Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/169/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - B., zastúpená advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava a otec - Y. o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a nariadení výchovného opatrenia takto

rozhodol:

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi X. tak, že otec je o p r á v n e n ý s maloletými deťmi sa stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú a odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v čase štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja a v čase školských prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR.

Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

- každý rok počas letných prázdnin v čase od 1.7. do 10.7. vždy od 10.00 hod. do 20.00 hod. a v čase od 1.8. do 10.8. vždy od 10.00 hod. do 20.00 hod.,

- každý párny rok počas jarných prázdnin denne v čase od 10.00 hod. do 20.00 hod.,

- každý nepárny rok od Veľkonočného piatka do Veľkonočného pondelka denne od 10.00 hod. do 20.00 hod.,

- každý párny rok v dňoch 25.12. a 26.12. v čase od 10.00 hod. do 20.00 hod.,

- každý nepárny rok od 27.12. do 2.1. nasledujúceho roka denne od 10.00 hod. do 20.00 hod.

Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste ich bydliska a matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť.

Súd u k l a d á rodičom B. a maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku.

Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu matky o uloženie povinnosti včasného informovania a zúčastňovania sa stretnutí u V. z a s t a v u j e .

V časti úpravy styku otca s maloletými deťmi sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -130 zo dňa 29.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2010 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -210 zo dňa 9.3.2010.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 27.7.2012 žiadala matka o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o úprave styku otca s maloletými deťmi rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -130 zo dňa 29.6.2009 a rozšírená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -210 zo dňa 9.3.2010. Odmalička boli obe dievčatá naviazané na otca i matku, avšak po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti nikdy u neho samé neprespávali a trávili s ním len kratšiu časť dňa. V priebehu rokov 2009 a 2010 sa začal vzťah detí k otcovi výrazne meniť, otec nebol zvyknutý starať sa súčasne o obe dievčatá a v neprítomnosti matky začali vznikať nevyriešené konflikty, o ktorých sa neskôr matka dozvedela len náhodne. Po nadobudnutí právoplatnosti posledného rozhodnutia o úprave styku deti u otca prespali iba jeden krát, pričom A. sa od otca vrátila s fyzickými ale aj psychickými problémami. Ďalej už otec začal nosiť deti matke na noc domov. Psychické problémy sa prejavili aj u maloletej Q. a to aj napriek tomu, že sa od otca vrátila vždy večer domov. Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha aj konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia pod sp.zn. , kde priebežne matka informuje o podstatných skutočnostiach realizácie styku. Je presvedčená o tom, že v tom konaní ide o nepodložené, dlhodobé, účelové a zastrašovacie konanie otca voči nej, súvisiace s inými konaniami, prebiehajúcimi na Okresnom súde Bratislava IV. Obe deti sú na ňu naviazané, dokonca Q. prestala navštevovať materskú škôlku v období roku 2008 a neskôr sa u nej potvrdila diagnóza separačná anxieta, emočné problémy a sociálna úzkosť, ktoré sa prehlbovali, keď otec odmietal spolupracovať s odborníkmi. Aj maloletá A. má zdravotné problémy (neurotickej povahy), pričom otec s ňou ako matkou túto situáciu neriešil spolu s odborníkmi. V ďalších rokoch sa matka snažila o dlhodobý a systematický postup v stretávaní sa otca s deťmi a otec začal opätovne kontakt s deťmi nadväzovať. Matka víta snahu otca riešiť komunikáciu s A., avšak nepovažuje za reálne zlepšenie komunikácie žiadaním asistovaného styku otca s deťmi. Ďalej v návrhu uviedla, že upozorňuje súd aj na konanie otca, ktoré je v rozpore so záujmami oboch maloletých detí a to dlhodobé neplnenie si vyživovacej povinnosti z jeho strany v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Otec neplatí výživné načas a ani v plnej výške. Konkrétnu úpravu styku viackrát zmenila a napokon ustálila svoj návrh a žiadala, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený tak, že otec má právo stretávať sa s deťmi v rámci asistovaného styku s matkou počas školského roka každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 20.00 hod. a v nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. (kedy otec deti vyzdvihne v školskom zariadení) a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Ďalej navrhuje upraviť styk otca s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin každý párny rok v dňoch od 25.12. od 10.00 hod. do 20.00 hod. a 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12 do 1.1. denne od 10.00 hod. do 20.00 hod. a dňa 2.1. od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu do nedele do 18.00 hod. prázdninového týždňa denne od 10.00 hod. do 20.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatka do Veľkonočného pondelka denne od 10.00 hod. do 20.00 hod. a počas Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v dňoch od 1.7. do 10.7. každý deň od 10.00 hod. do 20.00 hod. a v dňoch od 1.8. do 10.8. každý deň od 10.00 hod. do 20.00 hod. Tento návrh neskôr čiastočne zmenila z dôvodu, že od času podania návrhu sa situácia opäť zmenila a otec si deti preberá počas víkendu v sobotu o 10.00 hod. a v nedeľu o 8.30 hod., čiže takto navrhla napokon aj styk upraviť. Žiadala tiež, aby bola otcovi uložená povinnosť informovať matku 48 hodín vopred, či sa styk uskutoční a aby bola obom rodičom uložená povinnosť zúčastňovať sa na stretnutiach u V. na ktorej časti návrhu neskôr netrvala a zobrala ho späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň s návrhom vo veci samej žiadala matka aj nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi, o uloženie povinnosti otcovi informovať ju 48 hodín vopred, či sa styk uskutoční a uložiť obom rodičom predbežne povinnosť zúčastňovať sa na stretnutiach u V. rešpektovať jej odporúčania a zúčastňovať sa na konzultáciách u Dr. Ščibrányiovej, najmenej po dobu 6 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -27 zo dňa 7.8.2012 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2012.

Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril dňa 12.2.2013 a zároveň podal návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh odôvodnil tým, že má vážny a trvalý záujem na tom, aby sa mohol podieľať na osobnej starostlivosti o deti, aby mohol vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v súlade so zákonom o rodine. Matka pôsobí traumatizujúco na psychický vývoj detí a neblaho pôsobí pri vytváraní citovej väzby detí k nemu. Vzhľadom na tento závažný stav považuje za nevyhnutné, aby maloleté deti vyrastali v pokojnom prostredí jeho domácnosti a teda aby boli zverené aj do jeho osobnej starostlivosti, aby sa mohol plnohodnotne podieľať na ich zdravom osobnostnom vývoji, na ich výchove a starostlivosti o ne. Postoj matky k nemu je nezlučiteľný s priaznivým psychickým vývojom maloletých detí a preto je nevyhnutné poskytnúť mu širší priestor na to, aby sa dievčatá mohol starať, aby nedošlo v rámci výchovného pôsobenia len zo strany matky k zabrzdeniu a deformácií emocionálneho vývinu dievčat. Na pojednávaní dňa 16.9.2013 uviedol, že naďalej žiada zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa však realizovala v dvoch etapách s tým, že prvá etapa by trvala 3 mesiace, prípadne by sa jej dĺžka prispôsobila okolnostiam a počas nej by boli intervaly striedavej starostlivosti upravené tak, že on by vodil v pracovnom týždni obe deti do školy, poobede by ich zo školy vyzdvihol podľa ich programu, spoločne by trávili čas až do večera do 19.00 hod., kedy by deti odniesol k matke. Čiže v tejto prvej etape by deti u neho neprespávali. Ďalšia etapa by mohla tiež trvať tri mesiace a vtedy by už začali deti u neho prespávať počas víkendov a bežný týždeň by prebiehal tak, ako v prvej etape. Takýmto spôsobom by sa odbúral postupne syndróm zavrhnutého rodiča a po ukončení oboch etáp by mohli nabehnúť na normálny režim striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch, tak ako to navrhol pôvodne. Zároveň navrhol matke, aby sa stretávali všetci spolu aj s jeho partnerkou u mediátora, aby začali byť ich vzťahy pozitívnejšie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria V. oboznámil sa s príjmami rodičov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. , , , ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV -130 zo dňa 29.6.2009, ktorý nadobudol vo výroku o zverení a výživnom právoplatnosť dňa 1.8.2009 a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi dňa 8.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -210 zo dňa 9.3.2010. Podľa tohto rozsudku boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 350,-€ mesačne, z ktorej je 250,-€ suma bežného výživného a suma 100,-€ je určená na tvorbu úspor a na výživu maloletej Q. sumou 315,-€ mesačne, z ktorej je 215,-€ suma bežného výživného a suma 100,-€ je určená na tvorbu úspor, pričom bežné výživné bol otec zaviazaný platiť k rukám matky maloletých detí a výživné na tvorbu úspor bol zaviazaný platiť na účty zriadené na tento účel. O úprave styku bolo rozhodnuté tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 10.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 10.8. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu do nedele do 18.00 hod. prázdninového týždňa, počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtka od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. s tým, že otec maloleté deti vyzdvihne v mieste ich bydliska a po ukončení styku ich matke na tom istom mieste vráti a matka je povinná deti na styk riadne pripraviť.

Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha aj konanie o návrhu otca - oprávneného zo dňa 3.8.2009 na výkon rozhodnutia pod sp.zn. , ktorým sa otec domáhal výkonu rozhodnutia a to predbežného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. -19 zo dňa 30.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2008. Otec - oprávnený v priebehu konania žiadal, aby súd pokračoval v konaní o výkon rozhodnutia aj potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -130 zo dňa 29.6.2009 z dôvodu, že matka

naďalej nevytvára priaznivé prostredie k tomu, aby sa s dcérami stretával a jeho styk s deťmi sa nerealizuje celkom podľa rozhodnutia súdu. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -253 zo dňa 14.8.2012 bolo konanie o výkon rozhodnutia prerušené z dôvodu, že povinná - matka podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na zmenu úpravy styku oprávneného - otca s maloletými deťmi a zároveň súd zohľadnil aj ďalšie skutočnosti, ktoré účastníci v konaní o výkon rozhodnutia uviedli. Z dôvodu, že vyriešenie otázky úpravy styku, resp. jej zmeny má zásadný význam na rozhodnutie, súd konanie prerušil.

Zároveň na Okresnom súde Bratislava IV prebieha aj konanie o návrhu otca zo dňa 20.6.2013 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti č.k. , ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Matka vo výpovediach uviedla, že v čase, keď bolo naposledy o styku otca s deťmi rozhodnuté, maloletá Q. nechodila ešte do školy a otec si brával obe deti. Neskôr už chodila k otcovi iba Q., pretože A. začala mať psychické problémy. Zmena nastala vtedy keď začala aj Q. chodiť do školy a obe dievčatá navštevovali Základnú školu pre deti s poruchami zraku v K.. Po vyučovaní mávali veľa popoludňajších aktivít a preto bežný styk ako bol upravený v nepárnych týždňoch v utorok a vo štvrtok sa v podstate nedal realizovať z dôvodu, že otec trval na tom, že deti bude preberať v mieste ich bydliska, pričom oni boli v škole až do 17.00 hod. Nevedela sa spoľahnúť, že otec príde pre deti do školy o 17.00 hod., keďže ju neinformoval, tak chodievala pre deti do školy ona. Otec sa však dožadoval, že chce s nimi chodievať po škole domov, čo mu spočiatku umožňovala, ale neskôr on začal túto situáciu využívať na to, aby ju kontroloval. Stretávanie sa otca s deťmi cez víkendy sa v súčasnosti realizuje tak, že deti sú s otcom v sobotu aj v nedeľu počas dňa a na noc ich prevezie domov. A. dlhodobo k otcovi nechodievala z dôvodu psychických problémov, pričom otec túto situáciu využíval v iných konaniach tvrdiac, že ona dieťa na styk nepripravuje. S A. navštevovala psychiatričku, ktorá pol roka pracovala na tom, aby sa A. vzťah k otcovi zlepšil a táto snaha sa ukázala asi v decembri 2012, kedy sa už aj A. začala s otcom stretávať. V roku 2013 boli deti v období Veľkej noci pripravené na to, že u otca prespia, ale po pár hodinách strávených u otca jej volali, že idú domov. Deti boli tiež pripravené stráviť u otca letné prázdniny v roku 2013, ale otec jej poslal mail, že sa bude opäť styk realizovať bez prespania. S návrhom otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila z viacerých dôvodov a jedným z nich je tá skutočnosť, že s Q. od troch rokov jej veku navštevuje Denné sanatórium z dôvodu, že trpí separačnou úzkosťou, ktorá sa prejavuje tým, že nekomunikuje s cudzími ľuďmi a má úplný „blok“, pokiaľ je niečo iné ako obvyklé. So striedavou starostlivosťou nesúhlasí aj preto, lebo najskôr musí vedieť, prečo deti u otca nechcú spať a navyše prostredie u otca nepozná. Ďalším dôvodom nesúhlasu s návrhom otca je samotný zdravotný stav otca, keďže má vedomosť, že bol hospitalizovaný, je po infarkte a údajne má psychické problémy a pokiaľ spolu ešte žili, mal problémy aj s vysokým krvným tlakom a pravidelne bral lieky. Navyše prebieha aj trestné konanie z dôvodu neplatenia výživného a v iných konaniach otec tvrdí, že nemá peniaze a teda ona nevie, ako by deti zabezpečil po finančnej stránke. Ďalším dôvodom je aj tá skutočnosť, že A. absolútne odmieta otcovu partnerku a nemajú medzi sebou vytvorený žiaden vzťah. Otec tiež vôbec nepozná zdravotný stav detí a doteraz ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu išlo o záujem detí. Ohľadom možností prípadnej mediácie uviedla, že sa o tom radila s psychologičkou z Centra pre týrané ženy, keďže dlhodobo bola počas vzťahu s otcom traumatizovaná a aj v súčasnosti jej akýkoľvek kontakt s osobou otca spôsobuje traumu, čo považuje za týranie svojej osoby a snahu o ďalšiu psychickú manipuláciu. Kvôli deťom už urobila všetko a maximálne otcovi pomáha, pričom A. správanie sa už zmenilo, avšak nie preto, že by ona zmenila postoj k otcovi, ale z toho dôvodu, že otec začal spolupracovať s detskou psychiatričkou ako aj s ňou.

Otec vo výpovediach uviedol, sa pridržiava písomných podaní, v ktorých uvádzal, že podľa jeho názoru má súd v tomto konaní riešiť negatívny vzťah matky k nemu, k jeho rodine a k partnerke pod rúškom úpravy jeho styku s deťmi ako ďalší krok legalizácie svojvoľného, matkou nerešpektovania súdneho rozhodnutia a ešte výraznejšieho zasahovania matky do jeho vzťahu s deťmi. Z podaní matky jednoznačne vyplýva, že jej zdravotný stav nie je dobrý, že sa u nej stále nevytratil syndróm „zavrhnutého partnera“ a svojim konaním matka vážne zasahuje do vytvárania jeho pozitívneho vzťahu k deťom. Týmto svojim postojom matka deformuje vzťah detí k nemu a ohrozuje ich zdravý psychický vývoj. Na svojom návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti trvá a navrhuje, aby sa striedavá starostlivosť začala realizovať v dvoch etapách, pričom prvá by trvala tri, resp. šesť mesiacov, počas ktorej by trávil s deťmi bežné školské dni s tým, že by prespávali u matky a v ďalšej etape by už začali počas víkendov deti prespávať aj u neho, pričom plynule by nabehli na normálny režim v striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch. Dodal, že v tomto smere je úplne flexibilný a je toho názoru, že

deti majú rovnaké právo na oboch rodičov a nie je vhodné deti zaťahovať do ich vzájomných vzťahov s matkou. K svojmu zdravotnému stavu, ktorý namietala matka uviedol, že má iba zdravotné problémy s kĺbmi, ale žiaden infarkt neprekonal. U Q. bola diagnostikovaná separačná úzkosť, čo považuje za nedôveryhodnú diagnózu a túto spochybňuje. Do septembra 2012 sa v podstate stretával iba s Q., pretože A. k nemu odmietala chodiť, ale po septembri 2012 sa začal stretávať už aj s A.. Odvtedy v podstate chodievajú obe deti k nemu každý druhý víkend, trávili spolu aj letné prázdniny s tým, že u neho neprespávajú a vždy večer ich privedie k mame. To, že deti u neho neprespávajú, vychádza pravdepodobne z toho, že nie sú na to dostatočne pripravené. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá sa spočiatku v domácnosti nezdržiavala v čase, keď boli deti s ním. Q. sa do septembra 2012 s jeho partnerkou stretávala, ale potom sa niečo zmenilo a začala ju odmietať a A. má odmietavý vzťah k jeho priateľke, hoci nemala ani šancu s ňou komunikovať. Keď sú deti u neho, venuje sa im, kreslia spolu, modelujú a tešia sa z toho. K svojim príjmom uviedol, že je zamestnaný vo svojej firme, v ktorej je zároveň aj konateľom a jediným spoločníkom a má príjem 560,-€ mesačne brutto. Má však niekoľko exekúcií v dôsledku návrhov matky ohľadom výživného, čo mu výrazne komplikuje finančnú situáciu a tiež má odobratý vodičský preukaz z rovnakého dôvodu, čo je tiež pre neho komplikácia a znemožňuje mu to plnohodnotne sa venovať podnikaniu. So splatením dlhov na výživnom mu pomohla partnerka, s ktorou spoločne hospodária. K výpovedi dodal, že podľa neho deti trpia tým, že sú zaťahované do ich vzájomných rodičovských problémov a prejavuje sa u nich syndróm zavrhnutého rodiča.

Súd vo veci nariadil vykonanie znaleckého dokazovania a zo znaleckého posudku V. ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že ani u jedného z rodičov znalkyňa nezistila, že by trpel psychickou poruchou, ktorá by mu bránila v riadnej starostlivosti o maloleté deti, resp. ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý psychický vývin dieťaťa. Prístup oboch rodičov v starostlivosti o deti je modifikovaný ich osobnostnými vlastnosťami a postojmi, ktoré je potrebné korigovať pod odborným vedením. Znalkyňa znaleckým dokazovaním nezistila ani u jedného z rodičov známky cieleného manipulovania alebo programovania detí voči druhému rodičovi. Obaja rodičia však vyjadrujú nepriamo nedôveru v schopnosti a pozitívne úmysly druhého rodiča, čím vnášajú do prežívania detí napätie, neistotu a psychickú záťaž. U maloletej A. v súčasnosti nebola zistená psychická porucha, ale v jej citovom vývoji sa prejavujú známky disharmónie, je zaťažovaná problémovými vzťahmi v rodine, aktivizuje detské obranné mechanizmy osobnosti, ktorými sa chráni pred traumatizáciou. Maloletá je na svoj vek rozumne uvažujúcim dieťaťom, ale napriek tomu je stále dieťaťom a situáciu medzi rodičmi vníma citlivo. V plnom rozsahu nachádza oporu u matky a za svoje prirodzené a základné prostredie domova považuje prostredie u matky spolu so sestrou. Otca neodmieta, ale jej vzťah k otcovi nie je taký intenzívny ako k matke. U maloletej Q. bolo zistené pretrvávanie príznakov nedostatočnej separácie od matky - úzkostnej poruchy, čo ovplyvňuje aj jej vzťah a správanie sa k rodičom v prostredí u jedného aj druhého rodiča, ako aj v širšom sociálnom prostredí. Týmito Q. problémami je potrebné sa cielene zaoberať. Rovnako ako maloletá A. aj Q. vníma svoje primárne prostredie u matky, s matkou vie voľne komunikovať ako aj so sestrou, ale problémom ostáva nadväzovanie kontaktov s inými ľuďmi. Táto úzkostná porucha bola pravdepodobne spôsobená aj tým, že sa situácia medzi rodičmi takýmto spôsobom vyvinula, keďže sa rodičia rozišli práve v období, keď malo dôjsť u Q. k prirodzenej separácii od matky, čiže proces separácie sa zabrzdil. Situácia a komunikácia medzi rodičmi zatiaľ spôsobuje, že úzkostná porucha u Q. pretrváva, naďalej bude treba aktívne pracovať so špeciálnym pedagógom, v prípade, že už nebude indikovaná medikamentózna liečba, bude musieť spolupráca pokračovať s psychológom, v opačnom prípade s psychiatrom. Vzťah oboch maloletých detí k otcovi je narušený, oslabený a zneistený. Deti vyrastali v konfliktom a disharmonickom prostredí bez toho, aby nerušene vnímali pokojný a harmonický vzťah medzi rodičmi. Po odchode otca boli trvalo s matkou, styk s otcom nebol pravidelný a bol problémový, pričom o dôvodoch sa vyjadrujú obaja rodičia odlišne. S matkou fungovali ako neúplná rodinná jednotka v úzkom kontakte s jej najbližšími príbuznými a o pozícii otca v rodine nemajú reálnu a jasnú predstavu. Obe deti nemajú intenzívnu subjektívnu potrebu stretávať sa s otcom, ale nezistilo sa ani to, že by stretávanie s ním odmietali, alebo by mali z neho prevažne negatívne pocity. V situácii pozorovania interakcie detí s otcom bez prítomnosti matky neboli zistené zmeny v správaní detí voči otcovi. Obaja rodičia sú teoreticky schopní realizovať striedavú starostlivosť o deti aj bez verbálnych konfliktoch pri odovzdávaní detí, nie sú však v súčasnosti schopní konštruktívne komunikovať a neprejavovať vzájomný napätý (priamo aj nepriamo), nedôverčivý až animózny vzťah. V súčasnosti teda znalkyňa neodporúča realizovať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti, odporúča ponechať aktuálne styk otca s deťmi v rovnakom rozsahu, ako sa realizuje s tým, že je potrebné čo najskôr riešiť úzkostnú poruchu u Q., riešiť vzťahové problémy rodičov pomocou odborníka, aby sa ich vzťahy vyjasnili a

korigovali, s cieľom vytvoriť podmienky pre rozširovanie styku detí s otcom, prípadne na realizovanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v budúcnosti. V rámci odporúčaní znalkyňa uviedla, že obom rodičom, pričom zdôraznila obom, odporúča pokúsiť sa o riešenie ich vzájomných vzťahov za účelom uľahčenia situácie detí, spoluprácu s odborníkmi, aby sa mohlo dospieť k tomu, že sa styk otca s deťmi bude rozširovať, prípadne neskôr by mohla do úvahy pripadať aj striedavá osobná starostlivosť, ak sa na ňu postupne vytvoria podmienky.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku namietal z formálno-právneho hľadiska odbornú kompetentnosť znalkyne vypracovať znalecký posudok na posudzovanie otázok ohľadom maloletých detí, nakoľko ustanovená znalkyňa je zapísaná v zozname znalcov pre odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Súd však konštatuje, že súdna znalkyňa V., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, je plne kompetentná znalecké posudky tohto typu vypracovať, čo aj vo svojej dlhoročnej praxi robí. Znalkyňa k tomu uviedla, že v zákone o znalcoch sú stanovené odbory a odvetvia a jedným z nich je odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a v zátvorke je uvedená liečba alkoholizmu, toxikománie a gerontopsychiatria a iba sexuológovia majú uvedenú sexuológiu, čiže všetci ostatní psychiatri majú v zátvorke uvedené rovnaké odvetvie ako ona z dôvodu, že zatiaľ zákon iné odvetvie neuvádza. Znaleckú činnosť znalkyňa vykonáva 40 rokov a bežne sa k otázkam, aké jej boli súdom položené sa vyjadruje a tiež je kompetentná na vyjadrenie sa k riešeniu rodinných situácií. Z uvedených dôvodov súd nemal žiadnu pochybnosť o kompetencii ustanovenej znalkyne.

Kolízny opatrovník uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie a to najmä na závery znaleckého posudku odporúča, aby súd rozhodol v zmysle záverov znaleckého dokazovania.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 37 ods. 6 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že posledným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -130 zo dňa 29.6.2009, v rámci ktorého bol aj upravený styk otca s maloletými deťmi, čiže posledné rozhodnutie v tomto smere bolo pred viac ako 6 rokmi. Zároveň bolo preukázané, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi od rozchodu rodičov prebieha problematicky, otec sa s oboma deťmi nestretáva už dlhodobo riadne. Spočiatku sa stretával s oboma deťmi, neskôr už iba s jedným dieťaťom a v súčasnosti sa v obmedzenom režime stretáva opäť s oboma deťmi. Príčiny

problémového kontaktu otca s deťmi vidia rodičia diametrálne odlišne. Z prebiehajúceho konania o výkon rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletými deťmi bolo tiež zistené, že medzi rodičmi vznikajú nedorozumenia a problémy pri realizácii styku. Preto súd konštatuje, že doterajšia úprava styku v súčasnosti nie je vyhovujúca a je potrebné rozhodnúť o nej odlišne s prihliadnutím na aktuálny psychický stav detí ako aj na ďalšie podstatné okolnosti. Súd preto návrh matky na zmenu úpravy styku považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o konkrétnej úprave styku súd vychádzal z návrhu matky, ktorému však v celom rozsahu nevyhovel, nakoľko v časti týkajúcej sa úpravy styku počas Vianočných, resp. zimných prázdnin rozhodol inak ako navrhovala matka, keďže má za to, že takto upravený styk je vyhovujúcejší. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd ustálil konečnú úpravu styku otca s deťmi, tak ako je uvedená vo výroku rozhodnutia, pričom vychádzal z aktuálnej situácie, resp. z toho, ako sa dlhodobo styk otca s deťmi realizuje a teda zosúladil právny stav so skutkovým. Tento záver súdu je podporený aj znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého sa znalkyňa jednoznačne vyjadrila, že odporúča ponechať rozsah realizácie styku otca s deťmi tak, ako aktuálne prebieha a zároveň riešiť úzkostnú poruchu u maloletej Q. a vzťahové problémy rodičov pomocou odborníka. Na základe odporúčania znalkyne a z dôvodov, ktoré vyplývajú z celého spisového materiálu (konfliktnosť vzťahov) nariadil súd obom rodičom ako aj maloletým deťom výchovné opatrenie, podľa ktorého sú rodičia a deti povinní podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín. Účelom nariadenia takéhoto výchovného opatrenia je zlepšenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi, vyjasnenie a korigovanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi tak, aby v budúcnosti mohol styk otca s deťmi prebiehať bezproblémovo a aby mohlo dôjsť k jeho postupnému rozširovaniu, prípadne aj k zmene rozhodnutia o výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti formou zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka jednoznačne prezentovala svoj postoj v tom smere, že je ochotná s odborníkmi spolupracovať a čiastočne aj otec takýto postoj deklaroval, čo môže rozhodne prispieť k tomu, že sa dlhodobý konfliktný vzťah začne postupne upravovať. Súd určil konkrétny rozsah trvania výchovného opatrenia, ktorý však nemusí byť konečný a je na rodičoch, či aj po absolvovaní stanoveného času budú naďalej s odborníkmi spolupracovať na báze dobrovoľnosti. Tu je potrebné uviesť, že v podstate aj otec sám vo svojom návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti navrhuje určitý postupný model prechodu na striedavú starostlivosť, ktorému však nebolo možné vyhovieť, nakoľko súd je pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom zisteným v čase vyhlásenia rozhodnutia a aktuálne zistený skutkový stav takéto rozhodnutie neodôvodňuje. V súčasnosti sa deti s otcom stretávajú iba počas dňa bez toho, aby u neho prespávali, pričom aj keď z výpovede znalkyne vyplynulo, že deti by prespatie u otca „prežili“, necítili by sa komfortne, prejavovali by nespokojnosť a dá sa predpokladať, že príznaky z minulosti by sa opäť zvýraznili. Preto netreba deti do toho nútiť, ale skôr riešiť situáciu, ako by sa dal kontakt otca s deťmi zlepšovať. Nie je v záujme maloletých detí, aby boli nútené do niečoho, čo samé výslovne odmietajú, i keď príčina vzniku tohto problému nie je celkom jednoznačná, treba to však rešpektovať. Záverom súd dodáva, že obaja rodičia by sa už mali vysporiadať s minulosťou a v záujme svojich detí a ich zdravého vývoja nastoliť nový trend, pretože také konfliktné prostredie nepomáha nikomu a neumožňuje zlepšovať vzájomné vzťahy. Obe deti potrebujú pre svoj rast zdravé zázemie, ktoré im môžu poskytnúť iba rodičia, ktorí by sa mali podľa toho aj správať a byť vzorom pre svoje deti, aby deti mohli mať pozitívne zážitky zo svojho detstva.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).