,- Sk podľa § 16 vyhlášky

- 2 x 190,- Sk za rok 2008 - 380,- Sk Úkony podľa § 12, § 14 vyhlášky celkovo v sume 11.980,- Sk -397,66 eur 19% DPH 2.762,- Sk - 91,68 úkony podľa § 16 vyhlášky 380,- Sk - 12,60 eur

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu vystaveného Mgr. Pavel Hos, advokát dňa 30.04.2009 vyplýva, že navrhovateľ uhradil Mgr. Pavlovi Hosovi, advokátovi sumu vo výške 14.635,81 Sk (485,82 eur) - účel zast. .

Mgr. Pavel Hos, advokát faktúrou č. 2009/03 zo dňa 20.01.2012 vyfakturoval navrhovateľovi za služby právnej pomoci - obhajoby vo veci podľa vyhl. sumu na úhradu vrátane 20% DPH vo výške 160,87 eur - doúčtovanie za odvolacie konanie. Podľa špecifikácie úkonov vyhotovenej Mgr. Pavel Hos, advokát išlo o úkony vyčíslenie trov zastupovania rok 2011

- odvolacie VZ KS Bratislava - 61,75 eur

- paušálna náhrada - 7,41 eur vyčíslenie trov zastupovania rok 2009

- vyjadrenie k odvolaniu prokurátora - 57,95 eur

- paušálna náhrada 6,95 eur trovy obhajoby spolu 134,06 eur DPH 20% 26,81 eur celkové trovy k úhrade 160,87 eur.

Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ uhradil odmenu za právne služby advokátovi Mgr. Pavel Hos vo výške 485,82 eur.

Navrhovateľ podal dňa 25.01.2012 na Ministerstve spravodlivosti SR a dňa 23.03.2012 na Generálnej prokuratúre SR a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Generálna prokuratúra SR listom zn. XV/5 Spr 34/12-7 zo dňa 14. mája 2012 navrhovateľovi oznámila, že po zadovážení a preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu nezistila zo strany prokuratúry nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie a teda žiadosť navrhovateľa na náhradu škody považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zn. zo dňa 01.02.2012 postúpilo žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na vybavenie s poukazom na v spojení s písme. b) Ministerstvu vnútra SR s tým, že na základe dostupných informácií je posúdenie príslušnej žiadosti v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR.

Ministerstvo vnútra SR navrhovateľovi listom zn. SLV-PS-235/2012 zo dňa 02.03.2012 oznámilo s poukazom na , že žiadosť navrhovateľa bola postúpená na Ministerstvo spravodlivosti SR za účelom jej vybavenia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie jednotlivo i v ich vzájomnej súvislostiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti nároku na náhradu nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti s vykonávaním obhajoby v trestnom konaní a preto návrhu v tejto časti vyhovel a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 427,25 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

S poukazom na ustanovenie Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. keď oslobodenie spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)

začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa , účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len ""), účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím (por. rozsudok NS SR z 28.6.1993 sp. zn. , publikovaný pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti , sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné rozsudok NS SR , , (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Súd mal v konaní za preukázané, že u navrhovateľa bol daný právny nárok na náhradu škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ bol spod obžaloby podanej na základe trestného stíhania, ktoré sa viedlo proti navrhovateľovi, oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že by sa skutočne skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Nárok škody sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Oslobodenie spod obžaloby obžalovaného má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby sa trestné konanie končí v dôsledku čoho zanikajú účinky rozhodnutia o vznesení obvinenia. Štát nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa za situácie ak aj k vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní , nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci so základných práv. V takom prípade nie potom rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale je rozhodujúce či sa ich podozrenie potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. V konaní bolo preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov východ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1878/1-OSV- B2-2005 zo dňa 11.10.2005 bolo vznesené obvinenie navrhovateľovi zo spáchania trestného činu trestného činu porušovanie domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k . Navrhovateľ proti uzneseniu podal dňa 26.10.2005, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II č.k. -17 zo dňa 16.11.2005 ako nedôvodná zamietnutá. Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn zo dňa 02.10.2008 oslobodil navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn zo dňa 02.októbra 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -230 zo dňa 3. mája 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2011. Navrhovateľ predložil doklad preukazujúci, že právnemu zástupcovi trovy za zastúpenie v trestnom konaní - trovy obhajoby uhradil, keď predložil príjmový pokladničný doklad vystavený Mgr. Pavlom

Hosom, advokátom dňa 30.04.2009, podľa, ktorého od navrhovateľa bola prijatá platba vo výške 485,82 eur s uvedením účelu zast. .

V konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa domáhal na príslušnom ústrednom orgáne - Generálna prokuratúra SR ako i na Ministerstve spravodlivosti SR uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Navrhovateľ sa voči odporcovi v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 646,69 eur titulom náhrady nákladov obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní.

Náklady na obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané a cielené na zmenu nezákonného stavu. Navrhovateľ proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť a proti trestnému stíhaniu sa bránil. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené tým, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený.

V prípade obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané na účelnú ochranu navrhovateľa ako obvineného podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní - vznesenie obvinenia vyvolali zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre navrhovateľa, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie, vznesenie obvinenia bolo teda príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme navrhovateľa. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením náhrady trov obhajoby vo výške 427,25 eur, teda nákladov spojených výlučne s výkonom obhajoby obhajcom Mgr. Pavlom Hosom, advokátom v súvislosti s predmetným trestným konaním. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za obhajobu v trestnom konaní po ich vyčíslení v zmysle Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci.

Podľa účinného v čase spáchania skutku, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa účinného v čase spáchania skutku, kto neoprávnene vnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa písmeno a) Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

Podľa písmeno a) Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.

V súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa bola tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní podľa písmeno a) Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb jedna dvanástina výpočtového základu (trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov) čo pre rok 2007 v sume 1.485,00 Sk, v roku 2008 sumu 1.587,00 Sk, v roku 2009 sumu 86,93 eur, v roku 2010 sumu 60,11 eur a v roku 2011 sumu 61,75 eur. Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní súvisiacich s faktúrou č. 2009/021 zo dňa 29.04.2009 vystavenou na sumu 485,82 eur a z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. súd zistil, že v rámci trestného konania v tejto súvislosti boli vykonané a zároveň vyúčtované úkony:

- 6 úkonov 2007 á 1.485,00 Sk = 8.910,00 Sk

- 2 úkony za čas 400 minút

- konfrontácia medzi obvineným Ľ. Ž. a svedkom - poškodeným Š. V. dňa 25.06.2007 - začatá o 09.00 hod., prerušená o 10.40 hod., pokračované o 12.15 hod. skončená o 13.20 hod. - spolu 165 minút = 2 hodiny 35 minút

- konfrontácia medzi obvineným Ľ. Ž. a svedkom - poškodeným B. W. dňa 25.06.2007 - začatá o 13.30 hod. skončená o 14.10 hod , pri úkone prítomný Mgr. Pavel Hos - 40 minút

- konfrontácia medzi obvineným W. B. a svedkom - poškodeným B. W. dňa 25.06.2007 - začatá o 14.20 hod. skončená o 14.30 hod. - 10minút

- konfrontácia medzi obvineným W. B. a svedkom - poškodeným Š. V. dňa 25.06.2007 - začatá 14.40 hod. skončená 15.05 hod - 25 minút

- 1 úkon výsluch svedka Q.. Q. F. dňa 28.08.2007 - začatý o 09.45 hod. skončený 10.00 hod.

- 1 úkon výsluch svedka R. N. dňa 29.10.2007 - začatý o 11.00 hod. skončený 11.15 hod.

- 1 úkon výsluch svedka J.. Q. Š. dňa 20.11.2007 - začatý o 09.55 hod. skončený 10.20 hod. - 25 minút

- 1 úkon - preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 13.12.2007 od 12.45 hod. do 12.58 hod. - 13 minút

- 1 úkon 2008 á 1.587,00 Sk = 1.587,00 Sk

- hlavné pojednávanie dňa 23.09.2008 od 11.00 hod. - 11.45 hod - 45 minú = 1 úkon spolu

- paušálna náhrada spolu vo výške 380,- Sk - 2 x á 190,- Sk. Náhrada za úkony právnej služby bola zvýšená o 19% DPH t.j. o sumu 1.994,43 Sk (19% z 10.497,00 Sk) Celková náhrada za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní predstavuje spolu sumu 12.871,43 Sk (110.497,00 + 1.994,43 + 380) čo predstavuje sumu 427,25 eur.

Navrhovateľ sa domáhal v súvislosti s nárokom na náhradu škody za trovy právneho zastúpenia 485,82 eur (14.635,81 Sk), keď uplatnil odmenu pre advokáta za úkony právnej služby - konfrontácie dňa 25.06.2007 spolu v čase 245 minút t.j. za 3 úkony právnej služby. Súd však z vyšetrovacieho spisu zistil, že čas počas konfrontácií bol 240 minút a teda priznal náhradu len za 2 úkony právnej služby.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 427,25 eur titulom náhrady škody ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s výkonom obhajoby v trestnom konaní.

V súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu nákladov za poskytnutú právnu pomoc obhajoby vo veci - doúčtovanie za odvolacie konanie vyúčtovanú faktúrou č. 2012/03 zo dňa 20.01.2012 na sumu 160,87 eur súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu v súvislosti s uplatnenou náhradou škody vo výške 160,87 eur škoda vznikla, keď nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že právnemu zástupcovi trovy obhajoby uhradil. Sám právny zástupca navrhovateľa, ktorý navrhovateľa zastupoval i v trestnom konaní uviedol, že navrhovateľ sumu 160,78 eur vyfakturovanú faktúrou č. 2012/03 zo dňa 20.01.2012 ako sumu za služby právnej pomoci - obhajoby vo veci - doúčtovanie za odvolacie konanie, neuhradil. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že mu v súvislosti s vyúčtovaním náhrady trov obhajoby - doúčtovanie za odvolacie konanie, škoda vznikla. Súd z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu škody v uplatnenej výške 160,78 eur, nakoľko škoda navrhovateľovi mohla vzniknúť až zaplatením náhrady za poskytnuté úkony právnej služby, k čomu však zo strany navrhovateľa nedošlo, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur s odôvodnením, že pred trestným stíhaním požíval dobrú povesť (hodnotenia) a to v mieste pobytu ako aj v pracovnom prostredí. Trestným stíhaním bola v mieste bydliska a aj v podnikateľských kruhoch, v širšom okolí jeho známych, narušená jeho ochrana osobnosti, občianska česť, ľudská dôstojnosť, dobré meno. Trestným stíhaním utrpel morálnu ujmu. Navrhovateľ i jeho rodina sa stretáva s tým, že jeho osoba je spájaná s trestným stíhaním, čím tento štátny zásah do jeho života mu spôsobuje ujmu v živote, v susedských vzťahoch a pracovných vzťahoch. Sám svojim konaním nedal podnet, aby bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Na základe trestného stíhania mu bol odobratý zbrojný preukaz a zbraň a teda nemohol podnikať v činnosti kde sa vyžaduje bezúhonnosť a držba zbrane a teda bol obmedzovaný na práve slobodne podnikať, možnosť pracovať v SBS, detektívnej kancelárii a podobne a bol tiež obmedzovaný v osobnej slobode, keď sa musel zúčastňovať procesných úkonov a cestovaním na ne.

Navrhovateľom označené konanie - vznesenie obvinenie a následné trestné stíhanie navrhovateľa, keď navrhovateľ bol následne spod obžaloby oslobodený, podľa názoru súdu možno považovať za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach navrhovateľa. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva navrhovateľa. Navrhovateľ však v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenie obvinenia mu bola spôsobená nemajetková ujma. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že celú záležitosť veľmi zle psychicky znášal, mal problémy a v dôsledku trestného stíhania sa zhoršili medziľudské vzťahy. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. , treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Poskytnutie morálnej satisfakcie, v prípade, že je primeraná k vzniknutej nemajetkovej ujmy, treba uprednostniť.

V súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka F. M. P. Ľ. S. a predložením čestného vyhlásenia Z. V..

Svedok Ľ. S., známy navrhovateľa, ktorý s navrhovateľom spolupracoval keď obaja podnikali v realitách, vo svojej výpovedi uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ bol trestne stíhaný sa dozvedel niekedy v roku 2005 a vtedy z toho dôvodu odmietol spoluprácu s navrhovateľom a oznámil mu, že až po ukončení vyšetrovania môžu spolupracovať a spolupracovať začali v máji 2008.

Svedkyňa F. M., suseda navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že raz sa jej a jej suseda Z. V. pýtali dvaja páni, ktorí uviedli, že sú z polície, či pozná navrhovateľa a pýtali sa na jeho správanie. Pri tej príležitosti im títo povedali, že navrhovateľa vyšetrujú za vydieranie. Svedkyňa tiež uviedla, že nevedela a ani nevie či vydierali navrhovateľa, alebo vydieral on a že ju to ani nezaujímalo. Jej vzťah k navrhovateľovi sa nijako nezmenil, nikdy sa spolu nerozprávali o súkromí. Navrhovateľ následne predal byt a odsťahoval sa. O tom, že sa na navrhovateľa pýtali z polície sa s nikým z ostatných susedov nerozprávala.

Svedkyňa F. M. predložila súdu čestné prehlásenie Z. V., suseda navrhovateľa, v ktorom menovaný uviedol, že vie, že navrhovateľ dlho býval v obytnom dome na B. X, odkiaľ sa približne v roku 2006 odsťahoval na pre neho neznámu adresu. Asi rok predtým sa na navrhovateľa pýtali príslušníci polície v civile a to z dôvodu, že je stíhaný za vydieranie.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia a mal súd za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal , že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a nepreukázal spôsobenú ujmu nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani výsluchom ním navrhnutých svedkov, nakoľko svedkovia tvrdenia navrhovateľa, že trestné stíhanie, ktoré sa proti nemu viedlo mu spôsobilo ujmu v živote, v susedských vzťahoch a pracovných vzťahoch, svedkovia nepotvrdili. Svedok Ľ. S. potvrdil, že s navrhovateľom začal spolupracovať už v roku 2008, teda v čase, keď sa trestné stíhanie ešte viedlo, nakoľko k oslobodeniu spod obžaloby navrhovateľa došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2011 a svedkyňa F. M. uviedla, že jej vzťah k navrhovateľovi sa nijakým spôsobom nezmenil, nakoľko ani nemala vedomosť či ide o trestné stíhanie navrhovateľa ako páchateľa alebo o trestné stíhanie, v ktorom je navrhovateľ v postavení poškodeného. Súd na viac poukazuje i na tú skutočnosť, že v priebehu konania sám navrhovateľ uviedol, že bol v rok 2015 právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava V pre trestný čin útoku na verejného činiteľa, bližšie okolnosti tohto konania však neuviedol a ani nedal súhlas na oboznámenie relevantných skutočností ohľadne tohto trestného konania zo strany jeho obhajcu a sám uviedol, že si nič nepamätá a že k odsúdeniu možno došlo už pred dvomi rokmi.

Vzhľadom k uvedenému súd za stavu, keď navrhovateľ nepreukázal dôvody, pre ktoré sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, teda keď nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu v súvislosti s trestným stíhaním vznikli, súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy zamietol.

Odporca v 1. rade v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody z ním uplatneného dôvodu a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.11.2013, ktorý predstavuje odklon od ustálenej judikatúry a podľa, ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého v čase vydania boli splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené, nemožno považovať bez ďalšieho za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou. Odporca v 1. rade poukázal na tú skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II v rozhodnutí skonštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, výpoveď poškodeného bola vyhodnotená ako nedôveryhodná, išlo o tvrdenie proti tvrdeniu a nebol produkovaný žiaden konkrétny dôkaz svedčiaci o tom, že sa skutok skutočne stal tak ako je uvedené v obžalobe. Súd obžalovaných (teda aj navrhovateľa) oslobodil spod obžaloby v zmysle zásady in dubio pro reo.

Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu v 1. rade súd uvádza, že toto tvrdenie nie je možné v prejednávanej veci akceptovať a to z dôvodu, že už v prípravnom konaní boli výpovede poškodeného a obvinených rozporuplné, tvrdenia poškodeného si vzájomne odporovali čo vyplýva i z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu teda uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 3. mája 2011. Na nepravdivé tvrdenia poškodeného Š. V. poukázal navrhovateľ ako obvinený už v sťažnosti zo dňa 26.10.2005 voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá však bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava II -17 zo dňa 16.11.2005 ako nedôvodná zamietnutá. Na viac už v priebehu trestného stíhania vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II Oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov východ podal v trestnej veci Na Okresnú prokuratúru Bratislava II dňa 25.09.2007 návrh na zastavenie trestného stíhania navrhovateľa s odôvodnením, že zo spisového materiálu vyplýva, že sa stal nejaký skutok avšak nie tak ako to popisuje poškodený, poškodený, ktorý bol vypočutý ako svedok viackrát svoju výpoveď pozmenil a teda v predmetnej veci ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Priestupok však už nebolo možné prejednať nakoľko od jeho spáchania uplynulo viac ako dva roky. vyšetrovateľ považoval návrh na zastavenie trestného stíhania za dostatočne odôvodnený. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II však listom -55 zo dňa 26.09.2007 vyšetrovateľovi vec vrátila na doplnenie skráteného vyšetrovania s tým, že s návrhom na zastavenie stíhania sa nie je možné stotožniť, keď zo spisového materiálu vyplýva taká dôkazná situácia, že existujú dve skupiny dôkazov stojacich proti sebe, o hodnovernosti, ktorých môže rozhodnúť iba sú. Uložila povinnosť riadne ukončiť skrátené vyšetrovania a vec predložiť s návrhom na podanie obžaloby.

Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu ( ). I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle veta prvá je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Sumarizáciou uvedeného súd na vyššie uvedené tvrdenie odporcu v 1. rade neprihliadol.

Navrhovateľ ako odporcu v 2. rade označil Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

Vo vzťahu nároku navrhovateľa uplatneného voči odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade t.j. z dôvodu, že navrhovateľom označený odporca v 2. rade nezodpovedá za škodu, ktorej náhrady sa navrhovateľ v konaní domáhal v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrhu navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľom označený odporca v 2. rade nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z citovaného ustanovenia písmeno a) jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Jednou zo základných podmienok konania je civilno - procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno - právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať určité práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti je potenciálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia resp. nositeľom povinnosti je potrebné právne relevantné správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo povinnosti a je potrebné s týmito subjektmi konať. Pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody podľa je štát zastúpený orgánom, ktorý mal vydať nezákonné rozhodnutie resp. nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za vydanie nezákonného rozhodnutia či nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti ( ) je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych alebo obchodných vzťahoch v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúda práva a povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy sám vo vlastnom mene alebo či z právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu, nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení napríklad alebo iných osobitných predpisov. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to vyslovene

ustanovené v zákone, napríklad v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v jednotlivých ustanoveniach je uvedené, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú. V danom prípade je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika ako to vyplýva z citovaného ustanovenia písmeno a) , za ktorého koná navrhovateľom označený odporca v 2. rade v rozsahu svojej pôsobnosti ako štátny orgán zodpovedný za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Z dôvodu, že navrhovateľ sa domáhal nároku na náhradu škody voči vecne nelegitimovanému subjektu, keď sa náhrady škody domáhal voči Generálnej prokuratúre SR, súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zamietol. Podľa názoru súdu otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou návrhu a súd nebol povinný vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád návrhu. Len navrhovateľ v návrhu na začatie konania je oprávnený uviesť osobu, od ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný voľbu navrhovateľa akceptovať a následne len skúmať, či odporca, ktorého v návrhu označil navrhovateľ má alebo nemá byť zaviazaným na plnenie /resp. na určenie/, ktorého sa navrhovateľ v návrhu domáha. V tomto prípade súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal nároku od odporcu v 2. rade, ktorému nevznikla povinnosť plniť, preto ho súd nemohol zaviazať na zaplatenie navrhovateľom požadovanej náhrady škody a musel návrh navrhovateľa proti odporcovi v 2. rade zamietnuť. Pre úplnosť súd dodáva, že si je vedomý stanoviska publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR (stanovisko zo dňa 10.1.1980), z ktorého vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ podá návrh nie proti štátu, ale proti ústrednému orgánu, je povinnosťou súdu, aby predovšetkým poučil navrhovateľa o potrebe zmeny v označení odporcu a pokiaľ navrhovateľ napriek poučeniu túto zmenu nevykoná, súd návrh zamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie. Súd je povinný postarať sa v zmysle o opravu alebo doplnenie návrhu, aby v ňom bol účastník označený v súlade s ustanoveniami Podľa názoru súdu však k uvedenému právnemu názoru sa v čase rozhodovania v tejto veci nie je možné prikloniť z nasledovných dôvodov: Navrhovateľ podal návrh na náhradu škody podľa zákona Podaním tohto návrhu začalo sporové konanie, účastníkmi ktorého sú navrhovateľ, odporca v 1. a 2. rade teda tí, ktorých v návrhu označil navrhovateľ. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade neoznačil subjekt (štát), ktorý je podľa nositeľom zodpovednosti za škodu, ale označil ústredný orgán štátnej správy Generálnu prokuratúru SR, právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou. Takto označený odporca v 2. rade podľa hmotného práva však nie je nositeľom zodpovednosti za škodu podľa Nedostatok vecnej legitimácie účastníka konania t.j. keď účastník konania nie je subjektom práv alebo povinností v rámci hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, je potrebné odlišovať od nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania teda od nedostatku procesnej povahy. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok zastavenie konania podľa , . Stanovisko uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk nemožno v súčasnosti použiť v prejednávanej veci nakoľko je z roku 1980 a bolo vydané na základe vtedy platného a účinného procesného predpisu . V súčasnosti je potrebné poukázať na zásadu, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie ( veta prvá ), súdy poskytujú účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia len o ich procesných právach a povinnostiach. Ustanovenie je reflexiou ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces najmä so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Poučovacia povinnosť súdu sa teda dotýka len oblasti procesného práva. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej a ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Vecná legitimácia účastníka je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či je navrhovateľ nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či odporca nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Ide teda o to, či uplatnený nárok si podľa hmotného práva mohol uplatniť práve navrhovateľ a či v návrhu označil pasívne legitimovaný subjekt, ktorý je podľa hmotného práva nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide. Tam, kde procesný inštitút vychádza z otázok hmotného práva, je poučenie o tomto procesnom inštitúte neprípustné. Ustanovenie sa aplikuje iba v prípadoch, ak podanie účastníka nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre podanie ustanovuje. Ak by však nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa uviesť, ako treba opravu a doplnenie vykonať, pretože by už išlo o poučenie o otázkach hmotného

práva, napr. že označovaný subjekt nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie a podľa názoru súdu aj o porušenie zásady rovnosti účastníkov. Podľa názoru súdu v danom prípade nejde o procesný nedostatok návrhu na začatie konania v označení odporcu. Zo žiadnych ustanovení nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že ním označený odporca v 1. a 2. rade nie sú e v spore pasívne legitimovaní nakoľko by išlo o poučenie o hmotnom práve, čo súd nie je povinný a ani oprávnený urobiť. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť podľa nakoľko nejde o vadu návrhu zhojiteľnú postupom podľa ustanovenia . Takýmto postupom súd neodníma navrhovateľovi možnosť konať pred súdom (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , stanovisko uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 38/1994, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , 3Cdo 38/2009 ). Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo v konaní inak vyšlo najavo ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle . Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a obrany odporkyne. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovanie, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti žalobného návrhu a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( , ). Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka Z. V., keď vykonanie tohto dokazovania navrhol navrhovateľ, ktorý v priebehu konania na jeho vykonaní netrval. So zreteľom na uvedené právne závery mal súd za to, že navrhovateľ v konaní preukázal uplatnený nárok voči odporcovi v 1. rade v rozsahu 427,25 eur. Súd preto návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 427,25 eur vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade rozhodol podľa citovaného ustanovenia , keď odporca v 1. rade mal v konaní čiastočný úspech a mal by nárok na náhradu trov konania v pomernej časti k jeho úspechu v konaní. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi v 1. rade zaplatenia spolu sumy vo výške 2.646,69 eur, súd návrhu navrhovateľ v časti o zaplatenie 427,25 eur vyhovel (úspech navrhovateľa 16,14%) a v časti o zaplatenie 2.219,44 eur návrh zamietol (úspech odporcu 83,86%). Celková úspešnosť odporcu v 1. rade v konaní bola 67,72% (83,86%

- 16,14%) a preto odporca v 1. rade by mal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti k jeho úspechu v konaní. Súd však odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca v 1. rade si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade rozhodol podľa teda podľa úspešnosti v konaní, ale úspešnému odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca v 2. rade si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.